Viac ako 500 pobočiek s 500 000 členkami v 50 štátoch USA. Národná organizácia pre ženy sa postupne vyprofilovala na najväčšie feministické hnutie v Severnej Amerike. Aj po necelých 60 rokoch od svojho vzniku vedie kampane o rodovej rovnosti a presadzuje práva žien.
Boj proti diskriminácii kvôli pohlaviu
Vzniku Národnej organizácie pre ženy (NOW) predchádzala niekoľkoročná snaha ženských aktivistiek odstrániť z americkej spoločnosti pretrvávajúcu diskrimináciu na základe pohlavia. Tá sa mala stať minulosťou po schválení antidiskriminačných zákonov z rokov 1963 a 1964, ktoré mali vyriešiť nerovnosť platov a pracovných príležitostí. Podľa predstaviteliek ženských hnutí ostalo presadzovanie týchto zákonov iba na papieri a ženy boli naďalej diskriminované pri vzdelávaní aj na pracovnom trhu.
28 feministiek v hotelovej izbe
Aktivistkám z radov ženských hnutí pretiekol pohár trpezlivosti na stretnutí štátnych komisií o postavení žien vo Washingtone v roku 1966. Po tom, čo členovia komisií odmietli vydanie rezolúcie o napĺňaní obsahu antidiskriminačného zákona zameraného na koniec diskriminácie žien v zamestnaní, sa rozhodli pre nový postup. 28 feministiek sa stretlo v hotelovej izbe, kde bola ubytovaná Betty Friedan, aby sa dohodli na založení novej ženskej organizácie. Spolu s ďalšími 21 členmi, medzi ktorými bolo aj zopár mužov, ju oficiálne založili na konferencii v októbri 1966 pod názvom National Organization for Women. Jej prvou prezidentkou sa stala spomínaná Betty Friedan, autorka knihy The Feminine Mystique z roku 1963, ktorá je považovaná za kľúčové dielo inšpirujúce k nástupu novej vlny feminizmu.
Rovnosť vo všetkých oblastiach
Členky novozaloženej organizácie nešetrili ambíciami a okamžite sa pustili do plnenia svojich cieľov. Hlavnou víziou NOW bolo urobiť maximum pre úplné zrovnoprávnenie žien a mužov vo všetkých oblastiach. Za kľúčový sa považoval boj za rovnoprávnosť v oblasti vzdelávania, na pracovnom trhu aj v sociálnej sfére. Tomu bol prispôsobený aj obsah Listiny práv vydaný organizáciou v roku 1968. Medzi najdôležitejšie body tohto dokumentu patrilo presadzovanie zákazov diskriminácie na základe pohlavia, prijatie dodatku ústavy o rovnakých právach žien a mužov či právo na materskú dovolenku v zamestnaní. Organizácia volala aj po rovnakých príležitostiach na vzdelávanie a po práve na sociálne zabezpečenie chudobných žien.
Najúspešnejšie kampane NOW:
Prístup na verejné miesta – V 60. rokoch bolo v USA stále mnoho podnikov, v ktorých ženy nestolovali s mužmi, resp. nemohli v podniku byť. Odmietnutie obslúžiť ženy v newyorskom pube McSorley’s Old Ale House’s skončilo úspešnou žalobou, po ktorej sa sústredila väčšia pozornosť na to, aby mali slobodný prístup do amerických barov a reštaurácií aj ženy.
Dodatok o rovných právach – Zahrnutie rovnoprávnosti žien a mužov do ústavy v podobe dodatku patrilo k hlavným cieľom organizácie už v období jej založenia. Vytrvalá kampaň z prelomu 60. a 70. rokov viedla k schváleniu dodatku v oboch komorách Kongresu. Následná ratifikácia sa však nestretla s podporou vo všetkých štátoch, čo viedlo k ďalším kampaniam.
Ženský štrajk za rovnosť – 50. výročie udelenia volebného práva americkým ženám sa do dejín zapísalo ako jedno z najväčších zhromaždení zameraných na presadenie rovnoprávnosti. 26. augusta 1970 vyšlo do newyorských ulíc 10 000 ľudí, ďalších 40 000 sa pridalo v iných mestách. Demonštrácia priniesla 3 hlavné ciele – bezplatnú interrupčnú starostlivosť, nonstop opatrovateľské centrá a rovnaké príležitosti v práci a v školách. Štrajk bol označený za úspech aj kvôli nárastu počtu členov organizácie o polovicu.
Diskriminačná banková politika – 70. roky priniesli zlom v postavení žien ako bankových klientov. Stalo sa tak po bojkote Citibank zo strany Carole de Saram, budúcej prezidentky NOW. Na protest proti nerovnému prístupu sa spolu s ďalšími ženami rozhodla vybrať všetky peniaze, čo viedlo až k zatvoreniu danej pobočky. Následne prišli ďalšie protesty, po ktorých sa v roku 1974 prijal zákon o rovnakých úverových príležitostiach.
Organizácia NOW v 21. storočí
Ciele NOW sa s vývojom doby postupne menili. K pôvodnej agende ako rovnosť príležitostí, interrupčná politika či ekonomické práva začali pribúdať nové témy. S príchodom 21. storočia sa stále viac hovorilo o podpore chudobných žien, starostlivosti o deti alebo o legislatívnych úpravách v dôchodkovom systéme. V posledných rokoch sa do centra pozornosti dostávajú aj otázky práv LGBTQ komunity či problematika násilia páchaného na ženách.
Foto: Pixabay
Foto na titulke: Pixabay
Prečítajte si aj: Postavenie žien v starovekých krajinách
