Tisícom ľudí v kamerunskom Severozápadnom regióne krajiny chýba prístup k život zachraňujúcej starostlivosti. Tamojšie úrady napriek tomu Lekárom bez hraníc odmietajú obnoviť povolenie na poskytovanie zdravotných služieb v oblasti. Svoju prácu museli prerušiť pred šiestimi mesiacmi.
Lekári bez hraníc a africký Kamerun
Kamerun sa nachádza v strednej Afrike, medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.
- Organizácia apeluje na vládu Kamerunu, aby s okamžitou platnosťou zrušila odvolanie Lekárov bez hraníc a uprednostnila tak potreby svojich obyvateľov.
- Od roku 2018 sú Lekári bez hraníc jedna z mála zdravotníckych a humanitárnych organizácií, ktoré v oblasti pôsobia. Snažia sa ľuďom zabezpečiť prístup k lekárskej starostlivosti v náročnom a nebezpečnom prostredí.
Katastrofálna situácia
Už cez štyri roky extrémne násilie v kamerunských anglofónnych oblastiach, Severozápadnom a Juhozápadným regióne spôsobuje katastrofálnu situáciu. Prepadávanie dedín a ich rabovanie, únosy, mučenie, vandalizmus, mimosúdne popravy – to všetko sa v „tzv. anglofónnej kríze „stalo normálnym.
V roku 2018 Lekári bez hraníc po dohode s kamerunským ministerstvom zdravotníctva zahájili v spomínaných regiónoch krízový zásah. Podporovali miestne zdravotnícke zariadenia. Ako jediní poskytovali zadarmo sanitky 24 hodín sedem dní v týždni. Vysielali dobrovoľníkov do odľahlých komunít a za tými, ktorí sa nemali ako do nemocníc dostať.
To sa koncom minulého roka zmenilo – 8. decembra 2020 bola Lekárom bez hraníc pozastavená činnosť v Severozápadnom regióne, pretože kamerunské úrady obvinili organizáciu z príliš úzkeho kontaktu s neštátnymi ozbrojenými skupinami, ktoré v oblasti pôsobia. Aj napriek mesiacom diskusií, ktoré mali toto obvinenie vyvrátiť, Lekári bez hraníc stále nezískali povolenie k obnove svojich projektov. Desiatky tisíc ľudí sú tak odrezaných od pomoci.
Odopieranie zdravotných služieb
„Životne dôležité zdravotné služby sú im odopierané už šesť mesiacov, čo si medzi miestnymi obyvateľmi vyberá neprijateľné obete. Veľa z nich utiekla do buše, pretože už ďalej nezniesla hrozbu násilia,“ hovorí Emmanuel Lampaert, koordinátor operácií Lekárov bez hraníc v strednej Afrike.
„Toto rozhodnutie znamená zásadné marenie prístupu k lekárskej a humanitárnej pomoci. Kým sa tu bavíme, naši zdravotníci v teréne vidia ľudí umierať a trpieť kvôli tomu, že v dedinách a vysídlených komunitách nie je dostupná liečba. Naše call centrum stále prijíma urgentné požiadavky od ľudí, ktorí potrebujú sanitku, musia ich však odmietať. Aká logika môže ospravedlniť táto zbytočná úmrtia? Znovu vyzývame kamerunskej vládu, aby na prvé miesto postavila potreby miestneho obyvateľstva a okamžite obnovila základnej zdravotnej služby Lekárov bez hraníc v regióne. Naša činnosť nemôže byť blokovaná donekonečna.“
Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život
Obrovská zdravotnícka kríza
Podľa dát OSN zhoršujúce sa násilie v anglofónnych regiónoch Kamerunu donútilo vyše 700 tisíc ľudí opustiť svoje domovy. Ďalších zhruba 60 tisíc utieklo do susednej Nigérie. Kríza hlboko ovplyvnila tamojšie podmienky k životu a predpokladá sa, že vyše 1,4 milióna obyvateľov Severozápadného a Juhozápadného regiónu potrebuje humanitárnu pomoc.
„Kvôli neistote, zákazom vychádzania a útokom na zdravotnícke zariadenia je prístup k zdravotnej starostlivosti extrémne obmedzený. Najmenej jedno z piatich takýchto zariadení nefunguje,“ opisuje Emmanuel Lampaert. „Vysídlení ľudia si len málokedy trúfnu vydať sa do nemocníc – ekonomická situácia im neumožňuje cestu vôbec podniknúť, nieto si dovoliť liečbu. Niet preto divu, že vzrástla úmrtnosť zraniteľných skupín, ako sú ženy a deti. Pozastavenie našej odbornej pomoci situáciu len zhoršilo. “
Tímy Lekárov bez hraníc starali o obete znásilnenia, mučenia, starali sa o pacientov s popáleninami či strelnými poraneniami. Drvivá väčšina potrebovala aj asistenciu pri pôrode, liečbe malárie alebo hnačky. Minulý rok zdravotníci poskytli vyše 150 tisíc konzultácií oboch diskutovaných regiónoch.
Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť
Neistota a obmedzenia humanitárnej práce
Ukázalo sa, ako podstatná je práca Lekárov bez hraníc a ďalších humanitárnych organizácií v oblasti. V teréne ich zostávalo stále menej kvôli neistote a útokom na zamestnancov. Ľudia tak prišli o služby, ktoré môžu zachraňovať životy.
„Sme jednou z mála organizácií, ktorá v tých dvoch regiónoch ostala, aby reagovala na urgentnú lekárske potreby miestnych obyvateľov vo veľmi vyhrotenej situácii,“ dodáva Lampaert. „Od začiatku našej intervencie, zdravotníci, dobrovoľníci aj pacienti čelili vyhrážkam aj násilia z oboch strán – ako od neštátnych, tak od vládnych ozbrojených skupín. Zaznamenali sme len minimálny rešpekt k humanitárnym princípom, ako sú nestrannosť a neutralita. Na naše sanitky sa strieľalo, boli odcudzené, naši zdravotníci v komunitách boli sexuálne napadnutí aj zabití, ozbrojenci strieľali vnútri nemocníc, našim kolegom sa vyhrážali smrťou. Napriek týmto extrémne náročným podmienkam naši zamestnanci deň za dňom pokračovali v poskytovaní starostlivosti tým, ktorí ju potrebovali. “
V roku 2020 tímy Lekárov bez hraníc ošetrili v Severozápadnom regióne 180 preživších sexuálneho násilia, psychológovia poskytli 1 725 konzultácií, chirurgovia vykonali 3 272 operácií, sanitky previezli 4 407 pacientov (viac ako tisíc z nich boli rodiace ženy). Zdravotníci v komunitách poskytli 42 578 konzultácií týkajúcich sa predovšetkým malárie, hnačky a infekcií dýchacích ciest. Lekári bez hraníc sú prítomní v mnohých krajinách, kde dochádza k stretom medzi vládnymi a mimovládnymi silami a sú odhodlaní napĺňať poslanie uvedené v ich zakladacej listine – poskytovať lekársku starostlivosť bez diskriminácie a nehľadieť pritom na politickú či náboženskú príslušnosť, rasu ani pohlavie.
Zdroj: Lékáři bez hraníc
Yaoundé/Praha, 30. júna 2021
Slovenská lekárka na Haiti: Rastúce násilie ohrozuje pacientov, aj aktivity Lekárov bez hraníc