Od 2. augusta 2026 sa v Európskej únii začali uplatňovať nové pravidlá transparentnosti podľa AI Actu. Ľudia majú dostať jasnejšiu informáciu, keď komunikujú s umelou inteligenciou alebo keď sledujú obsah vytvorený či upravený pomocou AI.
Nové povinnosti sa týkajú napríklad chatbotov, deepfake videí a obrázkov či niektorých AI-generovaných textov o témach verejného záujmu.
Čo musia firmy a ďalší používatelia AI odteraz označovať?
Toto sa zmenilo 2. augusta
Od tohto dátumu sa začali uplatňovať transparentnostné pravidlá podľa článku 50 AI Actu. Ich cieľom je, aby ľudia vedeli rozpoznať, kedy komunikujú s AI a kedy sledujú alebo počúvajú obsah, ktorý umelá inteligencia vytvorila alebo výrazne upravila. Európska komisia pravidlá zdôvodňuje snahou obmedziť klamanie a manipuláciu a umožniť ľuďom robiť informované rozhodnutia.
Neznamená to však, že každý obrázok, text alebo video vytvorené pomocou AI musí od 2. augusta automaticky dostať viditeľný štítok. Rozhodujúce je, o aký typ AI systému a obsahu ide a kto ho poskytuje alebo nasadzuje.
Čo musí byť označené?
1. Chatboty a iné interaktívne AI systémy
Ak firma prevádzkuje chatbot, virtuálneho asistenta alebo iný AI systém, ktorý priamo komunikuje s ľuďmi, používateľ musí byť informovaný, že komunikuje so strojom. Označenie má byť jasné a zrozumiteľné v momente interakcie. Nestačí preto schovať informáciu iba do obchodných podmienok alebo zásad ochrany súkromia.
V praxi môže ísť napríklad o jednoduchú vetu: „Komunikujete s AI asistentom.”
2. Deepfake obsah – obrázky, video či zvuk
Ak AI vytvorí alebo výrazne upraví obrazový, zvukový alebo video obsah tak, že pripomína existujúce osoby, predmety, miesta alebo udalosti a mohol by byť považovaný za autentický, musí byť vhodne označený ako umelo vytvorený alebo upravený. Týka sa to napríklad deepfake videí, v ktorých známa osobnosť hovorí niečo, čo v skutočnosti nikdy nepovedala, ale aj syntetického hlasu či realisticky upravenej fotografie.
Označenie má byť pre človeka jasne viditeľné a rozpoznateľné, pričom nesmie byť ukryté spôsobom, ktorý používateľ prakticky nemá šancu postrehnúť.
3. AI obsah musí byť rozpoznateľný aj strojmi
Pri generatívnej AI existuje aj požiadavka na strojovo čitateľné označenie syntetického obsahu. Cieľom je, aby AI-generované alebo upravené obrázky, video, zvuk či text dokázali identifikovať aj technické systémy a platformy.
Dôležitý detail: Táto povinnosť sa týka predovšetkým poskytovateľov generatívnych AI systémov. Neznamená to, že každá firma musí pri každom AI výstupe sama ručne pridávať metadáta alebo technický vodoznak. Konkrétne riešenia môžu byť rôzne – napríklad metadáta alebo iné strojovo čitateľné označenie.
4. Niektoré AI texty o témach verejného záujmu
Transparentnosť sa týka aj AI-generovaných alebo AI-upravených textov, ktoré sú publikované s cieľom informovať verejnosť o témach verejného záujmu, napríklad o politike, verejnom zdraví či iných spoločensky významných otázkach.
Aj tu však existuje dôležitá podmienka. Povinnosť sa vzťahuje na obsah, ktorý bol vytvorený alebo upravený AI bez ľudskej kontroly alebo redakčného dohľadu.
Ak napríklad novinár použije AI ako pomocníka, následne si informácie overí, text sám upraví a nesie za jeho obsah redakčnú zodpovednosť, nejde automaticky o situáciu, v ktorej musí byť článok označený ako AI-generovaný.
Zapojte sa do našej ankety
Čo to znamená v praxi?
Firmy by mali najmä:
- pri chatbotoch jasne uviesť, že používateľ komunikuje s AI,
- vhodne označovať realistický AI-generovaný alebo upravený obrazový a zvukový obsah,
- preveriť si u dodávateľov AI nástrojov, ako zabezpečujú strojovo čitateľné označovanie svojich výstupov,
- pri AI-generovaných textoch o témach verejného záujmu overiť, či sa na ne vzťahuje povinnosť transparentnosti,
- sledovať technické riešenia a odporúčania, ktoré Európska komisia postupne spresňuje.
Čo sa firiem zatiaľ netýka?
Nie všetky povinnosti AI Actu sa začali uplatňovať naraz. Napríklad pravidlá pre vysokorizikové AI systémy majú osobitné termíny. Ide napríklad o niektoré systémy používané pri nábore zamestnancov, hodnotení úverovej schopnosti, v zdravotníctve alebo v kritickej infraštruktúre. Firmy, ktoré takéto systémy používajú alebo poskytujú, preto musia sledovať konkrétny harmonogram povinností. Nie je však potrebné čakať na poslednú chvíľu – príprava môže byť časovo náročná.
Rovnako platí, že nie každý AI obsah automaticky spadá pod rovnaké pravidlá. Čisto interné použitie, technické aplikácie či niektoré umelecké a experimentálne využitie môžu mať odlišný režim. Pri konkrétnych prípadoch preto treba vychádzať z presného znenia AI Actu a usmernení Európskej komisie.
Pozor na prechodné obdobie
Pri niektorých generatívnych AI systémoch, ktoré boli uvedené na trh alebo do používania ešte pred 2. augustom 2026, platí prechodné obdobie do 2. decembra 2026 pre splnenie niektorých povinností.
Dôležité je aj to, že obsah vytvorený pred 2. augustom 2026 sa nemusí spätne označovať iba preto, že nové pravidlá už začali platiť.
Čo môže firma urobiť už teraz?
Najpraktickejšie je začať jednoduchým auditom:
1. Zmapovať AI vo firme
Kde všade AI komunikuje so zákazníkmi alebo verejnosťou? Ide o chatboty, zákaznícku podporu, marketing, sociálne siete, PR alebo tvorbu obsahu?
2. Skontrolovať dodávateľov AI nástrojov
Overte si, či nástroje, ktoré používate na tvorbu obrázkov, videí, zvuku alebo textov, podporujú strojovo čitateľné označovanie AI výstupov.
3. Upraviť označenia
Ak máte chatbot, používateľ musí jasne vedieť, že komunikuje s AI. Pri realistickom syntetickom obsahu treba zabezpečiť príslušné označenie.
4. Skontrolovať obsah o verejnom záujme
Ak firma alebo médium používa AI na tvorbu textov o politike, verejnom zdraví alebo iných spoločensky významných témach, treba posúdiť, či sa na konkrétny obsah vzťahuje povinnosť označenia.
5. Sledovať ďalšie usmernenia
Európska komisia pripravila aj Kódex postupov pre transparentnosť AI-generovaného obsahu (Code of Practice on transparency of AI-generated content), ktorý má poskytovateľom a ďalším subjektom pomôcť nové pravidlá prakticky napĺňať.
Prečo sa to celé zavádza?
Umelá inteligencia dnes dokáže vytvoriť fotografiu človeka, ktorý nikdy neexistoval, vložiť tvár skutočnej osoby do cudzieho videa, napodobniť jej hlas alebo vytvoriť text, ktorý pôsobí ako práca človeka. Pre bežného používateľa preto často nie je jednoduché rozpoznať, čo je skutočné a čo vzniklo pomocou AI.
Práve transparentnosť má pomôcť vytvoriť jednoduché pravidlo:
Ak sa na obsah pozeráte alebo s niekým komunikujete, máte mať možnosť vedieť, či je na druhej strane človek – a či to, čo vidíte alebo počujete, skutočne vzniklo tak, ako to vyzerá.
Ak chcete čítať viac článkov v angličtine, nájdete ich tu: https://www.womeninaction.eu/