Adela a Martin majú za sebou vyše 25 rokov spoločného života a tri takmer dospelé deti. Býval to veselý pár, vždy si mali čo povedať a hádky boli skôr zriedkavé. V posledných rokoch sa však z ich vzťahu vytratila iskra. Manželia sa odcudzili a komunikujú málo. Na vzťahu im ale záleží. Tešili sa na obdobie, kedy budú deti veľké a začnú si naplno užívať jeden druhého. Nechcú to vzdať, rozhodli sa preto hľadať riešenie. Odohráva sa aj u vás doma podobný príbeh?
Na vzťahy vplýva mnoho faktorov, ktoré im život neuľahčujú. Vkradne sa do nich rutina, vyprchá vzrušenie a veľmi často sa pripletú aj vonkajšie podnety ako stres či finančné a zdravotné problémy. Pomocou, ak o ňu partneri stoja, môže byť párová terapia. Na otázky ohľadom tejto formy pomoci nám odpovedal psychológ z online poradne Mojra.sk, Martin Ondria.
Pre Akčné ženy prezradil:
- z akého dôvodu sú párové terapie vyhľadávané,
- ako sedenie u terapeuta prebieha,
- prečo by nemali páry považovať terapiu za zlyhanie,
- ako páry povzbudiť, aby dali terapii šancu.
Vhodný čas na párovú terapiu
Aké sú najčastejšie problémy, ktoré páry vedú k rozhodnutiu vyhľadať terapiu?
Problémov, s ktorými môžu páry prichádzať do terapie, existuje mnoho. Často však ide napríklad o narušenú komunikáciu, z ktorej následne vyplývajú rozličné hádky. Potom to zvyknú bývať témy nevery, žiarlivosti niektorého z partnerov, zvažovanie rozchodu alebo rozvodu, či iné individuálne krízy v partnerskom živote.
Je terapia vhodná len pre páry s vážnymi problémami, alebo ju môžu absolvovať aj tí, ktorí chcú vzťah len zlepšiť?
Vo všeobecnosti nemožno tvrdiť, že terapia je iba pre páry, ktoré vo svojom vzťahu zažívajú už vyslovene nejaké vážne problémy. Ale je pravdou, že sa nie raz páry psychológovi ozývajú práve v týchto neskorších štádiách, kedy ich ťažkosti prerástli do o čosi väčších rozmerov. No terapia je určite vhodná aj pre páry, ktoré takéto intenzívne prekážky ešte nezažívajú a chcú ich riešiť skôr, než to do niečoho vážnejšieho prejde. Prípadne aj pre tých, ktorí chcú takpovediac iba zistiť ako ich vzťah budovať lepšie a podobným ťažkostiam predísť.
Je teda možné brať terapiu aj ako prevenciu?
Ak vníma dotyčný pár potrebu v tomto smere vyhľadať odbornú pomoc, vždy je lepšie a mnohokrát jednoduchšie niečomu predchádzať, ako sa neskôr prepracovávať k jadru samotného problému. Aj napriek tomu je to samozrejme možné, no vie to byť podstatne náročnejšie.
Keď svieti červená
Existujú nejaké „červené vlajky“, ktoré signalizujú, že vzťah potrebuje zásah terapeuta?
Záleží na tom ako sa na tieto „červené vlajky“ pozrieme. Vo všeobecnosti sa tento pojem používa pri označení akýchsi nevhodných charakteristík, či spôsobov správania u konkrétneho človeka v sociálnej interakcii. Ak sa však na tento pojem pozrieme v kontexte vzťahu, tak môže poukazovať na niečo, čo je na tom vzťahu nefunkčné. Niečo, čo pre jeho fungovanie nie je vhodné.
Môžeme byť konkrétnejší?
Vzhľadom k tejto perspektíve, jednou z „červených vlajok“, ktoré na potrebu terapeuta vo vzťahu môže poukazovať, môže byť napríklad stagnácia. A to aj napriek snahe situáciu vyriešiť. Predstavme si situáciu, že sa pár dostane do nejakej krízy. Obaja sa snažia a chcú problém vyriešiť, no aj napriek všetkému ich úsiliu sa im to nedarí. V takom prípade je vhodné obrátiť sa na odborníka, ktorý môže byť v tomto ohľade užitočný.
Čo môže byť ďalším dôvodom pre párovú terapiu?
Ďalšou z takýchto vlajok môže byť neadekvátna komunikácia a takpovediac lokalizácia problému. Môže sa totižto stať, že partneri sa v určitom bode začnú pozerať jeden na druhého ako na problém. Prestanú si uvedomovať, že ten koho nazývame problémom, je v skutočnosti ten, s kým máme daný problém vyriešiť. Ak k niečomu takému dôjde, komunikácia prestáva byť konštruktívna a kríza sa vďaka takejto nevhodnej komunikácii môže iba prehĺbiť. Aj v tomto prípade je prospešné obrátiť sa na psychológa.
Tých príkladov je pravdepodobne veľké množstvo…
Áno, dalo by sa hovoriť o mnohých ďalších tzv. „red flags“. No rád by som spomenul ešte jeden stav. A to ten, keď niektorý z partnerov vo vzťahu trpí v dôsledku správania jeho či jej polovičky. Pričom ten, ktorý ubližuje, si to buď neuvedomuje, alebo ak áno, tak to nechce akceptovať a partnerovo utrpenie bagatelizuje. V takomto prípade, ak sú tomu partneri naklonení, dokážu konzultácie s terapeutom pomôcť do vzťahu vniesť väčšie pochopenie. Prípadne ten, ktorému je nejakým spôsobom ubližované, vie vyhľadať pomoc aj sám/sama a spoločne s terapeutom hľadať cesty v danej situácii.
Na čo sa pripraviť?
Ako prebieha typické sedenie párovej terapie?
Klasické sedenie u psychológa trvá približne 50 minút až hodinu. Mnohokrát je ale možnosť sa so psychológom dohodnúť aj na dlhšom sedení, ktoré vie trvať aj hodinu a pol. Môže sa však stať, že narazíte na menšie rozdiely medzi psychológmi, preto je určite fajn sa opýtať daného psychológa, ako to má nastavené. Samotné sedenie ako také zvykne obsahovať niekoľko prvkov, pričom každé sedenie môže mať aj svoje špecifiká. Tie môžu závisieť od psychoterapeutického smeru, v ktorom psychológ pracuje. A z neho takisto môžu vyplývať aj rôzne prístupy k terapii. Záležať všetko môže aj od intenzity ťažkostí, s ktorými pár prichádza. Alebo od počtu už absolvovaných sedení. Od toho, či sú na sedení prítomní obaja partneri alebo iba jeden z nich a podobne.
Prečítajte si: Expertka Nora Lauková: Psychopati vytvárajú s ľuďmi toxické vzťahy, ktoré otrávia dušu
Čo môžu páry od terapie očakávať?
Vo všeobecnosti, bez ohľadu na to, či sú tam prítomní obaja alebo iba jeden, sedenie sa vždy vzťahuje k tomu, čo by ste chceli týmito stretnutiami dosiahnuť. Psychológ sa vás teda určite opýta, aký cieľ by mali vaše spoločne sedenia mať. Pretože ak poznáme cieľ, môžeme spoločne nachádzať cesty, ako sa k nemu dopracovať. V prípade, že ide o sedenie, kde sú prítomní obaja, psychológ bude veľmi často fungovať ako moderátor. Teda niekto, kto sa bude snažiť, aby každý z partnerov mohol dostať priestor autenticky a otvorene povedať, čo mu vzhľadom na danú situáciu ide hlavou. Dokážem si však predstaviť, že niekedy môžu odznieť aj veci, ktoré by za normálnych okolností mohli viesť k hádke. Preto je veľmi pravdepodobné, že si s vami psychológ vopred dohodne nejaké pravidlá, ktorými sa počas vašich stretnutí budete riadiť. Tieto pravidlá si často vytvárate spoločne na úvodnom stretnutí, či stretnutiach.
Čo odporúčate párom, aby bola terapia úspešná?
Buďte ochotní. Ak neexistuje ochota k zmene, je potom otázne, do akej miery je akákoľvek zmena možná. Počúvajte svojho partnera. Nemusíte s ním, či s ňou vo všetkom nutne súhlasiť, no buďte ochotní akceptovať jeho/jej názor.
Dať šancu terapii nie je hanba
Prečo si niektorí ľudia myslia, že terapia je známkou zlyhania?
Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, sa často povolanie psychológa či psychiatra a následne aj vyhľadanie týchto odborníkov, ešte stále stigmatizuje. Alebo inak povedané, označuje nálepkou akejsi „čudnosti“, slabosti, či zlyhania. Stále sa vieme stretnúť s názorom, že vyhľadať odborníka je prejavom našej nedostatočnosti alebo akejsi slabomyseľnosti. Aj napriek tomu, že sa povedomie o psychológii, psychiatrii a psychických ťažkostiach rozširuje, ešte stále sa stretávame s takýmto ponižujúcim názorom, či predstavou. Iný dôvod môže byť aj ten, že psychické trápenie má podstatne abstraktnejší charakter ako majú napríklad nejaké fyzické ochorenia.
Čo tým myslíte?
Jednoduchšie povedané, keď nás bolí niečo v tele alebo na tele, vieme to lepšie uchopiť. Keď však pociťujeme bolesť psychickú, tak v tom vieme mať chaos. Niekedy ani netušíme, čo nám vlastne je. Ako nás má potom pochopiť niekto iný, keď nechápeme niekedy ani samého/samú seba? Dokážeme sa následne presvedčiť o tom, že nám vlastne nič nie je, zametieme to takpovediac pod koberec a začneme sa riadiť heslom „Zíde z očí, zíde z mysle“. Problém je však ten, že aj keď to môže na istý čas zafungovať, nevyrieši to samotný problém, ktorý sa skôr či neskôr môže vrátiť. A môže sa vrátiť ešte intenzívnejšie.
Ako páry povzbudiť, aby terapiu skúsili?
Určite takýmto ľuďom dajte podporu. Ubezpečte ich, že to nie je hanba, že to nie je slabosť. Pretože požiadať o pomoc, keď nám nie je dobre, nie je jednoduché. A ten kto to dokáže, určite nie je slaboch.
Čo je podľa vás najdôležitejšia vec, ktorú by si mal každý uvedomiť pri práci na vzťahoch?
Okrem už vyššie menovanej ochoty voči zmene, ktorá je samozrejme pri práci na vzťahoch nevyhnutná, je takisto veľmi dôležitou premennou čas. Zmenu nie je možné uponáhľať, ak má byť trvalá. Ak sa uponáhľa, ak človek podstúpi nejakú zmenu v momente, kedy k nej nie je vnútorne autenticky pripravený, existuje pravdepodobnosť, že takáto zmena nevydrží. Je preto normálne, ak sa na vzťahu istý čas pracuje. Podobne ako keď do nejakého vzťahu vstupujeme a toho druhého spoznávame. Tiež ho nedokážeme spoznať hneď počas prvého stretnutia. Tiež o ňom na tomto prvom stretnutí nebudeme vedieť každý najmenší detail. Takto to funguje aj pri práci na vzťahu, ak dôjde k nejakému problému, či ťažkostiam. Zmena sa odohráva postupne.
Aké sú reakcie vašich klientov na zmeny?
Niekedy zo sedenia vyjdú s úsmevom na perách, inokedy nahnevaní s otázkou: „Načo som sem šiel/šla?“ Zmena vie byť kolotoč. Niekedy nám na ňom vie byť aj „zle“. No práve vtedy sa oplatí vydržať a pokračovať. Ak by som to mal teda stručne zhrnúť. Buďte trpezliví. Rovnako ako zlomenina potrebuje pokoj a čas na opätovné zrastenie, tak čas potrebujú aj vzťahy, či rôzne iné psychické trápenia.
Prečítajte si: Psychológ Matúš Kucbel: Zhruba každý ôsmy obyvateľ Slovenska trpí duševnou ťažkosťou alebo poruchou
Spomínate si na niektoré páry z vašej praxe, ktoré sa aj vám na prvý pohľad zdali nevhodné na párovú terapiu, ale napokon ste im práve vďaka terapii zachránili vzťah?
Nemôžem vyslovene povedať, že by som si niečo také niekedy povedal, že by bol nejaký prípad nevhodný do párovej terapie, keď ma o pomoc vyslovene pár požiadal. Avšak, neraz sa mi stalo, že sa nám s párom počas rozhovoru podarilo identifikovať isté aspekty správania jedného alebo oboch z nich, ktoré pôsobili na vzťah nevhodne, či rušivo. A ktoré by sa naopak veľmi ťažko objavovali individuálne. Keďže ľudia, ktorí partnerov majú, s nimi trávia pomerne značnú časť svojho života, častejšie si dokážu všimnúť prekážky, ktoré dotyčný či dotyčná ako prekážku vnímať nemusia. A keď problémy nevnímajú ako problémy, ale ako bežnú súčasť ich života, je podstatne nižšia pravdepodobnosť, že ohľadom toho vyhľadajú odbornú pomoc.
Vďaka párovej terapii sa nám podarilo nielen vzťah páru zachrániť, ale pomôcť IM porásť osobnostne aj ako jednotlivcom.
Mali ste vo vzťahu problémy, ktoré ste riešili párovou terapiou? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti. Možno dodáte odvahu ostatným.
Zdroj titulná foto: Pexels_SHVETS production
