Keď sa v živote stane niečo zlé alebo príde nečakaný zlom, často máme tendenciu pripisovať si vinu za veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť ani zmeniť. Niekedy si nahovárame, že za niečo môžeme my, aj keď to vôbec nie je pravda.
Možno sme na niekoho neboli milí, pretože sme mali zlý deň, a potom sa stane niečo tragické. Zrazu si tú ťarchu nesieme na pleciach a presviedčame sa, že sme mohli niečo urobiť inak. Že sme mohli zabrániť bolesti, ktorú niekto prežíva. Pravda je však taká, že svet sa točí bez ohľadu na to, či sme sa na niekoho usmiali alebo nie.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že za bolesť, ktorú prežívajú ľudia okolo nás, ani za stratu blízkeho človeka nenesieme zodpovednosť. Nie sme zlí ľudia len preto, že nemáme vždy dobrú náladu. Sme iba ľudia. Nie sme stroje naprogramované na úsmev dvadsaťštyri hodín denne.
Za svoje emócie by sme sa nemali hanbiť ani ich potláčať
Práve naopak, mali by sme ich prejaviť. Ukázať, že sme živí, že nám v žilách prúdi krv a že cítime. Smútok, hnev, sklamanie či bezmocnosť sú rovnako prirodzené ako radosť.
A nie, za všetko zlé vo svojom živote nemôžete vy.
Nie je to karma ani trest. Je to život. Život, ktorý je nádherný, ale zároveň aj krutý. Práve preto je dôležité vážiť si aj tie najmenšie maličkosti.
Ak teda nemáte dobrý deň, povedzte to. Nehanbite sa za to a nesnažte sa hrať na niečo, čo necítite. Byť úprimný voči sebe aj ostatným nie je slabosť. Je to jedna z najľudskejších vecí, ktoré môžeme urobiť.
Asi najťažšie na tom všetkom je prijať, že nie každá situácia má riešenie a nie každý príbeh môžeme zmeniť. Niekedy môžeme urobiť všetko správne a napriek tomu sa stanú veci, ktoré nás zrania.
A zrejme práve vtedy nepotrebujeme hľadať chybu v sebe, ale naučiť sa byť k sebe rovnako láskavý, ako by sme boli k niekomu, koho máme radi.
Pretože nie všetko, čo nás bolí, je niečo, za čo nesieme zodpovednosť.
Autorka článku: Tamara Zdarileková