„Mamina, poďte ďalej.“
Žena v čakárni vstane a ide za zdravotnou sestrou. O chvíľu si vypočuje: „Tak čo, mamina, ako sa cíti bruško?” A keď príde s dieťaťom k pediatrovi, otázka môže znieť: „Mamina, ako malý spinká?”
Nie je v tom zrejme nič zlé. Nikto ju nechce uraziť. „Mamina” môže byť pre zdravotníka úplne obyčajný, neformálny a dokonca láskavý spôsob, ako osloviť ženu, ktorá prišla s dieťaťom alebo ktorá dieťatko čaká. Lenže pre niektoré ženy to vôbec láskavé nie je.
A nie, za materstvo sa nehanbia. Ani to nie je o tom, že by nechceli byť matkami. Skôr preto, že v tej chvíli majú pocit, akoby z nich zostala iba jedna jediná rola a ich meno sa niekam stratilo.
Keď sa z Jany stane „mamina“
Predtým bola Jana. Mala svoju prácu, priateľov, záľuby, plány, názory, možno kariéru, množstvo vecí, ktoré s materstvom vôbec nesúviseli.
Potom porodila dieťa. A zrazu sa z nej pre okolie stala „mamina”, „mamička”, „mamka”…
Samotné slovo nie je problém. Problém môže vzniknúť vtedy, keď začne nahrádzať človeka, ktorého označuje. Pretože žena sa stane matkou, ale tým sa jej ostatné identity nestratia. Stále je partnerkou, dcérou, kamarátkou, kolegyňou, profesionálkou, susedkou, ženou so svojimi záujmami a vlastným životom. A predovšetkým zostáva sama sebou.
Práve v tomto je materstvo trochu zvláštne. Je to jedna z najväčších životných zmien, aké žena môže zažiť, a zároveň obdobie, v ktorom ju okolie začne vnímať veľmi zúžene. Všetky otázky sa totižto točia okolo dieťaťa. Veď dieťa je v tom období obrovskou súčasťou jej života. Lenže nie je celým jej životom.
Materstvo meno nemení
Psychológia používa pojem matrescencia. Antropologička Dana Raphael ho zaviedla už v 70. rokoch minulého storočia a neskôr sa ním začali zaoberať aj psychológovia a ďalší odborníci.
Označuje prechod do materstva ako výraznú biologickú, psychologickú a sociálnu zmenu. Niečo, čo má svoju vlastnú dynamiku a čo môže výrazne meniť spôsob, akým žena vníma samu seba. Lenže práve preto je také dôležité, aby jej v tomto období nezmizlo všetko, čím bola predtým.
Žena sa stane matkou. Ale neprestane byť Simonou, Romanou, Evou, Martinou či Barborou. Materstvo jej pridá novú identitu, no nemalo by jej vziať všetky ostatné.
Ako to vnímate vy? Zahlasujte v ankete
Každá minca má dve strany
Nie každá žena má potrebu bojovať proti slovu „mamina”. Pre mnohé je úplne prirodzené, blízke a príjemné. Niektoré ženy sa samy predstavia ako „mamina troch detí” a svoju materskú identitu považujú za jednu z najdôležitejších častí svojho života.
Rozdiel teda nie je v samotnom slove.
Rozdiel je v tom, či človek pred nami vidí konkrétnu ženu, alebo iba kategóriu, do ktorej ju zaradil.
Čo teda s tým „mamina”?
Toto oslovenie netreba zo slovníka vyškrtnúť. Netreba sa báť ho použiť, ak ho žena sama používa alebo jej evidentne neprekáža. Stačí jedno… Nezabudnúť, že za slovom stojí žena s menom. A nech sme kdekoľvek – v ambulancii, v škôlke, na ihrisku či pri rodinnom stole, pozrieť sa na ženu, nie iba na jej úlohu. Pretože Jana zostáva Janou, aj keď vedľa nej poskakuje jej dieťa.