Type to search

AKČNÍ MUŽI BLOG MAGAZÍN ODPORÚČANÉ ROZHOVORY

Viktor Porubský z Mary’s Meals: Jedno jedlo denne a možnosť chodiť do školy by mali byť právom každého dieťaťa

Share

Každé dieťa si zaslúži vzdelanie a dostatok jedla. Viac ako 60 miliónov detí hladuje a nechodí do školy. Na svete je mnoho organizácií a projektov, ktoré sa snažia týmto deťom pomôcť.

Viktor PorubskýMedzinárodný projekt Mary’s Meals pomáha práve zavádzaním svojpomocného školského stravovania tam, kde chudoba a hlad bránia deťom v prístupe ku vzdelaniu. Vedeli ste však, že až 2,5 milióna porcií jedla išlo práve zo Slovenska? Vďaka jednému chlapíkovi menom Magnus, ktorý sa nemohol pozerať na biedu detí vo svete a ich hlad po vzdelaní a rozhodol sa pomôcť. A jeho predĺžené ruky a láskavé srdcia sa nachádzajú aj na Slovensku.

Na otázky nám odpovedal dobrovoľník a zároveň štatutár združenia slovenského Mary’s Meals Viktor Porubský.

Koľko ľudí na Slovensku stojí za týmto projektom?

Mary’s Meals Slovensko sme začali rozbiehať siedmi. Stretli sme sa prvýkrát naživo asi pred dvoma rokmi. Dovtedy sme sa vôbec nepoznali. Sme ľudia z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa nezávisle od seba dozvedeli o projekte zo zahraničia. Mali sme chuť niečo naštartovať u nás na Slovensku. V tom čase sme len snívali o založení občianskeho združenia, webstránke či o tom, že začneme oslovovať ľudí, aby sa k nám pridali. Dnes je nás možno päťdesiat dobrovoľníkov, z ktorých sa každý určitým spôsobom zapája do aktivít na projekte.

Projekt podporuje deti v rozvojových krajinách, ktorým chudoba a hlad bránia v prístupe k vzdelaniu. Od vás dostanú jedlo v škole. Viete priblížiť, o aké deti ide?

Sú to deti z tých najchudobnejších komunít na zemi. Častokrát musia od malička pracovať, pomáhať rodičom na poli. Niektoré dokonca žobrú alebo zbierajú odpadky. Škola je pre nich luxusom. Priorita je pomôcť rodine uživiť sa. Iné deti zas do školy chodia, ale veľká časť z nich býva pravidelne hladná. V škole sa nedokážu sústrediť, chýba im energia.

chudobné deti

Čo konkrétne pre tieto detí znamená, keď v škole dostanú jedlo?

Jedlo v škole deťom zabezpečí pravidelnú a nutrične bohatú stravu. Môžu sa spoľahnúť, že každý školský deň dostanú svoj hrnček kukurično-sójovej kaše obohatenej vitamínmi alebo tanier ryže so šošovicou. Výživa je kľúčová pre zdravý vývin. Jedlo v škole dodá deťom energiu, ktorá mnohým vystačí aj na celý deň.

Tým, že sa jedlo podáva priamo v mieste vzdelávania, však nejde len o kŕmenie hladných detí. Práve vďaka jedlu mnohé deti do školy vôbec môžu ísť a získať tak vzdelanie. Jedine vzdelanie im umožňuje vymaniť sa z bludného kruhu chudoby a postaviť sa na vlastné nohy. Na pochopenie tohto problému používame u nás jednoduchú rovnicu, ktorá funguje: JEDLO + ŠKOLA = NÁDEJ.

Ako sa projekt začal?

Projekt vznikol spontánne, v podstate ako akási „garážová charita“ pre jednu školu v Malawi s 200 žiakmi. Rozbehol ho Magnus MacFarlane-Barrow, obyčajný človek zo Škótska s veľkým srdcom. Nemal skúsenosti ani veľké možnosti, ale jednoducho nevedel ostať nečinný. Raz, počas hladomoru v Malawi, navštívil istú miestnu rodinu a dal sa do reči s najstarším z detí, štrnásťročným Edwardom. Keď sa ho spýtal, aké sú jeho životné sny a ambície, on mu po chvíli premýšľania povedal: „Chcel by som sa každý deň najesť a raz chodiť do školy.“ To Magnusa „nakoplo‟, aby niečo spravil pre deti ako Edward.

Prečítajte si aj rozhovor s Alexandrou Hovancovou: Neznesiem, aby tento dom bol čakárňou na smrť

Koľko detí je dnes do projektu školského stravovania zapojených?

Od roku 2002 počet detí sýtených cez Mary’s Meals neustále stúpa. Dnes dostáva svoje jedno jedlo denne vyše 1,6 milióna detí každý školský deň. Projekt je rozbehnutý už v 19 krajinách sveta v Afrike napríklad Malawi, Keni, Libérii, Južnom Sudáne, Etiópii, ale i v iných častiach sveta: na Haiti, v Indii, v Sýrii.

Pozrime sa na to zblízka: kto toľkým deťom jedlo varí?

Krásne na tomto projekte je, že ho má v rukách miestna komunita. V týchto krajinách školské jedálne nie sú bežne dostupné ako u nás. Jedlo tam deťom pripravujú a podávajú miestni ľudia bez nároku na odmenu. Títo lokálni dobrovoľníci sú organizovaní na úrovni školy, variť chodia častokrát mamy samotných detí, niekedy aj ich učiteľky. Len v Afrike je dnes vyše 80 000  takýchto dobrovoľníkov. Suroviny sa pritom všade, kde je to možné, dodávajú z lokálnej produkcie danej krajiny, aby sa podporila miestna ekonomika.

afričká žena varí

Koľko to celé stojí?

Projekt je postavený nízkonákladovo, aby sa podarilo nasýtiť čo najviac detí. Varí sa z jednoduchých miestnych surovín, dobrovoľníci jedlo na mieste varia zadarmo. Aj preto náklady na jednu porciu aktuálne vyjdú na 9 centov. Na nasýtenie jedného dieťaťa počas celého školského roka stačí 18,30 eura. V tom už je zahrnutá logistika a všetky režijné a administratívne náklady na mieste, ako aj v centrále v Škótsku. Tá, mimochodom, sídli na predmestí Glasgowa v darovanej budove bývalého skladu. Oficiálne sídlo organizácie je naďalej v plechovej kôlni na pozemku Magnusovho otca, kde sa projekt rozbiehal.

Vo svete projekt ocenila samotná kráľovná Alžbeta, ako aj pápež František, ktorý často upozorňuje na biedu vo svete. Všimli si vás už aj na Slovensku?

Podpore projektu na Slovensku sa venujeme ako dobrovoľníci. Nemáme prostriedky na drahé reklamné agentúry ani televízne reklamy. Napriek tomu sa myšlienka rýchlo šíri, od človeka k človeku. Veľmi nám pomáhajú aj sociálne siete. V septembri sme napríklad zorganizovali charitatívny beh, ktorý nám ochotne pomohol spropagovať náš špičkový atlét Ján Volko. Postavil sa pred kameru a zrazu sme mali krásny videospot s Jánom Volkom, ktorý sa šíril po sociálnych sieťach.

S akými reakciami sa stretávate na Slovensku?

Som prekvapený, ako krásne ľudia reagujú, keď sa o projekte trochu viac dozvedia. Táto jednoduchá myšlienka oslovuje množstvo ľudí, a dokonca nám ďakujú, že jej môžu nejakým spôsobom pomáhať. Celé je to nabité veľmi pozitívnou energiou. Magnus, zakladateľ Mary’s Meals, hovorí, že projekt je postavený na mnohých malých skutkoch lásky, ktoré menia svet. Myslím si, že má pravdu.

Patrik Herman: Prosím, dávajte pozor na seba a na svojich blízkych

Čo vám pomáha nevzdať sa, ak vám napríklad niekto povie, že Slovensko má dosť svojich problémov a aj tu sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc? Prečo by sme mali pomáhať iným?

Takýchto reakcií osobne nepočúvam veľa. Ja som mal to šťastie, že pred zapojením sa do tohto projektu som mohol chvíľu pobudnúť ako dobrovoľník v Indii a na Haiti.

Na vlastné oči som videl, ako deti žijú v slumoch alebo na odľahlom vidieku. V období sucha mali rodiny problém sa nasýtiť. Sú to rovnakí ľudia ako my. Majú rovnaké potreby, emócie. Jedno jedlo denne a možnosť chodiť do školy by mali byť právom každého dieťaťa na tejto zemi. Ak sme schopní podeliť sa s niečím z nášho prebytku, urobme to.

Nemôže mať niekto dojem, že takéto projekty robia tamojších ľudí závislejšími od zahraničnej pomoci?

Mary’s Meals nie je o pasívnom prijímaní pomoci zvonku. Práve naopak, vo veľkej miere je to svojpomocný projekt miestnych komunít to oni sa musia zorganizovať a nájsť dobrovoľníkov, ktorí pre dobro detí chodia pracovať zadarmo. To je tá najdôležitejšia časť. My im len vychádzame našimi možnosťami v ústrety. Miestni chudobní ľudia častokrát veľmi tvrdo pracujú v poľnohospodárstve, aby uživili svoje rodiny, ale ani to nie vždy stačí. Mnohí rodičia túžia po tom, aby sa aspoň ich deťom dostalo vzdelania a uvedomujú si, že práve to je cesta, ako sa ich deti môžu osamostatniť. Kvôli tomu sú aj ochotní prinášať nemalé obete.

Viete o konkrétnych deťoch, ktorým pomohli Slováci?

Áno, napríklad v Keni v dedinke Kipkaren je miestna základná škola, ktorú sme si zo Slovenska vzali špeciálne pod patronát. Podporujeme ju práve sponzorovaním školského stravovania pre deti. Z tejto „slovenskej“ školy nám chodí každý rok report s fotkami a informáciami o deťoch. Bolo pre nás krásne vidieť, ako deti s učiteľmi na stenu školy zavesili nápis, kde bolo po slovensky napísané „DAKUJEME SLOVENSKO“.

Mary’s Meals, poďakovanie Slovensku

Kto sa najviac zapája do podpory projektu? Ide o jednotlivcov alebo skôr o organizované väčšie skupiny – firmy, školy a iné?

Jedno aj druhé. Na náš zbierkový účet napríklad dnes prišlo skoro 50 menších príspevkov od individuálnych darcov. Je to transparentne uvedené priamo na našom webe, každá prijatá platba sa tam automaticky objaví po pripísaní na účet. Ale zapájajú sa aj kolektívy, najviac školy –  jedna škola zorganizovala veľký charitatívny jarmok, kde predávali svoje výrobky. Inde zorganizovali  charitatívny koncert žiakov. Do nášho charitatívneho behu sa virtuálne zapájali celé triedy. Ľuďom sa páči, že pri hľadaní formy podpory môžu byť kreatívni a sami vymyslieť spôsob, ako do projektu zapojiť svojich známych, a tak rozšíriť reťaz lásky v najbližšom okolí.

Prezraďte, čo ľudia na podporu projektu vymýšľajú?

Istí snúbenci sa napríklad rozhodli, že na svojej svadbe (ešte pred pandémiou) požiadajú svadobných hostí, aby namiesto toho, že donesú kyticu kvetov, prispeli na projekt Mary’s Meals. Chceli tak spoločne pomôcť deťom v núdzi nasýtiť sa. Iná rodina sa dokonca rozhodla, že si na Vianoce nebudú dávať darčeky a peniaze pošlú do zbierky. Po Vianociach nám prišiel email s fotkou, ako s vlastnoručne nakresleným šekom na 500 eur sedia pod vianočným stromčekom. Keď som to uvidel, mal som v očiach slzy.

Janka Kozejová: Pracovať s ťažko handikepovanými ľuďmi je pre mňa darom. Stávam sa pri nich lepšou

S akými otázkami sa najčastejšie stretávate?

Ľudia sa pýtajú, ako to presne funguje v teréne, chcú si to vedieť predstaviť. Našťastie, máme na webstránke krásne videá a filmy priamo z krajín pomoci, s príbehmi konkrétnych detí. Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Samozrejme, zaznievajú aj otázky, či sme overená organizácia a akú majú istotu, že peniaze skončia tam, kde majú.

Akú im dávate odpoveď?

Peniaze zbierame výlučne v rámci verejnej zbierky pod kontrolou Ministerstva vnútra SR, ktorému musíme zároveň predkladať všetky dokumenty. Ročné vyúčtovanie zbierky potvrdené ministerstvom následne transparentne zverejňujeme na webstránke. Okrem toho sme sa dobrovoľne rozhodli overovať výročné správy a účtovné uzávierky nezávislým audítorom, čo takisto transparentne zverejňujeme. Každý, kto má záujem, sa tak môže dočítať, koľko sme vyzbierali, koľko sme minuli a na čo. To isté, samozrejme, robí aj centrála Mary’s Meals v Škótsku, ktorá je pod prísnym dohľadom audítorov. Je to v Británii renomovaná organizácia a dávajú si na tom záležať, sú známi svojím nízkonákladovým modelom a efektivitou. Ja osobne som sa o tom išiel presvedčiť aj do ich centrály, predtým ako som začal Mary’s Meals na Slovensku pomáhať.

Podľa informácií na vašej stránke sú všetky vyzbierané finančné prostriedky na Slovensku v plnej výške použité na financovanie školského stravovacieho programu pre deti. Ako potom dokážete fungovať? Robíte to úplne zadarmo a vo vlastnom čase?

jedlo v chudobných krajináchÁno. V Mary’s Meals Slovensko pracujeme všetci ako dobrovoľníci, každý z vlastného domu vo voľnom čase. Naše aktivity financujeme z vlastných peňazí alebo s pomocou našich známych, ktorí nám vedia pomôcť so sponzorstvom. Na organizáciu charitatívneho behu sme dostali aj dotáciu od mesta Vysoké Tatry. V centrále Mary’s Meals v Škótsku je, samozrejme, zamestnaných  niekoľko ľudí, ktorí to celé riadia. Takisto sú zamestnanci, ktorí zabezpečujú logistiku, kontrolu, financie a podobne, aj v teréne. Keď si predstavíte organizáciu zastrešujúcu nasýtenie 1,6 milióna detí v 19 krajinách sveta a chcete, aby všetko fungovalo profesionálne a efektívne, inak sa to ani nedá. Ale ten pomer profesionálnych zamestnancov a dobrovoľníkov je neskutočný. Celé to stojí a padá na dobrovoľníkoch, ktorí to robia len preto, že myšlienke projektu veria. Sila dobra hýbe desiatkami tisícov ľudí, aby neustále pokračovali v aktivitách pre tých najslabších.

Na Slovensku táto myšlienka funguje dva roky. Čo bolo pre vás doteraz najťažšou výzvou?

Najväčšou výzvou je asi nájsť si čas na realizáciu všetkých nápadov. Keďže to robíme vo svojom voľnom čase, a ten máme každý limitovaný, musíme si vyberať, do čoho dáme energiu. Ale keď sa niečo podarí, celá námaha stojí za to. O to viac ma teší, keď sa pre projekt zapália ďalší ľudia a rozhodnú sa niečo zorganizovať.

Nedávno sa vám podarilo zorganizovať už spomínaný charitatívny beh, kde sa zapojili ľudia ako Ján Volko, Matej Tóth, Adam Žampa. Koľko kilometrov sa zabehlo? A čo to konkrétne znamená pre deti, ktorým cez projekt pomáhate?

behKilometre sme nepočítali, ale spolu sa zapojilo 544 ľudí, z ktorých každý „vybehal“ svojím štartovným 18,30 eura, čiže zabezpečil takto jednému dieťaťu stravu v mieste vzdelávania na celý školský rok. Spolu sa behom podarilo zabezpečiť vyše 100 000 porcií jedla.

Viete približne povedať, koľko porcií jedla už takto „putovalo‟ zo Slovenska?

To viem celkom presne, lebo tento údaj sa automaticky aktualizuje na našej webstránke po každej prijatej platbe na zbierkový účet. V tomto momente je to vyše 2,5 milióna porcií. Zajtra to bude zasa o niečo viac.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Keby nebolo pandémie korony, tak by sme sa už začínali tešiť, kto akú menšiu či väčšiu charitatívnu akciu zorganizuje počas adventného obdobia a cez Vianoce. Vtedy sa ľudia viac aktivizujú v konaní dobra. Súčasná situácia to však možno nedovolí. Chystáme preto niečo v online priestore – virtuálny vianočný stôl na našej webstránke www.vianocnystol.sk, pri ktorom môže každý symbolicky prestrieť jedno miesto pre dieťa, ktoré ešte len čaká na svoj tanier s jedlom. Na Slovensku máme zvyk nechávať pri vianočnom stole o jeden tanier navyše pre pocestného, aby sme ho mohli pozvať k stolu. Akoby bol súčasťou rodiny. Tak prečo to tento rok neurobiť naozaj?

Ďakujem za rozhovor.

Zdroj foto: www.marysmeals.sk

Tagy

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X