Vedeli ste, že na Slovensku máme prírodný cintorín? Záhrada spomienok sa nachádza vo Zvolene a ide o prvý cintorín svojho druhu na Slovensku. Nedávno k nemu pribudol už druhý prírodný cintorín, a to Les spomienok v Košiciach.
Inšpiráciu našli zakladatelia v susednom Česku. Popol zosnulých je ukladaný ku koreňom rastlín a posledné rozlúčky prebiehajú pod korunami stromov. Nenachádzajú sa tu klasické náhrobky. Mená zosnulých sú napísané na kamenných tabuliach. Posledné rozlúčky sa odohrávajú pod šírym nebom. Sú prispôsobené prianiam pozostalým. Žiadna rozlúčka nie je rovnaká. Na tomto mieste sa spája úcta k ľuďom so šetrnosťou k prírode.
Pochováva sa od marca do konca októbra. V zime zem a rastliny oddychujú. Návštevy však obmedzenia nemajú.
Na naše otázky odpovedala spoluzakladateľka Záhrady spomienok, celebrantka posledných rozlúčok a manažérka projektu Monika Suchanská.
Prečo práve Zvolen?
Naše Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica má svoje centrá v Bratislave, na Záježovej a vo Zvolene. Tu máme naviac aj dobré vzťahy s Mestským úradom z rôznych iných projektov a rozhodli sme sa na to nadviazať.
Plánujete aj ďalšie prírodné cintoríny na Slovensku?
Momentálne pracujeme na jednom cintoríne na západnom Slovensku a na jednom na východe. Do Zvolena chodia záujemcovia z celého Slovenska a veľa ľudí sa na nás obracia s prianím mať prírodný cintorín vo svojom regióne. Oslovujú nás viaceré mestá a obce. My tiež aktívne dávame o sebe vedieť a veríme, že sa bude prírodné pohrebníctvo šíriť ďalej.
Prečítajte si aj: Ako čeliť smútku zo straty milovanej osoby?
S akými ohlasmi sa stretávate?
Stretávame sa len s pozitívnymi reakciami. Prírodné pohrebníctvo je vo svojej podstate veľmi prirodzené a neutrálne. Prírodné prostredie je človeku veľmi blízke, pôsobí uvoľňujúco a jeho premeny nám zrkadlia premeny ľudského života. Naviac sú prírodné cintoríny duchovne otvorené miesta, vítajú každého s jeho vlastnou spirituálnou cestou.
Čo bolo najťažšie pri vybudovaní Záhrady spomienok?
Tým, že je to prvý prírodný cintorín na Slovensku, bolo jeho budovanie pre nás nové. Napriek tomu, že sme mali skúsenosti z prípravy a spravovania prvého českého prírodného cintorína. Ocitli sme sa v inom prostredí, v menšom meste a s inými možnosťami. Ťažko povedať, čo bolo najťažšie.
V čom sa líši pohrebná rozlúčka v Záhrade spomienok od klasickej na cintoríne?
Posledné rozlúčky u nás prebiehajú podľa predstáv pozostalých. Môžu to byť veľké pohreby, s hudbou a občerstvením, vedené niekým z rodiny či známych alebo aj duchovným. Rovnako to môžu byť malé rozlúčenia v rodinnom kruhu a v tichosti. Dôležitou hodnotou u nás je dostatok času – plánujeme maximálne dva obrady na deň, aby mohli v Záhrade spomienok pozostalí zotrvať tak dlho, ako potrebujú. Kvetiny je k nám možné priniesť len živé alebo sušené, ideálne lokálne. Bez obalov, stúh a iných dekorácií. Sviečky zo včelieho vosku zapaľujeme na vodnej hladine kamenného umeleckého diela.
Prečítajte si aj: Dušičky virtuálne
Akí ľudia majú záujem o pochovanie v Záhrade spomienok?
Sami sme boli prekvapení, aké rozmanité skupiny ľudí nás vyhľadávajú. Sú to aj starší ľudia, ktorí majú pozitívny vzťah k prírode a záhradkárčeniu, ale aj mladší ľudia, ktorí zasa nechcú budovať klasický hrob.
Ako prebieha uloženie popola?
Popol je možné uložiť do zeme buď priamo vsypom alebo v našich rozložiteľných urnách. Tie sú vyrobené z recyklovaného papiera technikou papier – maché a je možné na ne kresliť či písať. Schránku na popol si môžete vyrobiť i sami, dôležité je aby bola prirodzene ľahko rozložiteľná, vhodné materiály sú papier, drevo, nepálená hlina, prírodná tkanina či prútie.
Otvárate tému rozprávania o smrti, resp. o prianí o priebehu posledného pohrebu. Pripravujú sa takto aj mladší ľudia, alebo skôr už takí, čo so smrťou bezprostredne rátajú? Napríklad ťažko chorí alebo starí ľudia?
Svoje posledné priania ľahšie formulujú zdraví ľudia v produktívnom veku, keď sa ich smrť ešte bezprostredne netýka a zároveň sú zvyknutí aj v iných oblastiach života preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, prípadne si voliť alternatívne a ekologické cesty. Z výskumov vyplýva, že o smrti sa ľahšie hovorí seniorom vo vysokom veku, kedy je smrť naozaj blízko. Ťažšie je to pre mladších seniorov, ktorí si k záverečnej kapitole života ešte len hľadajú vzťah.
Ide o legálny spôsob pochovávania? Kto vlastne môže založiť cintorín?
Na Slovensku môže založiť cintorín len obec, cirkev alebo náboženská spoločnosť, preto prírodné cintoríny tvoríme vždy v spolupráci s mestami, na miestach, ktoré sú v územnom pláne definované ako cintorín. Slovenská legislatíva je ústretová aj voči ukladaniu či rozptyľovaniu popola mimo pôdy cintorína, stačí súhlas majiteľa pozemku.
Zdroj foto: archív M. Suchanskej
