NAČÍTAVAM

Type to search

MAGAZÍN RELAX

Poviedka: Ideálny chlap

REDAKCIA
Share

Pokračovanie poviedky o zasnúbenej mladej žene, ktorá na svojej služobnej ceste stretáva zaujímavého muža. Avšak nič o ňom nevie. Tu si prečítate prvú časť.

V izbe otvorím fľašku vína a rozmýšľam aký je milenec. Mám totiž tajný manuál. Vždy, keď som z nejakého chlapa na mäkko, začnem premietať v hlave vlastný erotický film . On v hlavnej úlohe, kde urobí všetko. Ale ÚPLNE VŠETKO.
Potom príbeh skončí a túžby zmiznú, ako pena z lacného piva. Rokmi vyskúšané, preverené.
A tak začnem snívať. Bez obmedzenia. No práve uprostred toho nádherného deja počujem naliehavé zaklopanie.
Otvorím dvere a neverím. Daniel stojí na chodbe. Bez výstrahy, ma doslovne preskenuje pohľadom. V sekunde vie celkom presne čo mám v hlave. S neskutočným úsmevom ma nežne pohladí :
„Urobím všetko, ale ÚPLNE VŠETKO na čo myslíš!“

Napoly rozpustená zaklipkám očami. Preboha! ON VIE ! Drží ma pevne a pritom tak jemne. Nasilu krútim hlavou, ale telo slintá, ako pes za piškótou. Vôbec neviem čo sa deje. Zrazu som na inej planéte, kde moje odvážne porno sny pripomínajú nesmelý seriál pre dôchodcov.
Tá neuveriteľná noc trvá snáď iba pár sekúnd. Neúprosné ráno svieti za oknom. Mám strach otvoriť oči, dýchať, znovu fungovať.
Nežne mi šepká do vlasov:
„Vážená dáma, ste naozaj hviezda.“
Rada uverím. Telom mi prejde neskutočný pocit, že ja som tá kráľovná.
Jediná, najkrajšia.
Vstane a za chvíľu donesie sladkú kávu. Sedí pri mne tak samozrejme a pokojne. Muž a žena. Dva dieliky sveta. Mám v sebe súhlas. Prirodzený, s vôňou dažďa, čo klopká na okno.

*****
Celý deň som prespala a on sa celý deň ani neukázal! Bez vysvetlenia. To má byť akože čo?! Nervózne behám po izbe a snaživo lepím dokopy celý projekt. Stále kontrolujem telefón a mail. Nájdem iba hlúpe poznámky od Miloša. Vraj nezabudni na to, pripomeň toto! Fakt zúrim do biela.
Chlapi čo robia okolo, ma ignorujú. Som pre nich len hlúpa fena, ktorá nestojí za pozornosť.
Musím priznať, na obzore žiadne sexuálne vytriezvenie nevidím. Veď milovanie s ním bolo nádherné a dokonale šialené. Telom mi prejde nečakaná vlna vzrušenia. Preboha, som to vôbec ja?!

Rázne vstanem a vypnem počítač. No a čo?! Ešte stále môžem celú zákazku posunúť kolegovi. Nájsť tisíc výhovoriek, prečo to nedokončím, práve ja. Nič ľahšie.
A potom všetko vymažem z hlavy. Vyčistím dušu aj telo. Dokonalé delete. Veď nakoniec, z každého úletu je za pár rokov, len pikantná spomienka pre babské kávičky.
Neprejde hodina a sama seba presvedčím, že práve tento plán je jediný správny.

*****
Ráno až takým prehnaným optimizmom, rozhodne netrpím. Ten skvelý nápad akosi cez noc stratil lesk. Keď znovu a znovu pletiem čísla, viem, že je zle. Super ženu, čo má všetko pod kontrolou, jednoducho nedám. Ani omylom. Miesto kalkulácii vidím Danielov zadok a hnusne hriešne oči!
On je ďalej nezvestný. Keď večer rezignovane do seba lejem slivovicu s divným čajom túžim spať aspoň sto rokov. Nemám nárok.

Prišiel nakoniec nečakane v noci. Ja znovu a znovu spolu s ním, padám hlboko a hlboko do neba. Ráno spokojne oznámi:
„Asi trochu pomiešame naše životy.“
Moju obrúčku, názory, pocity a tisíc iných drobností vôbec nerieši.
„Teraz som s tebou JA.“
To je pre neho jediná správna odpoveď.
Pozerám úplne bezradná. On vie všetko, ja absolútne nič. Nervózne odkašlem a skúšam opatrne našľapovať okolo nebezpečného územia.
„Dobre, ale predsa aj ty máš nejaké záväzky. “
„Mal som“.
Bodka a ticho.
Tá jeho pokojná istota ma strašne priťahuje. Prvýkrát v živote mám pocit, že JA nemusím nič. Byť taká a taká. Partnerka, priateľka, milenka. Som iba JEHO ŽENA. To stačí.
„Poď ukážem ti náš dom.“
Akoby napoly omráčená nasadnem do auta. Zastaví pri peknej vilke na kraji dediny. Je presne taká o akej roky tajne snívam. Že si ju raz postavím, spolu s Milošom.
Nie som schopná slova. Mám naliehavý pocit, že moje vlastné kocky života, starostlivo poskladané, vidím rozmetané po všetkých kútoch.
„Chcem byť sama.“
Poviem zúfalým hlasom. Bez jedinej otázky ma zavezie naspäť do penziónu.
„A večer niekam vyrazíme. Musíme osláviť, že SME“.
Hovorí veselo namiesto rozlúčky.

*****
Rozpadnutá na dve polovice klesnem na posteľ. Automaticky začnem listovať pohodený časopis. Z lesklého papiera hľadia na mňa krásne a úspešné ženy. Tie, ktoré nemali strach začať znovu a žiť svoje sny. Na plný plyn.

Ale veď ja som predsa jedna z nich! Odvážna, bez predsudkov! Čo keď ten feministkami ospevovaný rovnocenný partnerský vzťah je jeden ťažký omyl! Byť pre muža LEN ŽENOU je predsa krásne!
Možno práve Daniel je šanca, ktorú mi život nadelí len raz. Na chvíľu a s výkričníkom. Aj takto sa dá. Pozri!
Viem, že práve on je ten chlap o ktorom ženy snívajú, keď prekračujú manžela pred televízorom a v hlave píšu dlhé zoznamy kto, kedy, čo.
Dokonalý dominantný samec, ktorý sa vie postarať. Nie nejaký krčmový primitív čo považuje ženu za domácu handru. Rozhodne vstanem. Musím TO skúsiť. Byť s ním, aspoň na chvíľu… Nakoniec,
spiatočku môžem hodiť kedykoľvek!
Vypnem v hlave zlé otázky a volám Danielovi:
„Chcem s tebou večer osláviť, že SME.“

*****
Splašene pobehujem okolo zrkadla. Robím, čo môžem. Chcem byť krásna, len pre neho. Príde presne a s obdivom zahvízda nad výsledkom môjho kozmetického úsilia. Cestou do mesta zabočí domov:
„Ešte zoberiem nejaké kufre.“
Otvára auto a nakladá tašky. Luxusné a krásne. Stručne okomentuje môj spýtavý pohľad.
„Veci mojej ženy. Kúpil som jej byt.“
Ťažko vzdychnem, minulosť je predsa za nami a ja nie som trápne zvedavá. No aj tak nedokážem prehltnúť otázku.
„A kde je teraz?“
„V pôrodnici.“
„No počkaj, to akože….“
Bez zaváhania preruší moje vydesené koktanie:
„Áno, mám syna.“
Ledva sa nadýchnem. Daniel mi práve prepichol dušu, ako balón. Nič nevnímam. Neviem kde sme, čo jeme, čo hovorí. Proste nič. Súkromný koniec sveta a čierna tma všade naokolo.

Lejem do seba koňaky a som úplne triezva. Trpezlivo ma pozoruje, ako nejaké smiešne, vystrašené zvieratko.
„To chce len trochu času. Zvykneš si.“
Kývnem hlavou:
„ Áno, ale teraz… Som strašne unavená.“
Galantne mi pobozká ruku a zavolá taxík.

*****
V penzióne automaticky zamierim pod sprchu. Trasiem sa odporom pri spomienke na jeho dotyky, milovanie. Keď fajčím piatu cigaretu sama sebe nadávam do naivných kráv. Preboha, čo som čakala?! Veď alfa samce šíria svoje semeno a idú ďalej. Stačí prelistovať pár strán z biológie.
Možno som mala urobiť scénu, prekliať ho na štyri pokolenia. Určite už niečo podobné zažil. Ale ja som veľké dievča a viem, že súdiť bude niekto iný. Nakoniec vleziem do postele a napodiv v pokoji a v mieri zaspím.
Skoro ráno pobalím veci a odídem. Na stole nechám projekt a faktúru. Poriadne mastnú. Ako dôkaz, že stále viem, kde je sever. Napriek sexu.
Rozmočené slzy a dážď kvília za stieračmi. Idem späť na zem, pobyt na planéte super chlapov, chvalabohu, skončil.

Katarína Gregorová

Prečítajte si aj poviedku Hra o manžela

Foto: pixabay.com

REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X