Zatiaľ čo my máme hygienické vložky, tampóny a čistú vodu väčšinou k dispozícii, ženy a dievčatá v Gaze musia každý mesiac riešiť, ako zvládnuť svoju menštruáciu bez týchto základných vecí. Často im zostáva len hanba, improvizované riešenia a strach z toho, čo prinesie ďalší deň.
V zemi, kde viac než 700 000 žien a dievčat žije bez prístupu k čistej vode, mydlu a hygienickým potrebám, sa aj tie najintímnejšie chvíle menia na ponižujúci zápas o prežitie. Matka šiestich detí, Ghadir Nasser, hovorí o hanbe, improvizovaných vložkách zo starej látky a strate detstva svojej dcéry, a pýta sa, prečo sa základné ľudské právo stalo nedostupným luxusom.
Život v tieni hanby
V malom a preplnenom dome v Gaze sedí Ghadir Nasser a premýšľa, ako svojej dcére pomôcť prekonať ďalší mesiac. Nie je to otázka jedla či liekov, ale menštruácie. Pre mnohé ženy a dievčatá na svete je to bežná, prirodzená súčasť života. No v Gaze sa z nej stal mesačný boj o dôstojnosť.
„Pred vojnou o tom doma nikto ani nevedel, keď mala menštruáciu. Teraz je to ako verejný škandál,” hovorí potichu, ale s trpkosťou v hlase.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
700-tisíc žien bez základných potrieb
Podľa Organizácie spojených národov (OSN) sa viac než 700 000 žien a dievčat v Gaze každý mesiac ocitá v situácii, keď nemajú prístup k čistej vode, mydlu ani hygienickým potrebám. Po mesiacoch prísnych obmedzení zo strany Izraela sú zásoby vložiek a tampónov na kritickom minime. Tie, ktoré sa predávajú, stoja nehorázne ceny.
„Niekedy jej viem kúpiť vložky, niekedy nie,” priznáva Ghadir. „Hygienické vložky sú príliš drahé. Ak by ich niekto videl, moja dcéra by bola zničená.”
„Nie je toto jedno z najzákladnejších ľudských práv?“ pýta sa Ghadir.
Improvizované riešenia a zdravotné riziká
Keď hygienické potreby nie sú dostupné, Ghadir siaha po improvizácii. „Nedokážem to. Nakoniec odstrihnem kusy látky, operiem ich, vydezinfikujem a poviem jej, aby ich použila,” opisuje.
Odborníci OSN varujú, že takéto núdzové riešenia môžu viesť k infekciám, ktoré môžu mať vážne následky – od bolestivých zápalov až po neplodnosť. No pre ženy a dievčatá v Gaze je to často jediná možnosť.
Hanba, stiesnenosť a strata súkromia
Vojna zobrala ženám nielen hygienu, ale aj súkromie. „Moja dcéra sa hanbí pred svojím otcom a bratmi. Sme natlačení spolu, obklopení ľuďmi. Je to vyčerpávajúce,” hovorí Ghadir.
Preplnené podmienky v utečeneckých táboroch robia aj tie najjednoduchšie úkony nedôstojnými. „Celá situácia v tábore je ponižujúca. Vešanie spodnej bielizne von je pre nás nepríjemné.”
Okradnuté o detstvo
Pre Ghadir je najťažšie sledovať, ako jej dcéra stráca časť svojho života, ktorý by mal byť bezstarostný. „Moja dcéra bola okradnutá o svoje dievčenské roky. Naše životy predtým takéto neboli. Bola okradnutá o normálny život.”
Ľudské právo, ktoré sa zmenilo na luxus
Menštruačná hygiena je podľa medzinárodných organizácií základným ľudským právom. „Nie je toto jedno z najzákladnejších ľudských práv?” pýta sa Ghadir. No pre ženy v Gaze sa stala nedostupným luxusom. Izraelská blokáda humanitárnej pomoci ich pripravila o hygienické vložky, tampóny, mydlo a prístup k čistej vode – veci, ktoré by mali byť samozrejmé.
Krvavá realita vojny aj v tých najintímnejších chvíľach
Menštruácia, téma, o ktorej sa zvyčajne hovorí potichu, sa v Gaze stala symbolom toho, ako hlboko konflikt zasahuje do najosobnejších sfér života. Zobrala ženám nielen komfort, ale aj dôstojnosť.
A kým svet sleduje vojnu cez správy o bombách a zbraniach, tisíce žien tu bojujú s neviditeľným nepriateľom – nedostatkom toho, čo by malo byť samozrejmé, no, žiaľ pre tieto ženy nie je.