Vďaka kváskovaniu je z nej certifikovaný pekár. Organizuje kurzy kváskovania po celom Slovensku. Výživový poradca a športový dietológ. Mama troch detí. Neuveriteľne akčná žena Naty Žúreková Štefková, známa ako Naty. Vedeli ste, že je vyštudovaná učiteľka? Vďaka kvásku je z nej kváskujúca celebrita a jej kniha Kváskovanie 3 obsadila prvé miesto Knihy roka 2019.

O sebe hovorí, že miluje kvalitné jedlo a nevie držať diéty. Ponúkame exkluzívny rozhovor špeciálne pre akčné ženy.

Kto a čo ťa motivovalo do kváskovania a pečenia?

Deti, rodina, zdravie. To boli asi tie najväčšie ťahúne môjho rozhodnutia začať si doma piecť svoj chlieb. A samozrejme aj relax. Človeka nadchne, keď vidí a drží v rukách výsledok svojej práce. Ten pocit je nesmierne motivujúci pokračovať vpred.

Úzko spolupracuješ s Danielou Rau, najmä pri tvorbe kníh. Ako ste sa spoznali?

S Danielou sme sa spoznali veľmi moderne:) – na sociálnej sieti sme boli v skupine mamičiek / žien vyhľadávajúcich zdravý životný štýl.

Máš nový obchod v Stupave. To je už taký pomerne významnejší podnikateľský  krok… Mala si v srdci túžbu po niečom takom alebo to nejako tak postupne zrelo a možno aj časom vystala potreba, resp., dopyt tvojich blízkych a ľudí okolo teba?

Nooooo… S obchodíkom to bolo veľmi neplánované. Hľadala som nové priestory na kanceláriu so skladovými priestormi. No ako na potvoru sme v Stupave nič voľné nemali, len priestor na Hlavnej ulici. A tak som si povedala, že keď to má byť „sklad na Hlavnej“, nech je pekný, ľudia tam chcú vojsť, dobre sa tam cítia a aj keď pôjdu len okolo, zastavia sa. Či už na kus reči, poradiť sa, pre kvások alebo doplniť zásoby na kváskovanie. Je to veľký projekt, ktorého obtiažnosť zrealizovania vidím až spätne. A asi aj dobre. Keby som vedela, čo nás čaká, premýšľam dlhšie:).  Urobili sme kusisko roboty a myslím, že sa nám podarilo zrealizovať Obchodík u Naty veľmi dobre.

Prečítajte si aj o Janke a jej projekte o úprave návykov

Ty si „pôvodne“ učiteľka v škôlke. Teraz sa venuješ naplno kváskovaniu. Plánuješ sa vrátiť ešte späť do školstva?

Nevylučujem to. Práca s deťmi ma vždy bavila:).

Aké najčastejšie chyby robia začiatočníci pri  pečení chleba?

Sú netrpezliví. A z toho pramení všetko ostatné. Až príliš sme si zvykli na instantný život. Všetko zmiešať, pridať nejaký rýchlo prášok a mať hneď výsledok. Tu však platí ako aj v živote- na dobré sa oplatí počkať. Je jednoduché a veľmi rýchle vziať chlieb z regálu, podať pri pokladni mincu a mať hneď v rukách hotový produkt. No mať múku, vodu, soľ a kvások, o ktorý sa starám, a zo surovín si sám doma vytvoriť cesto – to je úplne niečo iné. Ľudia si myslia, že tým iba strácame čas. V skutočnosti je to čas, ktorý získavame. Badám totiž, že čím viac sa ponáhľame, tým menej stíhame. Na to, aby sme stihli viac, potrebujeme spomaliť. Uvedomiť si jedinečnosť okamihu, ktorý sa už nikdy nezopakuje a prežiť ho naplno. Vtedy budeme cítiť, že život žijeme, nie len prežívame. A tomu nás kváskovanie učí.

Čo ťa z týchto aktivít baví najviac?

Všetko má svoje čaro. No asi ten prvý pohľad do rúry a zistenie, že to vyšlo a to, čo sa pečie, bude extra vydarené:).

Čo považuješ Ty za najväčšiu výzvu? Na čo si najviac hrdá?

Výzva pre každého je asi vytrvať, nevzdať sa, nájsť si svoj štýl, ktorý nás nezotročuje, ale napĺňa. A ísť stále vpred. Učiť sa a spoznávať hĺbky cesta, pochopiť ho.
Najviac som hrdá na úplnú certifikáciu pekára. Že som to dotiahla do konca a je zo mňa vyučený pekár. A rovnako je pre mňa dôležité ocenenie od ľudí za tretiu knihu Kváskovanie. Ľudia rozhodli, že kniha, ktorá pôvodne ani nebola nominovaná v súťaži Kniha roka 2019, sa stala víťazom. Dlho som bola z toho v šoku, akú silu má komunita domácich pekárov, že uvideli námahu a hodnotu, ktorú som sa spolu s Danielou do knihy snažila dať. Sošku mám pri počítači, aby mi stále pripomínala, že kváskovanie je dar, ktorý musím niesť ďalej.

Prečítajte si aj o prvej modelke na svete s Downovým syndróm. A rovno pre Gucci!

Myslíš si, že ženy to majú v biznise, v podnikaní ťažšie ako muži? Čo by si chcela povedať ženám, ktoré sa chcú venovať niečomu srdcu blízkemu, ale nemajú možno dostatok motivácie, sebadôvery?

Budem suverénna a poviem, že si to nemyslím. Aj my ženy sme odvážne a vieme si presadiť svoje. Sme častokrát tiché a pokorné srdcom, nechávame vo vedúcich pozíciách mužov, aby sme sa mohli venovať rodine a deťom. Ale prečo by naše hobby, to, čo nás napĺňa nemohlo byť aj naším zamestnaním? Netvrdím, že je to jednoduché. Skôr naopak. Je to náročné. Ale ak robíme, čo nás baví, vtedy práca prestáva byť prácou. Je naplňujúcou aktivitou.
Žime svoje sny. Vyjdime zo zabehnutých koľají istoty a okúsme dobrodružstvo. Ak to nevyjde, vždy je možnosť vrátiť sa späť.

Foto: archív N. Ž. Štefkovej