Slovenskí pätnásťroční žiaci si v najnovšom medzinárodnom testovaní PISA polepšili v prírodovednej gramotnosti. V matematike dosiahli výsledok nad priemerom OECD, no čitateľská gramotnosť sa oproti predchádzajúcemu meraniu prakticky nepohla. Výsledky zároveň ukazujú, že o výsledku dieťaťa stále výrazne rozhoduje to, z akého prostredia pochádza a akú vzdelávaciu cestu si zvolilo.
V štúdii PISA 2025 bolo testovaných približne 760-tisíc pätnásťročných žiakov z 91 krajín. Na Slovensku sa do testovania zapojilo 300 škôl a 6 684 žiakov. Hlavnou sledovanou oblasťou boli tentoraz prírodné vedy.
Prírodné vedy sa pohli správnym smerom
Slovensko získalo v prírodovednej gramotnosti 475 bodov, priemer OECD bol 482. Na prvý pohľad teda stále zaostávame. Dôležitejšie je však porovnanie s predchádzajúcimi rokmi.
Slovenskí žiaci dosiahli oproti roku 2022 v priemere o 13 bodov viac, čo je štatisticky významné zlepšenie. Oproti roku 2015 je výsledok vyšší o 14 bodov. Zároveň klesol podiel žiakov v rizikovej skupine z 30,6 na 26,6 percenta.
To však neplatí rovnako pre všetkých. Kým medzi žiakmi 8-ročných gymnázií bol podiel detí v rizikovej skupine výrazne nižší, pri učebných odboroch stredných odborných škôl bez maturity dosiahol až 66 percent. Na základných školách to bolo 36,4 percenta.
Matematika je nad priemerom OECD
V matematike získali slovenskí žiaci 469 bodov, zatiaľ čo priemer OECD bol 463. Oproti roku 2022 síce skóre stúplo o päť bodov, tento rozdiel však nie je štatisticky významný.
Zaujímavý je podiel žiakov v najúspešnejšej skupine. Na Slovensku ich bolo 9,1 percenta, čo je štatisticky významne viac než priemer OECD. Aj tu však existuje veľký rozdiel medzi jednotlivými typmi škôl. Naopak, medzi žiakmi učebných odborov SOŠ bez maturity sa do rizikovej skupiny zaradilo až 72,9 percenta.
Najväčší problém? Čítanie
Ak má výsledok štúdie PISA jednu oblasť, pri ktorej sa nedá hovoriť o zlepšení, je to čitateľská gramotnosť.
Slovensko získalo 448 bodov, priemer OECD bol 461. Oproti roku 2022 sa slovenský výsledok štatisticky významne nezmenil. V rizikovej skupine zostáva 34,4 percenta žiakov. V učebných odboroch SOŠ bez maturity je ich až 78,1 percenta a na základných školách 45,5 percenta.
Ešte výraznejší je pohľad na najúspešnejších. Do dvoch najvyšších úrovní čitateľskej gramotnosti sa zaradilo iba 3,1 percenta slovenských žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je 5,5 percenta. Na 8-ročných gymnáziách je tento podiel 18,4 percenta, na 4- a 5-ročných gymnáziách 10,1 percenta.
Zapojte sa do ankety
Ako sú na tom slovenské deti s digitálnym myslením?
PISA 2025 po prvýkrát priniesla aj výsledky z oblasti „Učenie sa v digitálnom svete”. Slovensko sa zapojilo do časti zameranej na riešenie problémov s využitím informatického myslenia.
Výsledok 497 bodov je na úrovni priemeru OECD, ktorý predstavuje 500 bodov. V najnižšej úrovni bolo 22,2 percenta slovenských žiakov, podobne ako v OECD.
Aj tu sa však ukazuje veľká priepasť medzi školami. Kým na 8-ročných gymnáziách dosiahlo najvyššie úrovne informatického myslenia 61,7 percenta žiakov, v učebných odboroch SOŠ bez maturity to bolo iba 3,7 percenta.
Výsledky však nehovoria len o vedomostiach. Dotazníky naznačujú zlepšenie školskej klímy – žiaci uvádzali menej prípadov vyhrážania medzi spolužiakmi a menej hluku či neporiadku počas vyučovania.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Štartovacia čiara nie je pre všetkých rovnaká
Jedným z najdôležitejších zistení PISA 2025 je súvislosť medzi sociálnym zázemím a výsledkami. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú vyššie riziko slabého výsledku. Zároveň však údaje ukazujú aj inú stránku: existujú žiaci, ktorí napriek nepriaznivému sociálnemu zázemiu dosahujú dobré výsledky. Sociálne prostredie teda ovplyvňuje šance dieťaťa, ale jeho výsledok neurčuje úplne.
Výrazne slabšie výsledky sa podľa PISA spájajú aj s častými absenciami a opakovaním ročníka. Práve pri týchto skupinách je preto dôležité zachytiť problém skôr, než sa začne nabaľovať.
Čo s tým chce štát robiť?
Výsledky PISA prichádzajú v čase, keď sa na Slovensku mení spôsob vzdelávania. Od septembra 2026 sa nový štátny vzdelávací program zavádza vo všetkých základných školách od prvého ročníka. Väčší dôraz má klásť na porozumenie, prepájanie poznatkov, riešenie problémov a využívanie vedomostí v reálnych situáciách.
Ďalšou zmenou je rozširovanie povinného predprimárneho vzdelávania. Od septembra 2027 sa má týkať aj štvorročných detí a od septembra 2028 trojročných. Cieľom je zmenšovať rozdiely medzi deťmi ešte pred nástupom do základnej školy.
PISA teda prináša dve správy naraz. V niektorých oblastiach sa slovenské výsledky dokázali zlepšiť aj v čase, keď priemer OECD klesal. Avšak zostáva veľká skupina detí, ktorá nedosahuje ani základnú úroveň zručností. A práve rozdiel medzi deťmi z rôznych vzdelávacích a sociálnych prostredí ukazuje, že samotný priemer krajiny ešte nehovorí celý príbeh slovenského školstva.