Sandra Sandtnerová je jedna z mála pilotiek vo svete, ktorý patrí predovšetkým mužom. Letieť s mužom pilotom je úplne bežné. Sedieť v lietadle, ktoré pilotuje žena, je výnimočným javom. Prečo je tak? Prečo patrí nebo plné burácajúcich lietadiel najmä mužom?
Ženy, ktoré sa môžu pochváliť úspešne zvládnutým ťažkým leteckým výcvikom, je na svete len niečo vyše 5 %. Veľmi nízke číslo a predsudky. Našťastie žien, ktoré ovládajú obrovské oceľové stroje, pribúda. Jednou z týchto žien je aj nesmierne milá a sympatická Sandra Sandtnerová.
V rozhovore pre Akčné ženy Sandra Sandtnerová prezradila:
- kedy ju lietanie nadchlo natoľko, že sa stala letuškou,
- prečo sa rozhodla pre letecký výcvik na pozíciu pilotky,
- či sa stretáva s predsudkami, že pilotovanie lietadla nie je pre ženu,
- kedy sa vo vzduchu naozaj bála,
- ako vyzerá súkromný život pilotky, ktorá je stále hlavou v oblakoch.
Nežná žena a silné stroje
Asi nie je úplne najvhodnejšie začať rozhovor stereotypmi, ale to je asi prvá myšlienka, ktorá napadne takmer každému. Žena a pilotka vo svete silných mužov a silných strojov veľmi dokopy nejdú.
Tak toto musím hneď trochu poopraviť. Žena pilotka vo svete silných mužov a silných strojov… Ja to takto nevnímam a ani sa nezhodujem s tým, ak niekto určuje hranice tohto druhu. Keby som to tak cítila, pilotkou by som sa nikdy nestala. Podľa mňa nie je potrebné klasifikovať jednotlivé zamestnania na ženské a mužské. Každý vo svojom vnútri vie, čo chce. Alebo na to možno príde neskôr. Vekom zistí, kde a ako chce pracovať a presne tak je to správne, keď sa povolanie robí od srdca.
Skvelý postoj. Bolo by fajn, keby sme to takto chápali aj ostatní… Ale prejdime k pilotovaniu. Ako to celé začalo?
Keď som mal 18 rokov, absolvovala som výcvik letušky, čo bol v podstate môj prvý veľmi blízky stret s kokpitom dopravného lietadla. A hneď pri prvej návšteve v kokpite bolo rozhodnuté. Vedela som, že presne tu chcem pracovať, čím sa spustil jeden veľký kolotoč.
Z letušky sa stala pilotka, ale čarovný prútik na to asi nestačil. Ako prebiehal výcvik?
Výcvik bol samozrejme zložitý, intenzívny a aj poriadne finančne náročný. A keďže som si naň zarábala ako letuška, trvalo mi to v podstate 4 roky. Najskôr som si spravila výcvik na malé dopravné lietadlá. Potom nasledovala teória na dopravného pilota s veľmi náročnými predmetmi ako navigácia a letecká meteorológia, rôzne predpisy, ľudský faktor, letecké právo a tak ďalej. Ale to nebol koniec. Absolvovala som ďalšie a ďalšie kvalifikácie, prešla som z jednomotorového na dvojmotorové lietadlo. Od lietania osamote som sa dostala do viacčlennej posádky, čo je veľmi dôležité, pretože vo veľkom dopravnom lietadle pilotujú dvaja ľudia a je veľmi podstatná ich vzájomná kooperácia.
V čom spočívala posledná fáza výcviku?
Konečná fáza výcviku bol typový výcvik, ktorý sa už robí na základe toho, aký typ lietadla daná spoločnosť prevádzkuje. V mojom prípade je to Boeing 737, a je to konkrétne typ lietadla, na ktorom som lietala 10 rokov ako letuška, čo je úplne super.
Kde ste nabrali istotu, že náročný výcvik zvládnete?
Tak nad týmto som sa absolútne nezamýšľala. Jednoducho, keď človek niečo chce, dokáže aj nemožné. A tým, že som ten výcvik dovtedy nikdy nezažila, nevedela som, či je náročný alebo nie. Jednoducho som to brala ako to šlo a neakceptovala som možnosť, že by som ho nezvládla.
Čo ste prežívali pri prvom samostatnom vzlietnutí?
Samozrejme to bolo veľmi vzrušujúce a ešte vždy je. Zdá sa mi, že ten pocit mi stále zostal rovnaký. Je to extrémne veľká zodpovednosť, ktoré ide ruka v ruke s radosťou a naplnením. Úžasný pocit. Jeden z mojich najobľúbenejších.
Prečítajte si: Pred odletom na vytúženú dovolenku si skontrolujte aj cestovný pas, pozornosť venujte najmä jeho platnosti
Byť pilotkou si vyžaduje veľkú koncentráciu a zručnosti. Avšak aj zodpovednosť, ktorá je na vašich pleciach, dá duševnej rovnováhe zabrať. Ako si udržujte pozitívnu myseľ a dôveru vo svojej schopnosti?
Človek si musí v prvom rade veriť. Veriť svojmu nadaniu a vedomostiam. Na druhej strane mám za sebou ťažký a dlhý výcvik, ktorý bol extrémne prísny. A stále je to celé prísne. Neustále mám skúšky, previerky, simulátory, testy… Musím sa udržovať v nejakom štandarde. Teda… Snažím sa byť nadštandard a jednoducho verím vo svoje schopnosti. Rozumiem lietadlu, rozumiem svojej práci a prispieva k tomu aj fakt, že ma to strašne baví.
Žena vraj do kokpitu nepatrí
V našej spoločnosti sa ešte vždy stretávame s mnohými predsudkami o tom, že ženy na stereotypne mužské pracovné miesta nepatria. Stretli ste sa s komentovaním svojej pozície?
Sem tam som si vypočula nejaké poznámočky, ale tým, že som v mužskom kolektíve, som s tým aj rátala. Nikdy to nebolo nič signifikantné. Možno ma niekedy nejaký kolega posiela na materskú, čo by sa opačne stať nemohlo a nikto sa pánskeho kolegu nebudem pýtať, kedy bude mať deti. Ale okrem tohto sa asi nič extra nevhodné v tomto smere nedeje.
Viete posúdiť, v čom ženy pilotky nad mužmi dominujú?
Možno sme zorganizovanejšie, ale nemôžem povedať, že muži takí nie sú. Toto je preto zase jedna z tých ťažkých otázok zo sféry, kde sa ženský a mužský svet rozdeľujú. Ale my sa bavíme o práci, v ktorej je nejaký štandard daný a ten štandard musia spĺňať všetci a je úplne jedno, akého je kto pohlavia.
Ako prijalo fakt, že ste sa stali pilotkou, vaše najbližšie okolie?
Zo začiatku to bol pravdaže šok z toho, čo som si to vymyslela. Ale v konečnom dôsledku sú na mňa všetci veľmi hrdí. Veľmi si vážim, že sú mojimi veľkými fanúšikmi. Ale také to širšie okolie stále nevie uveriť, že som pilotka a myslia si, že som ešte vždy letuška.
Keby ste sa mali rozhodnúť, či pôjdete do celého procesu, ktorý sprevádzal cestu za profesijným snom ešte raz, zopakovali by ste si to?
Jednoznačne áno. Stálo ma to veľa týždňov, mesiacov, rokov práce, ale áno. Zopakovala by som si to, pretože teraz robím to, čo ma napĺňa a nemám otrávený pocit, že idem zase do roboty, a to je pre psychický stav najdôležitejšie.
Strach, rozvaha a sny
Kedy ste vo vzduchu pocítili najväčší strach?
Najväčší strach som mala, keď som začínala. Keď som si robila pilotský výcvik v tej úplne prvej fáze. Letela som sama v malinkom lietadle ponad Slovensko. Vracala som sa naspäť do Trenčína, do výcvikového centra. Počasie sa zavrelo a ja som sa nevedela vrátiť, nemohla som pristáť. Bola to veľmi nepríjemná skúsenosť, ale zato veľká škola. Vtedy som mala skutočne strach. Odvtedy už našťastie nie.
Museli ste bojovať s obavami, či dokážete vo vypätých situáciách vhodne zareagovať?
Nie, nemusela a ani také obavy vôbec nemávam. Myslím si, že za to vďačím môjmu veku a tomu, že som bola v letectve už 10 rokov pred tým, než som sa stala dopravnou pilotkou. Ako 28 ročná som si už kadečím prešla. Ak by som sa stala pilotkou v oveľa mladšom veku, bolo by to zrejme ťažšie. Predošlé skúsenosti mi pomohli a verím, že ma vždy budú sprevádzať iba vhodné reakcie.
Prečítajte si: Odlet na dovolenku môžu zmariť aj rôzne formality, pozor aj na chýbajúce povolenia s vycestovaním detí
Ako sa cítite, keď lietadlo sadne na zem a máte za sebou ďalší úspešný let?
Príjemne. Áno, vzlety a pristátia sú najkritickejšími fázami letu, ale ja to vnímam tak, že let prebehol v poriadku, pasažieri sú spokojní a my sme odviedli prácu, ktorá sa od nás požadovala.
Voľný čas a súkromný život
Máte pri toľkých nalietaných míľach voľný čas aj pre seba?
Čas aj pre seba mám. Vždy na pobytoch, keď sú nejaké voľné dni. Napríklad aj dnes som si bola zacvičiť. A stíham si aj porobiť veci, ktoré sú spojené prioritne s mojou prácou, lebo ako som spomínala, stále máme nejaké online aj fyzické testy a školenia. Venujem sa sociálnym sieťam a v neposlednom rade trávim čas s mojou polovičkou. Je tiež dopravným pilotom, preto zdieľame celý svoj život naozaj spolu.
Takže má skvelá pilotka aj svoj súkromný život, v ktorom sa dá skĺbiť povolanie s láskou?
Našťastie áno, lebo je mojou láskou môj kolega. Síce spolu nelietame, ale vieme žiť a byť na jednom mieste, na jednom pobyte. Keď sa vrátim z práce je môj Danko so mnou a je to tak aj opačne. Vážim si to a je to pre mňa dôležité.
Napriek tomu, že ste neustále v oblakoch, sadnete opäť do lietadla a letíte niekam za oddychom alebo dovolenky trávite radšej niekde, kde sa pohodlne presuniete aj autom?
Druhá možnosť. V rámci môjho voľna vôbec nikam nelietam. Nechcem kufor ani vidieť. Sadnem do auta, doma u rodičov k bazénu, idem k starej mame… Takýmto spôsobom absolútne vypínam. Teším sa z toho, že som doma a nikam letieť nemusím. Svoju prácu mám rada, ale voľno a oddych s letiskom nespájam. A je to aj pochopiteľné, pretože napríklad za posledné 3 mesiace som bola doma 5 dní.
Stáva sa vám v súvislosti so zmenami pásiem či krajín, že sa zobudíte a netušíte, aký je deň, kde sa nachádzate a čo váš čaká?
Nie, pretože lietam na Boeingu 737, čo je lietadlo krátkeho až stredného doletu, takže toto mi nehrozí. Stále sa budím v rovnakom pásme. Jetlag nemávam, čo je fakt skvelé.
Lietate s hodnosťou First Officer na Boeningu 737. Máte ešte nejaké nesplnené profesijné sny?
Základ alebo taký sen je mať zdravý balans medzi súkromným a pracovným životom. Ale čo sa kariéry týka, samozrejme sa chcem stať kapitánkou, na čom usilovne pracujem. No a keď príde ten správny čas, chcela by som sa stať výcvikovou kapitánkou, aby som svoje vedomosti, zručnosti a skúsenosti posúvala ďalej.
Zdroj foto: Instagram Sandra Sandtnerová