Top političky 20. storočia, ktoré najviac ovplyvnili dianie vo svete

0
Top političky 20. storočia, ktoré najviac ovplyvnili dianie vo svete
Williams, U.S. Military

V dobách staroveku a stredoveku sa podarilo získať moc a právo rozhodovať o dianí vo svete len hŕstke žien. Výraznejší politický vplyv začali vo väčšom získavať až v priebehu 20. storočia. Niektoré z nich ponúknutú šancu premárnili, iné si dokázali získať rešpekt a vybudovať dostatočne silnú pozíciu na to, aby menili chod udalostí v 20. storočí.

Nárast počtu žien vo vrcholovej politike v 20. storočí nebol náhodný. Práve predošlé storočie prinieslo niekoľko vĺn, ktoré postupne menili postavenie žien v spoločnosti. Niektoré z nich boli výsledkom aktivity vybraných hnutí za práva žien, iné vyvolala inšpiratívna práca prvých dám alebo premiérok, ktoré sa do histórie zapísali obrovskými písmenami.

Kráľovná Alžbeta II. (Veľká Británia)

Nástupkyňa kráľa Juraja VI. nie je prvou ženou na britskom tróne. Žiadnej z jej predchodkýň sa však nepodarilo byť na tróne 68 rokov. Alžbeta II. počas nich oslnila svojou diplomaciou a zmierlivosťou, ktorá ju zaradila medzi najpopulárnejšie političky na svete. Mnohí kritici jej však vyčítajú zdržanlivosť voči politickým témam, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa v rebríčku najvplyvnejších žien sveta postupne prepadla z vedúcich pozícií prudko nadol.

Princezná Diana (Veľká Británia)

Alžbeta II. nie je jedinou ženou z britského kráľovského dvora, ktorá formovala dianie v 20. storočí. Nezmazateľnú stopu zanechal v moderných dejinách aj príbeh jej nevesty. Princezná Diana sa politicky angažovala len ojedinele, napríklad v kampani za odstránenie nášľapných mín. Jej aktivita sa uberala skôr smerom k charitatívnej práci či k boju proti AIDS alebo iným chorobám. Vďaka empatii a ľudskému prístupu však zmenila viac ako mnohí aktívni politici.

Foto: Wikimedia Series: Reagan White House Photographs, 1/20/1981 – 1/20/1989 Collection: White House Photographic Collection, 1/20/1981 – 1/20/1989

Margaret Thatcher (Veľká Británia)

Silný politický vplyv nemali vo Veľkej Británii iba ženy z kráľovského dvora. Počas 70. a 80. rokov formovala dianie v krajine a čiastočne tiež v Európe aj Margaret Thatcher. „Železná Lady“, ako ju volali pre jej nekompromisné postoje vyvolala vášne už ako ministerka školstva kvôli zrušeniu mlieka zdarma pre žiakov do 11 rokov. Po nástupe do kresla premiérky v roku 1979 sa jej neoblomná povaha prejavila ešte viac. V snahe schváliť reformy a oslabiť zásahy štátu do fungovania trhu neváhala čeliť veľkým demonštráciám a kritike zo strany odborov aj kráľovnej. Vďaka pevnej vôli sa jej podarilo odolať a dostať ekonomiku Veľkej Británie späť medzi najsilnejšie v Európe.

Foto: Wikipédia

Indira Gándhiová (India)

Politike sa aktívne venovala od 12 rokov, odkedy viedla mládežnícku skupinu podporujúcu indické opozičné sily požadujúce oslobodenie spod britskej nadvlády. Inšpiráciou jej nebol iba Mahátmá Gándhí, ale aj jej otec Džaváharlál Néhrú, ktorý sa v roku 1947 stal prvým predsedom vlády oslobodenej Indie. Dva roky po jeho smrti bola vymenovaná za premiérku, ktorou bola v rokoch 1966-1977 a 1980-1884. K jej najväčším úspechom patrí víťazstvo nad Pakistanom, ekonomický pokrok a vyslanie prvého indického satelitu do vesmíru, ktoré však neskôr zatienilo väznenie opozície a cenzúra tlače.

commons.wikimedia.org, Indira Gandhi Kansallismuseon „Kädentaitoa Intiasta“ -näyttelyn avajaisissa. Vasemmalla opetusministeri Kaarina Suonio. Ritva Bäckman

Aun Schan Su Ťij (Barma/Mjanmarsko)

Turbulentné obdobie spojené s bojom o nezávislosť a výmenou politických síl prebiehalo od polovice 20. storočia aj v neďalekej Barme, neskôr premenovanej na Mjanmarsko. Súčasťou týchto zmien bola aj Aun Schan Su Ťij, ktorá sa do politiky aktívne zapojila po tom, čo moc prevzala vojenská junta. Tá ju v roku 1989 zavrela do domáceho väzenia, do ktorého sa kvôli politickým aktivitám vyzývajúcim k nastoleniu demokracie niekoľkokrát vrátila. K väzneniu prispel aj fakt, že v roku 1990 vyhrala voľby, ktoré však vojenská junta označila za neplatné. To spustilo vlnu medzinárodného odsúdenia tamojšieho režimu a Aun Schan Su Ťij prinieslo Nobelovu cenu za mier.

Golda Meierová (Izrael)

Boja za nezávislosť a vlastný štát sa zúčastňovali aj izraelské ženy. K najvplyvnejším patrila práve Golda Meierová. Tá vyvíjala politické aktivity už v medzivojnovom období. Po vojne sa stala jednou z hlavných postáv procesu založenia Izraela, vďaka čomu ju postupne dosadili do rôznych funkcií od ministerky práce a zahraničných vecí až po 1. veľvyslankyňu v ZSSR. Vrchol jej kariéry prišiel v roku 1969, kedy sa stala prvou a doposiaľ jedinou ženou na poste predsedníčky izraelskej vlády.

Eleanor Roosevelt (USA)

Do politického diania v 20. storočí zasiahli aj prvé dámy, najmä tie z USA. K najvplyvnejším patrila Eleanor Roosevelt, manželka prezidenta F. D. Roosevelta, ktorá sa zaoberala hlavne ľudskými právami. K ich presadzovaniu výraznou mierou prispela ako predsedníčka jednej z komisií OSN, s ktorou pripravila medzinárodne platnú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

Úspechmi top političiek 20. storočia sa práca žien vo vrcholovej politike neskončila, práve naopak. Príchod nového tisícročia priniesol množstvo nových tvárí, ktoré počas úvodných 2 desaťročí dokázali, že ženy majú v politike zaslúžené miesto.

Zdroj foto na titulke: Williams, U.S. Military, https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Margaret_Thatcher_near_helicopter.jpg

žiadne príspevky na zobrazenie