Ľubica Balgová je mamou troch detí, žije na Záhorí, miluje vidiek, ľudovú tvorbu, prírodu a má neskutočne šikovné ruky. Vyrába ručne maľované drevené dekorácie, kreslí obrazy. Ich zútulnený domček je príkladom toho, ako si pekne zariadiť bývanie. Aká bola jej cesta práve k tvoreniu najmä vianočných ozdôb, nám už povie ona sama…
Od koľkých rokov si sa začala venovať ľudovej tvorbe? Resp. s čím konkrétne si začínala?
Vždy ma bavilo kresliť a niečo vytvárať. Pamätám si, že mamička nám hovorievala, že najkrajšie darčeky sú tie, ktoré sami vyrobíme. A hlavne na Vianoce som mala vždy príležitosť vyrábať darčeky svojim blízkym. Keď som bola na strednej, v našom mestečku sa konal 1. vianočný jarmok, a tak sme sa so sestrou prihlásili. Poskytli nám stánok a ja som nakreslila zopár obrázkov slovenských dreveničiek, vyrobili sme nejaké svietniky a vianočné drobnôstky. Potešilo nás, keď sa to ľuďom páčilo a občas si niečo aj kúpili. Odvtedy sa pravidelne konajú remeselné jarmoky aj na Veľkú noc a na jeseň, na ktorých sa radi zúčastňujeme. Postupom času som začala vyrábať drevené dekorácie, hlavne vianočné ozdoby, a ručne ich maľujem.
Máš tri pomerne malé deti, bývaš na dedine v rodinnom dome, s veľkou záhradou, čiže práce je stále dosť. Kedy stíhaš tvoriť?
Dôležité je, že ma to veľmi baví, takže si čas na tvorenie určite nájdem. Moje deti vždy veľmi dobre spali, takže keď mi ostala chvíľa popoludní, a hlavne po večeroch, snažila som sa to využiť.
Tvoja tvorba je predovšetkým tematická. Vianoce, Veľká Noc. Kde čerpáš nápady, inšpirácie, ak sa nechceš opakovať každý rok?
Internet je obrovská baňa plná obrázkov, inšpirácií, nápadov. Keď spojím, čo som niekde videla, s tým, čo mám možnosť robiť, teda z dreva a farieb, a vložím do toho môj pohľad a môj nápad, vzniknú rôzne ozdoby, dekorácie, ktoré majú v sebe môj vlastný rukopis.
Ty pochádzaš, môžeme povedať z tvorivej rodiny. Skoro všetci sa niečomu kreatívnemu venujete, aj tvoja mamina, sestry, švagriná. Prezradíš nám niečo viac, čo konkrétne robia?
Môj dedo doma maľoval obrazy. Veľmi dobre si pamätám, ako mi raz podal krabičku s olejovými farbami a povedal: „Teď maluj ty, já jsem na to už starý“. Tak som to skúsila. Aj to ma povzbudilo k tvoreniu. Moja sestra krásne kreslí, ale momentálne sa venuje popri práci šitiu ozdôb, vrecúšok, vankúšov, levanduľových srdiečok a všelijakých drobností. Najmladšia sestra krásne zdobí medovníky. Brat v (Kanade) vyrezáva do kože rôzne krásne veci ako remene, peňaženky… Mamička sa pred pár rokmi začala venovať šitiu krojov z nášho regiónu, a vďaka nej sa oživila tradícia krojového sprievodu na Hody, ale aj na jarmokoch, a na svadbách pri čepčení, i pri rôznych folklórnych a kultúrnych podujatiach, kde sa veľmi využíva. Môj manžel je stolár, vyrába nábytky, schody z dreva, takže mám možnosť vyrezané ozdoby v dielni striekať farbou, vŕtať, brúsiť a pod. Naozaj musím povedať, že každý v našej rodine niečo tvorí. Nemusí to byť nič veľkého, stačí aj pre radosť, ale tvorí.
Teraz idú do popredia rôzne remeselné trhy, jarmoky… Chodievaš predávať ty sama alebo chodievaš s niekým?
Chodievam predávať spolu so sestrami, ale len príležitostne. Nenecháme si ujsť remeselné jarmoky v okolí nášho bydliska, ale ďaleko nechodievame. Máme ešte malé deti. Ale tú atmosféru plnú remesiel a ručných prác, to mám veľmi rada. Vždy si prinesiem domov aspoň nejakú drobnosť, čo ja vytvoriť neviem, napr. z keramiky, prútia…
Ako hodnotíš vzťah dnešných ľudí k ľudovej tvorbe? Je o ňu stále záujem? Čo najviac „letí“, čo sa najlepšie predáva?
Myslím, že posledných pár rokov si ľudia začali viac ceniť ručnú tvorbu oproti sériovej strojovej výrobe. V móde sú veľmi in folklórne prvky, vyšívané tričká, šaty. Je to také naše – slovenské a je to veľmi krásne. A odzrkadľuje sa to aj na bývaní. Záleží však od vkusu. Niekto má rád čistý moderný dizajn, niekto zasa útulný klasický, vidiecky alebo ľudový štýl. Ja vyrábam hlavne maľované ozdôbky a musím uznať, že najviac sa páčia tie.
Tvoje deti vyrastajú obklopené kreatívnym prostredím…Asi nemusia chodiť na výtvarné a umelecké krúžky:). Už majú za sebou nejaké prvé diela v tvojich šľapajach na ktoré si hrdá ako matka?
Najstarší Samko, je skôr technický typ po manželovi, doma má v dielni možnosť tvoriť v tejto oblasti, a tak mi hocikedy vyreže na lupienkovej pílke tvary, čo potrebujem. Chodí aj na keramický krúžok a veľmi ho to baví. Dcérka chodí na výtvarnú. S najmladšou Juliankou v jednom kuse spolu doma kreslia. Milo ma prekvapilo, keď mi nedávno povedala, že keď bude veľká, bude vyrábať ako ja :-)
Prečítajte si aj rozhovor s právničkou, ktorá popri materskej založila blog s radami pre rodičov
Nedávno si si založila blog, kde odkrývaš zákutia vášho domova… Aký si mala motív k písaniu?
Kamarátka mi hovorila, že sa jej veľmi páči náš dom, aby som si založila blog pre inšpiráciu. Stále som to odkladala, ešte nemáme všetko prerobené v dome ani v záhrade. Ale veľmi rada som sa chodila inšpirovať na blogy iných šikovných žienok, a tak som to skúsila. Vkladám doň fotky a príspevky toho, čo prežívam, čo tvorím, čo mám rada. Je to taký malý odkaz a kúsok z môjho života.
Ako zvykneš oddychovať? Mimo tvorenia?:)
Popri starostiach o rodinu a domácnosť mám veľmi rada záhradu a prírodu. Rada si pozriem pekný romantický film, alebo na internete prezerám handmade dekorácie, či vidiecke bývanie.
Na čo si najviac hrdá, čo sa Ti podarilo dosiahnuť? Aj osobne, aj v handmade oblasti…
Ďakujem Bohu za to, že mám dobrého manžela, ktorý ma podporuje, pomáha mi, stará sa o nás, a tak môžeme žiť šťastný rodinný život, a tešiť sa z našich detí. A teší ma, keď sa moje ozdôbky druhým páčia, keď sa mnohí zákazníci vracajú, aby nakúpili znova či už pre seba, alebo mojimi ručne maľovanými ozdôbkami a dekoráciami urobili radosť zasa ďalším ľuďom…
Zhovárala sa Kristína Gajdošová Majerová