Mladá a akčná Michaela toho vo svojich dvadsiatichštyroch rokoch stihla naozaj veľa. Vyštudovala vysokú školu, bola zápasníčkou v thajskom boxe, založila firmu a vydala sa. Čo ju motivovalo a aká bola jej cesta za snom? Zhovárali sme sa so strojnou inžinierkou Michaelou Dučákovou Stierankovou.

Vyštudovali ste Technickú univerzitu v Košiciach. Aký ste mali odbor a čo vás motivovalo ísť na školu technického zamerania?

Moje štúdium prebiehalo na strojníckej fakulte. Po troch rokoch hľadania som si na koniec vybrala inžinierske štúdium so zameraním na Inžinierstvo kvality produkcie. V tomto odbore sa mi podarilo zamestnať už počas školy, kde som za necelé dva roky dostala veľmi dobrý štart pre budúcnosť.

Školu technického zamerania som si po pravde zvolila z dôvodu, že som chcela mať titul Inžinier (neviem prečo, ale páči sa mi). No samozrejme ma k „vôni“ železa ťahali aj iné okolnosti, ako aj moja rodina, zameraná rovnakým smerom. Samozrejme bola pre mňa sympatická myšlienka byť ženou, ktorá sa rozumie do „chlapských záležitostí“ .

Aktuálne ste inžinierkou neustáleho zlepšovania kvality v spoločnosti, ktorá sa zaoberá medicínskymi technológiami. Čo je na tejto pozícii vašou úlohou?

Hlavnou náplňou práce je neustále zlepšovať chod kvality v spoločnosti. Je to veľmi zaujímavá práca kde sa snažím hlavne o to, aby spoločnosť svoje náklady na výrobu produktu znižovala, no samozrejme kvalita produkcie musí byť rovnaká alebo lepšia.

Táto pozícia je globálna, to znamená, že mám nad sebou zahraničného, no skutočne skvelého šéfa, a v spoločnosti na Slovensku som na tejto pozícii sama. Čo je naozaj veľmi prospešné na zlepšenie cudzieho jazyka, komunikačných schopností s inými oddeleniami v spoločnosti.

Zároveň ste spoluzakladateľkou spoločnosti na obrábanie kovov, ako vznikol tento nápad?

Odkedy sme sa s manželom spoznali, vravel každému vetu: „Keď budeš mať Áčka z diplomovky, budeš u mňa vo firme pracovať.“ No a ja som bola za tú, ktorá sa riadi pozitívnym myslením a stále som mala v hlave myšlienku, že chcem mať svoju spoločnosť, a že to musí byť niečo z oblasti strojárstva.

Potom prišiel moment, keď mi veľmi dobrá kamarátka napísala, či by manžel nechcel pracovať ako programátor CNC sústruhu. Mal s tým malé skúsenosti, no super bolo, že sa nebál (neostávalo mu nič iné lebo ja som kamoške hneď odpísala, že áno). A tak sme asi po roku stroj s kamarátmi odkúpili, presťahovali ho do Sniny, a seba sme presťahovali z Koších do okolia Humenného, a tam sa to všetko super rozbehlo. Teraz vlastníme spoločnosť Lumid s.r.o. (názov vznikol spojením mien Lukáš + Michaela + Dusher – náš pes)

Čo všetko máte na starosti?

Keďže sme vlastne dve spojené spoločnosti – zaoberajúce sa obrábaním kovov a zváraním, máme aj zahraničných zákazníkov, a prvý kontakt so zákazníkmi, väčšinou telefonický, mám na starosti ja. Potom sa už chlapci dorozumievajú cez emaily.

No a najťažšia časť je hľadanie nových zákazníkov. Starám sa o web, reklamu, ale aj pomáham pri výrobe, hlavne cez víkend, keď máme veľa zákaziek. Občas niečo vyvŕtam alebo vykonám finálnu kontrolu rozmerov a povrchu, aby bola zabezpečená požadovaná kvalita.

Prečítajte si aj o príbehu rodinnej firmy, ktorá si plní svoj detský sen.

Ako si popri týchto povinnostiach zadeľujete čas?

Čas si nezadeľujem, neviem si ho naplánovať, pretože nikdy neviem, aký bude týždeň. Nikdy neviem, koľko povinností budem mať v práci, kde musím byť 8,5 hodiny, a ani v práci s našou spoločnosťou, a, samozrejme, treba sa starať aj o domácnosť. Preto to nechávam tak, aby mi deň priniesol niečo nové.

Aké je to byť ženou v mužskom svete? Nedávajú vám to niekedy muži pocítiť, nesprávajú sa s dešpektom?

Je to fakt super. V spoločnosti, kde pracujem, som v kancelárii s troma chlapmi, a úprimne sa cítim veľmi dobre. Stále sa viem s každým super porozprávať a chlapi intrigujú menej.

Samozrejme, cudzí chlapi, čo ma nepoznajú, majú niekedy poznámku typu, čo žena o tom môže vedieť. Potom, keď uvidia, že o tom skutočne niečo viem, zmenia názor, a to je vtedy fakt neopísateľný pocit takého malého víťazstva.

Vydávali ste sa v mladom veku, čo je sympatické a dnes už nie veľmi bežné. Prezradíte nám, kde ste sa s manželom zoznámili? Bolo to na vysokej škole? A aké boli reakcie okolia na vašu svadbu?

V priebehu ukončovacieho procesu dlhoročného vzťahu sa začal okolo mňa objavovať jeden veľmi milý, dvojmetrový chlap, ktorý bol dosť hanblivý, čo mi bolo naozaj veľmi sympatické, a nejak sme sa dali do kopy. Jedného dňa z neho vyšla myšlienka, či by sme nemali svadbu. Moja reakcia bola spontánna, s odpoveďou jasné, veď nám je spolu super. Takže sme si rezervovali miesto na svadbu rok a pol dopredu a reálne ma o ruku požiadal 7 mesiacov pred svadbou.

Áno, máte pravdu, už to nie je veľmi bežné plánovať svadbu, keď má žena 22 rokov. Preto boli aj tie reakcie pre mňa divné, ale na dnešnú dobu aktuálne. Najčastejšie to bolo, či nie som tehotná, a potom také tie mudrlantské, že prečo to robím tak skoro, veď si zničím život a že si mám ešte užívať a pod. No ja som si povedala, že som sa narodila pre to, aby som bola v živote šťastná a robila to, čo cítim, a tak som ich reči brala len ako názor. Svoje rozhodnutie neľutujem, pretože som šťastná.

V budúcnosti sa plánujete presťahovať do menšej obce, aké sú dôvody takéhoto rozhodnutia? Nie je lepšie bývať kvôli práci vo väčšom meste?

Keď sa človek rád vracia na jedno miesto, aj keď musí precestovať množstvo kilometrov, a cíti sa tam veľmi dobre, vtedy si uvedomí, kde je jeho srdce šťastné.

V tejto obci menom Rimavské Brezovo som prežila celé detstvo, nachádza sa v okrese s vysokou nezamestnanosťou, a preto by sme chceli prispieť aspoň k malému zníženiu tohto čísla, a tiež byť s ľuďmi a na mieste, kde sme skutočne šťastní.

V tomto type podnikania nepotrebujete veľké mesto respektíve veľa ľudí. Zákazníkov môžete mať po celom svete. Potrebujete hlavne šikovných ľudí a v spomínanom okrese je ich skutočne veľa.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?

Neviem napísať jeden, pretože ich je viac. Napríklad, že som úspešne skončila vysokú školu so zameraním na strojárstvo, to som si uvedomila, až keď som videla slzy radosti na tvárach mojej rodiny.

Ďalším úspechom v živote je pre mňa to, že som sa nebála a išla za svojim snom byť šťastná. Vďaka tomu mám vysnívaného a nesmierne pozorného manžela, skvelú prácu a čo je najpodstatnejšie, vlastnú spoločnosť.

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

Mojim veľkým plánom aj s manželom je úspešne presťahovať našu spoločnosť na spomínané miesto, naďalej sa rozvíjať a zväčšovať spoločnosť, aby sme mohli ľudom pomôcť so zamestnaním.

No a najväčším snom je mať v najbližších rokoch dvojičky. A to naozaj ☺

Ako zvyknete oddychovať?

Asi sa mi ešte nestalo, že by som sa cez deň nudila. Snažím sa cez týždeň venovať skvelému manželovi a nášmu havovi, musím aj cvičiť, keďže som bola v minulosti aktívnou zápasníčkou thajského boxu a nemôžem len tak „rozkysnúť“. Samozrejme ma niekedy „vypne“ a po práci si ľahnem pred TV, otvorím si niečo slané + pivo a opúšťam sa.

Stále sa teším na víkendy a stále si naivne myslím, že si oddýchnem, no ešte sa mi to nepodarilo. Naše rodiny žijú veľmi ďaleko a máme ich veľmi radi, preto veľa cestujeme, ale nevadí – rodina a kamaráti sú pre mňa všetko.

Samozrejme si doprajeme aj dovolenky, kde si stále povieme, že nebudeme riešiť prácu, ale nedá sa to, lebo nás to jednoducho baví.

https://www.instagram.com/p/BMl1sd5BwA6/

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Tak jedna je určite tá známa: Nebojte sa riskovať. Naozaj choďte do toho bez obáv, robte rozhodnutia, ktoré vás ťahajú. Keď máte pocit typu to by mohlo výjsť, tak to tak proste fakt výjde!

Ďalšia je tiež známa: Verte si – myslite pozitívne. Určite to zvládnete, pretože sú Vvše nápady prevratné a ste šikovné, a pretože ste sa tak jednoducho rozhodli.

Posledná je možno nepríjemná – musíte sa aj snažiť, učiť sa veľa nového, obetovať na začiatku veľa času, no keď máte v sebe ten pocit, že vy ste úspešný podnikateľ, všetko to pôjde s radosťou a jednoducho. Hlavne sa toho naozaj nebojte.

Kde sa s vami vieme stretnúť?

Najčastejšie ma viete stretnúť v aute, ale aj na facebooku pod mojim menom: Michaela Dučák Stieranková, rovnako aj na instagrame. Profesijný život si môžete „čeknúť“ na Linkedin.com, uvidíte ma aj na podujatiach akčných žien v okolí Košíc a kľudne niekde na káve alebo v bare na pive :D