Monika Hilmerová: Ja sa neviem dlho hnevať

0
Monika Hilmerová: Ja sa neviem dlho hnevať

S Monikou Hilmerovou sme sa rozprávali o tom, ako mať spokojný vzťah. Prečo by mali mať mamy čas pre seba. Ako sa vďaka kostýmom môže preniesť do inej doby a čo ju pri tom nebaví. Čomu sa venovala doma počas karantény a ako vníma popularitu?

Pôsobíte ako dokonalý pár. Máte recept na partnerstvo?

Myslím si, že na recept sa treba pýtať ľudí, ktorí sú spolu 50 – 60 rokov. My sme spolu len desaťročie. Iste, je v tom aj šťastie, že v pravý čas stretnete pravého človeka, ale rozhodne to nie je iba o tom. Recept, pravdaže, súvisí aj s ingredienciami (smiech) a recepty majú byť premenlivé. Tak, ako sa menia vzťahy a situácie, vzťah sa vyvíja a patent na to neexistuje. Hľadať treba každý deň. V partnerskom, ale i akomkoľvek inom vzťahu s rodinou či priateľmi. Keď sa ma to opýtate o ďalších 10 rokov, možno budem mať jednoznačnejšiu odpoveď. Dôležitá je snaha výjsť si v ústrety.

Pozrite si celý rozhovor na YouTube

Máme za sebou deň matiek a počula som radu – najprv mama, potom deti.

Nemám to tak v sebe. Keď mám malé bábo, nemôžem si povedať, “najprv ja”. Dôležité je podľa mňa vyváženie. Určite je dôležité, že si treba nachádzať čas na seba. My ženy to máme v génoch – obetovať sa pre iných. Treba hľadať zlatú strednú cestu.

Človek prežije svoj život a z neho drvivú väčšinu času strávite s cudzími ľuďmi. Je to čudné, že väčšinu života pracujete a trávite čas mimo rodiny…

Ako ste zvládli koronakrízu?

Bolo to vlastne trošku ako prázdniny, len so školskou výukou. Od začiatku sme zaviedli režim a fungovalo to. Máme šťastie, že deti sú ešte vo veku, že sa tešia rodičom. Vážim si, že ani ja ani Jaro sme nemuseli odchádzať do práce a mohli sme byť spolu. Zarinka má 10, Leonko 6 rokov. Keď som šla hlavne večer hrať nejaké predstavenie, boli smutní. Vysvetľovala som im, že svet sa nedá zastaviť, že mama musí ísť do práce a on sa zrazu naozaj zastavil… Čítame si každý večer rozprávky, teraz “heripoterujeme” a viete si predstaviť, keď herečka číta rozprávky, nikdy pri tom deti nezaspia (smiech).

Pozrite si aj podcast s Miriam Kalisovou

Čo vás mrzelo?

Mrzelo ma, že som nemohla objať vlastných rodičov. Podávali sme si veci len na diaľku… Mrzí ma, že tým, že bývame v Hainburgu, nemohli sme na Slovensko.

Ale za seba musím povedať, že som si strašne oddýchla. Dokonca sa priznám, že chodím spať s deťmi. Zrazu pravidelne jem, obedujem bez náhlenia a užívam si to… Predtým som nemala toľko času s rodinou. Pritom športujem skoro každý deň. Rovnako sa venujem sebe. Deti boli nadšené, že sme stále intenzívne spolu.

Veľa som nad tým uvažovala, že človek prežije svoj život a z neho drvivú väčšinu času strávite čas s cudzími ľuďmi. Je to čudné, že väčšinu života pracujete a trávite čas mimo rodiny.

https://www.instagram.com/p/CAGEgGEgwzl/

Presne tak, možno ešte príde pocit, že nám za tou karanténou bude smutno. Čo si vezmete z tejto krízy?

Rozprávky som čítala aj predtým, ale určite to neboli dve kapitoly denne. Patrím k mamám, ktoré rady uspávajú svoje deti, ale nedalo sa to vždy. Stále hovorím, že vnímajte to, lebo toto nie je bežné, že sa zrazu takto zastaví celý svet. Je to vzácne. Vo všetkom vidím hlavne to dobré. Tak ma asi vychovali rodičia. Snažím sa užívať si každý moment.

Na čo som prišla? Že pečenie nie je až také ťažké. Ja nerada trávim veľa času v kuchyni. Do pečenia som sa nepúšťala, lebo som nevedela, koľko času mi to zaberie. Teraz som sa do toho pustila a zapáčilo sa mi to. Budem robiť domáce parené buchty. Skúsila som to a bol to veľký zážitok. Celkom sa mi podarili a veľmi som tým potešila aj môjho muža, pre ktorého to robila babička.

Celý rozhovor si vypočujete aj priamo u nás na YouTube:

žiadne príspevky na zobrazenie