Éra baroka pomaly končila, no jeho priaznivci sa odmietli zmieriť s úpadkom jedného z najvplyvnejších stavebných slohov histórie. V snahe udržať ho na vrchole prišli s jeho transformáciou na rokoko. Ich iniciatíva viedla k vzniku nového štýlu, ktorý zanechal Európe aj celému svetu mnohé stavebné veľdiela.

Nový smer, niekde považovaný za samostatný stavebný sloh, inde za pokračovanie baroka, sa začal presadzovať v 1. polovici 18. storočia. Jeho kolískou je Francúzsko, ktoré patrí k hŕstke krajín považujúcich rokoko za samostatný smer. Ten sa z krajiny galského kohúta rozširoval do ďalších častí starého kontinentu. Rokokové veľdiela sa postupne budovali v Nemecku, na juhu Európy aj v Rusku.

Francúzsky pavilón (Versailles, Francúzsko)

Na domácej francúzskej pôde sa rokoko uplatnilo najmä pri prestavbách starších budov a pri výstavbe menších reprezentatívnych objektov. Jedným z nich je Francúzsky pavilón, ktorý zdobí versaillské záhrady Trianon. Stavbe dominuje interiér so salónom ozdobeným zlatými prvkami v stropnej časti aj na mohutných stĺpoch. Rokokovému dielu dodáva šmrnc aj poloha v upravenej francúzskej záhrade s bohatou kvetinovou výsadbou.Foto: Pixabay

Zámok Sanssouci (Postupim, Nemecko)

Niektoré rokokové stavby sa dostali aj do Svetového dedičstva UNESCO. V rámci zapísania niekoľkých zámkov v Postupime a Berlíne sa to podarilo aj zámku Sanssouci. Postavený bol na podnet pruského kráľa Fridricha II. Ročne ho navštívia 2-3 milióny turistov, ktorí majú možnosť obdivovať aj rozľahlé terasovité záhrady a park obklopujúci komplex s interiérom plným umeleckých diel a drahého nábytku.Foto: PixabayFoto: Pixabay

Palác Linderhof (Ettal, Nemecko)

Napriek podobnostiam s barokovými prvkami vo Versailles je palác Linderhof pri bavorskej dedine Ettal typickým rokokovým dielom. Postavený bol pre bavorského kráľa Ľudovíta II., ktorý si nechal do výzdoby paláca zakomponovať zlaté ornamenty, vysoké sochy aj symboly slnka. Stavba z 2. polovice 18. storočia bola zasadená do parku inšpirovaného versaillskými záhradami.Foto: PixabayFoto: Pixabay

Katarínsky palác (Puškin-Petrohrad, Rusko)

Jedna z najkrajších stavieb na území petrohradskej aglomerácie nebola pôvodne rokokovým dielom. Katarínsky palác sa ním stal až po výstavbe nového komplexu na mieste zbúraného paláca postaveného pre Katarínu I. Bohato zdobená budova s množstvom zlatých prvkov vo vnútri aj na vonkajšej fasáde slúžila dlhé roky ako letná rezidencia ruskej cárskej rodiny. Po obnove na konci 18. storočia získala viaceré empírové prvky, no tie ju neobrali o atraktívny rokokový vzhľad. Časť rokokovo-empírového komplexu je v súčasnosti využívaná ako sídlo expozície s množstvom historických predmetov.Foto: PixabayFoto: Pixabay

Chrám sv. Ondreja (Kyjev, Ukrajina)

Štýl rokoko sa dostal aj do sakrálnej architektúry. Presadil sa aj na území dnešnej Ukrajiny, kde zhruba v polovici 19. storočia vyrástlo niekoľko chrámov inšpirovaných práve rokokom, na Ukrajine často označovaným ako „ukrajinský barok“. Medzi architektonicky najvzácnejšie rokokové sakrálne pamiatky na Ukrajine patrí kyjevský Chrám sv. Ondreja, ktorý sa vypína nad tokom rieky Dneper od 50. rokov 19. storočia.Foto: PixabayFoto: Pixabay

Architekti inšpirovaní rokokom boli aktívni aj v ďalších častiach Európy. Medzi južanskými stavbami vzbudzuje pozornosť portugalský palác Palácio de Queluz, ktorý mal byť akýmsi „portugalským Versailles“. Svoj Versailles sa pokúšali vybudovať aj v susednom Česku, kde je za klenot českého rokoka označovaný zámok Nové Hrady v meste Skuteč v Pardubickom kraji. U nás medzi rokokovými stavbami vyniká bratislavský Grasalkovičov palác, súčasné sídlo slovenských prezidentov.

Prečítajte si aj: Najkrajšie renesančné stavby na svete

Foto na titulke: Pixabay