Pamätáte si na škandál golfového hráča Tigera Woodsa? Najslávnejší golfista na svete a jeho priestupok bol rozpitvaný v každých novinách na svete. Ľudia pri pohľade na jeho manželku, krásnu blondínku nechápali – prečo podviedol takú peknú ženu?
A podobných prípadov je viac. Či už John Kennedy, ktorému nestačila pôvabná Jacqueline alebo zopár príkladov zo súčasnosti – Ethan Hawke podvádzal éterickú Umu Thurman, Arnold Schwarzenegger Mariu Shriver a Ben Affleck krásnu Jennifer Garner, s ktorou mal tri deti.
Je pravdepodobnejšie, že slávne osobnosti podvádzajú viac ako bežní manželia? Robia preto, že sú dobre vyzerajúci, bohatí a slávni a pokušenie na nich číha na každom kroku?
Kto má dôvod na podvádzanie?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že šťastní ľudia nemajú dôvod na podvádzanie, ale iba tí nešťastní. Toto pozorovanie je v zhode s údajmi Americkej asociácie pre manželskú a rodinnú terapiu, podľa ktorej 15% manželiek a 25% manželov zažilo mimomanželskú aféru.
Prečo by mal však Tiger Woods vo svojom postavení riskovať neveru, plánovať ju a nakoniec aj zrealizovať? A to nie iba jeden raz! Bol chytrý, mal sebadisciplínu, a podľa všetkých mediálnych vystúpení to vyzeralo, že je šťastne ženatý s krásnou ženou, ktorá bola zároveň matkou jeho dvoch detí. A zdalo sa, že ju miluje.
Podvádzajú skôr tí, ktorí sú šťastní alebo nešťastní?
Štúdie hovoria, že rovnako ako Tiger, aj priemerný Fero, ktorý podvádza, to neurobí kvôli tomu, že nemiluje svoju manželku. Ľudia skôr podvádzajú preto, lebo im vo vzťahu niečo chýba alebo majú vo svojom vnútri niečo ako „prázdnotu“.
Psychoterapeut Shane Perrault vraví: „Keď manželia alebo manželky prídu do mojej súkromnej praxe na manželskú terapiu a priznajú sa k nevere, prvá otázku, ktorú im položím, znie: čo sa dialo vo vzťahu v čase aféry? Ak povedia, že sa necítili ako priorita, cítili nedostatok intimity alebo opisovali, ako sa ich vzájomné konflikty riešili ich prehrou, potom si okamžite pomyslím, že sú jednoducho „nešťastní“ a s úľavou si vydýchnem.“
Prečítajte si aj článok: Muž si vypýtal telefónne číslo, ale nezavolal, stalo sa to aj vám?
Prečo podvádzajú ľudia, ktorí sú v šťastnom manželstve?
„Naopak, ak sú ľudia šťastní a podvádzajú, obávam sa toho najhoršieho. Môžete sa spýtať, prečo si manželský psychológ s úľavou vydýchne, keď zistí, že podvádza partner, ktorý je nešťastný? Je to celkom jednoduché, spravidla sa šťastní ľudia nepodvádzajú a keď to robia, je to zvyčajne odraz väčšieho problému v porovnaní s podvádzaním tých, ktorí sú v manželstve nešťastní,“ pokračuje psychológ.
Nešťastní ľudia zvyčajne podvádzajú z emocionálnych dôvodov, ktoré sa týkajú vzdialenosti alebo odcudzenia, ktoré vznikne medzi nimi a ich partnerom. Ak existuje medzera, je možné aspoň identifikovať emocionálne problémy, ktoré sú príčinou tejto aféry. Potom sa dá stavať na strategickom pláne a postupe, ako vyplniť medzeru.
Napríklad sa páry môžu naučiť, aby seba navzájom viac vnímali ako prioritu, alebo sa cítili byť ocenení. Aby sa naučili čítať a hovoriť jazykom lásky, aby mohli efektívnejšie komunikovať, alebo sa môžu naučiť, ako riešiť konflikty tak, aby každá zo strán cítila, že vyhrala. Prípadne tak, aby ani jeden z partnerov nemal v sebe horkosť, a aby sa po nezhode mohol posunúť ďalej pozitívnym spôsobom.
Psychológ pokračuje: „Skúsenosť ma naučila, že to môže byť oveľa zložitejšia záležitosť, keď podvádzajú šťastní ľudia. Zistil som, že niekedy veľká sexuálna túžba jedného partnera môže znemožniť uspokojenie iba jedným partnerom. Ďalej som zistil, že niektorí ľudia potrebujú adrenalín a vzrušenie, ktoré prichádza s utajeným dobrodružstvom a dobývaním, ktoré zažívajú pri podvádzaní, a tak majú sex s rôznymi partnermi a na tajných miestach.“
Sú však aj iné príčiny. „Alternatívne som zistil, že v niektorých prípadoch môžu mať podvádzajúci syndróm ADHD alebo ho majú ešte v súbehu so sexuálnou závislosťou. V skutočnosti tieto dve diagnostiky často idú ruka v ruke s neverou. Aj narcisistické osobnosti majú častokrát viacero partnerov súčasne. Tieto diagnózy priamo prispievajú k tomu, že sa neverníci zapájajú do impulzívnych, návykových a riskantných aktivít.“
Zdroj: Shane Perrault Ph.D., psychologytoday.com