Najväčšie vojvodkyne, revolucionárky a povstalkyne v histórii

0
Najväčšie vojvodkyne, revolucionárky a povstalkyne v histórii
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/75/Herbert_Schmalz-Zenobia.jpg

História potvrdzuje, že odvaha, pevná vôľa a schopnosť viesť nehľadí na rozdiely medzi pohlaviami. Inak by sa na čelo armád, revolučných hnutí či odbojových skupín nemohli postaviť ženy. Niektoré z nich dokonca bojovali za svoje ideály s väčším odhodlaním ako muži.

Boudicca

Zmienky o veľkých vojvodkyniach a panovníčkach, ktoré sa na bojovom poli nebáli postaviť do prvej línie, siahajú až do staroveku. Jednou z najstarších vojnových hrdiniek bola keltská panovníčka Boudicca, ktorá po smrti manžela Prasutaga, kráľa Icenov, prevzala okolo roku 60 n. l. vládu nad keltskými kmeňmi žijúcimi na Britských ostrovoch. Práve vtedy Rimania vycítili šancu podmaniť si toto územie a zaútočili na kráľovský dvor. Zbičovaná Boudicca, jej znásilnené dcéry a utláčaní príslušníci kmeňov sa následne rozhodli povstať proti rímskej tyranii. Aj keď povstanie bolo nakoniec krvavo potlačené, Rimania prišli o tisícky mužov.

Kráľovná Tomyris

Pomsta Tomyris, autor: Michiel Coxie, commons.wikimedia.org

K prevzatiu vlády po manželovej smrti sa v 6. storočí pred n. l. odhodlala aj Tomyris. Tá bola panovníčkou malého kočovného kmeňa známeho ako Massagetovci , ktorý sa usadil v okolí Aralského jazera na hranici vtedajšej Perzskej ríše. Perzský kráľ Kýros II. Veľký jej navrhol sobáš, ktorým by získal jej kráľovstvo, no kráľovná Tomyris to odmietla. Výsledkom sa stal krvavý vojnový stret, pri ktorom mala práve Tomyris zabiť perzského kráľa. Keďže históriu píšu víťazi, podľa mnohých historikov môže ísť len o legendu. Nič to však nemení na tom, že za čias vlády tejto kráľovnej sa Massagetovci nielen ubránili, ale svoje kráľovstvo aj rozšírili.

Kráľovná Zenóbia

Proti Peržanom bojovala aj kráľovná Zenóbia, ktorá po manželovej smrti prevzala vládu nad Palmýrou, starou ríšou na území dnešnej Sýrie. To sa písalo už 3. storočie n. l., kedy Perzská ríša patrila k menej nebezpečným. Zenóbia však čelila aj Rimanom, ktorých však s početným vojskom dôverujúcim jej vodcovským schopnostiam dokázala poraziť. Okrem víťazstva proti Rímu a Perzii si k vojnovým úspechom pripísala aj obsadenie území v Egypte, v Malej Ázii či v oblastiach dnešnej Palestíny. Podobizeň kráľovnej na hlavnom obrázku článku.

Jana z Arku

Veľké bojovníčky priniesol aj stredovek. Jednou z najznámejších vojvodkýň je Jana z Arku, ktorej životný príbeh je plný vrcholov a pádov. Už ako mladá sa vďaka zásluhám v storočnej vojne medzi Francúzskom a Anglickom stala obdivovanou francúzskou hrdinkou. Jej rastúci vplyv však začal mnohým prekážať. Obvinenie z kacírstva, ktoré skončilo upálením v roku 1431 vo francúzskom Rouene, tak poslúžilo ako vhodná zámienka na odstránenie odvážnej bojovníčky.

Eugène Lenepveu, commons.wikimedia.org

Pauline Léon

Veľká francúzska revolúcia sa do dejín zapísala ako záležitosť niekoľkých mužských lídrov. K pádu absolutistickej monarchie však výraznou mierou prispeli aj ženy. K najvplyvnejším revolucionárkam patrila práve Pauline Léon, ktorá s Claire Lacombe založila Spoločnosť republikánskych revolucionárok. Išlo o ženské hnutie, ktoré požadovalo možnosť zriadenia výcvikových skupín na spôsob domobrany. Okrem zakladania takýchto skupín, ktoré sa mali pripravovať na prípadné násilné strety s kráľovskými vojskami, stála aj za podporou osvety, ktorej cieľom bolo posilňovať práva žien.

Harriet Tubman

Z bitej a ponižovanej otrokyne až k obrovskému vplyvu na hnutia, ktoré bojovali za zrušenie otroctva v USA. Príbeh Harriet Tubman je dodnes inšpiráciou pre mnohých, ktorí sa snažia o slobodu pre všetky vrstvy a skupiny ľudí. V prípade tejto Afroameričanky sa všetko začalo útekom z otroctva, po ktorom sa vrátila, aby vyslobodila svoju rodinu. Netrvalo dlho a snaha pomáhať otrokom prerástla do aktivity, výsledkom ktorej bolo oslobodenie až 70 ľudí. Aj to z nej urobilo prvú ženu, ktorá počas občianskej vojny viedla ozbrojený útok.

Masoumeh Ebtekar

Iránska revolucionárka Masoumeh Ebtekar, v zahraničí známa aj ako „sestra Mary“, patrila k najhorlivejším ženám minulého storočia. Napriek tomu, že oficiálne sa nikdy nezapojila do žiadnych násilných aktivít, pri okupácii americkej ambasády v Iráne v rokoch 1979-1980 sa údajne opakovane vyjadrila, že v prípade potreby nemá problém strieľať do rukojemníkov. Túto verziu však prezentovala americká strana. Bez ohľadu na to, aká je pravda, Masoumeh bola ortodoxná islamistka ochotná brániť svoju vieru a krajinu, čo potvrdila ako novinárka, neskôr aj ako členka vládneho kabinetu.

Foto: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Masoumeh_Ebtekar_(25).jpg, Mostafameraji

Foto: Wikimedia

Samostatnou kapitolou sú historické vojenské hnutia, ktorých zloženie tvorili výhradne ženy. Kým v niektorých prípadoch nie je isté, či nejde len o legendy, pri iných majú historici jasné dôkazy o ich existencii. Najväčšie otázniky visia najmä nad kaukazskými Amazonkami a nad škandinávskymi Valkýrami, ktoré mali byť bojovníčkami boha Odina. Elitné bojové zložky tvorené zo žien mali aj v Japonsku, kde sa dokonca stali súčasťou samurajskej triedy Bushi.

Zdroj foto na titulke: commons.wikimedia.org, Herbert Gustave Schmalz

žiadne príspevky na zobrazenie