Skôr než začneme odsudzovať ženy v šoubiznise za to, že momentálne nevyzerajú podľa našich predstáv „zdravo”, skúsme sa na celý problém pozrieť trochu inak. Sú to predsa tie najkrajšie ženy.
Ale kto vlastne určuje, čo znamená byť krásna? My. Neustále ľudí škatuľkujeme. Najpríťažlivejšia, najštíhlejšia, najstaršia, plnšia, príliš chudá. Prečo sme takí posadnutí vzhľadom a postavou človeka?
Dokonca aj tie, ktorým pripisujeme prívlastok nádherné, sa samy nemusia cítiť výnimočne. Veď dokonalosť ani neexistuje. Ľudia nie sú továreň na bábiky. Nemáme byť všetci rovnakí, bez chybičiek a dokonale symetrickí. Práve naše nedostatky vytvárajú to, kým sme.
Poznáš ten pocit, keď si spravíš fotografiu a na prvý pohľad si povieš, že ti to naozaj pristane? Potom sa na ňu začneš dívať dlhšie. Zrazu je nos priveľký, zuby nie sú úplne rovné, jedno oko je menšie ako druhé a začneš objavovať každú drobnosť, ktorú by si predtým vôbec neriešila.
Myslíš, že ony sú iné?
Sú to stále iba ľudské bytosti. Tiež sa porovnávajú, premýšľajú nad svojím výzorom a dokážu sa na seba pozerať oveľa prísnejšie než ktokoľvek iný. My pritom vnímame nádhernú tvár, postavu či charizmu, zatiaľ čo dotyčná môže v tej istej chvíli riešiť práve to, čo sa jej na sebe nepáči.
Tak ich nesúďme iba preto, že patria do sveta Hollywoodu. Za filmovým plátnom, reklamou či fotografiou je stále človek so svojimi neistotami.
Možno teda nejde iba o to, prečo je Hollywood posadnutý štíhlosťou. Mali by sme sa pýtať aj samy seba, prečo máme potrebu hodnotiť cudzie telá a rozhodovať o tom, čo je ešte krásne a čo už nie.
Každá z nás sa napokon musí naučiť nájsť vlastnú hodnotu mimo týchto nálepiek. Prijať svoje nedokonalosti, prestať sa neustále porovnávať a objaviť v sebe silu, ktorá nikdy nemala nič spoločné s číslom na váhe.
Autorka článku Tamara Zdarileková