Tento článok je skutočný príbeh. Vlastne iba malá časť dlhého príbehu s názvom depresia. Nie je to článok od terapeuta alebo psychiatra, ale pohľad v prvej osobe. Skutočné zážitky prežité s takou intenzitou, ktorú som si predtým nevedel ani predstaviť.

Aby som vás uviedol do príbehu, priebeh ťažkej depresie v mojom prípade trval veľmi dlho. Nerozprávame sa o mesiacoch, ale o rokoch. Približne 2 roky som bojoval s touto veľmi zvláštnou chorobou. Popravde kvôli strate vôle som často ani nebojoval. Zároveň si nemôžem byť ani istý, či sa choroba niekedy nevráti. Žiaľ, aj to sa často stáva. Napísať v jednom článku, neuveriteľné zážitky, skúsenosti, extrémy a všetko čo s tým súviselo, je asi nemožné. V tomto článku opíšem relatívne krátke, asi mesačné obdobie, keď som stratil skoro všetky emócie.

Účinnosť liekov

V každom prípade si myslím, že pri ťažkej depresii je nasadenie antidepresív, prípadne iných sprievodných liekov, dôležité. Nemyslím si, že by zlepšenie napriek terapiám na týždennej báze, bolo bez liekov možné.

Ako možno viete, antidepresíva sa nasadzujú postupne. Existuje ich množstvo druhov a psychiater zvažuje, ktoré sú pre daného pacienta správne a nasadzujú sa, aj kvôli vedľajším účinkom, postupne. Inými slovami, trvá to aspoň niekoľko týždňov, kým sa žiadaný efekt dostaví.

Prečítajte si skutočný príbeh: Veľkú časť detstva som strávila pozorovaním mužov, o ktorých som si myslela, že by mohli byť mojím otcom

Keď laicky povedané, lieky zabrali, bola to zreteľná a pozitívna zmena. Utrpenie sa jasne znížilo. Myšlienky už neboli tak temné a jednoducho po dlhšom období utrpenia, ktoré sa podľa mňa nedá našou rečou plne opísať, som začal byť na tom lepšie. Nie dobre, ale lepšie. V mojom prípade ma lieky v tejto fáze výrazne otupili. Prestali extrémne silné negatívne emócie. Prestala veľká bolesť. Prestal plač a prestali tie najtemnejšie myšlienky.

Bez emócií

Zvláštne ale je, že po pár týždňoch ma tento stav začal znepokojovať. Najvýraznejšie som si to uvedomil, pri jednej večeri s deťmi a manželkou, keď celý stôl „vybuchol“ od smiechu. Neviem čo sa presne stalo, ale moje malé deti a manželka sa doslova „váľali“ od smiechu. Bol som svedkom situácie, keď moji blízki sa nekontrolovateľne smiali a mali vynikajúcu náladu. A čo som cítil ja?

VEĽKÉ NIČ.

Pamätám si, ako som sa striedavo pozeral na deti a manželku a nechápal som, čo sa deje. Logika mi hovorila, že niečo veľmi zábavné tu pred mojimi očami prebieha, ale ja som nič necítil.

Tento stav dobre dokladuje to, čo som nejaké obdobie zažíval. Jednoducho NIČ. Skoro žiadny smútok, ale ani žiadna radosť. Žiadny plač, ale ani žiadny smiech. Emócie, ktoré skoro úplne zmizli, boli nahradené logikou a pamäťou. Chápal som a pamätal som si, že v rôznych životných situáciách v závislosti od situácie ľudia prejavujú emócie, takže som nebol v okolitom svete úplne stratený, ale aj tak som bol beznádejne stratený.

Iba logika a pamäti

Výhradné používanie logiky a pamäti je dlhodobo zvláštne. Akosi neuspokojivé. Dospel som až do bodu, keď som začal pochybovať, či som ešte ľudská bytosť. Som človek, keď nič necítim? Som ešte predstaviteľ ľudského druhu, keď som iba prázdna fyzická schránka?

Nechápte ma zle. Cítil som, keď som bol hladný. Cítil som, keď som bol smädný. Atď. To ale nie sú emócie. To sú primárne potreby. Po niekoľkých týždňoch tohto veľmi zvláštneho stavu som išiel do kina. Nechcel som ísť, ale okolnosti ma prinútili. A vtedy sa to stalo. Ku koncu filmu som začal plakať. Plakať ako za starých – zlých časov. Bolo to veľmi oslobodzujúce a cítil som, možno kuriózne, popri smútku
radosť. Emócie sa mi začali vracať. Môj „boj“ s depresiou bol v skutočnosti ešte iba v začiatkoch, to som vtedy ale nevedel a bol som rád, že začínam opäť cítiť.

Čo som týmto príbehom chcel povedať?

Strata emócií môže byť veľmi nápomocná a javiť sa oproti predchádzajúcemu obdobiu ako vykúpenie. Na druhej strane, ak emócie dlhodobejšie absentujú, dokáže to časom byť priam neznesiteľné.
A čo je na tomto príbehu podľa mňa pozitívne?
Plne som si uvedomil dôležitosť emócií. Život bez emócií je iba prežívanie. Život bez emócií je iba prázdna existencia. Emócie a dokonca aj tie negatívne sú mimoriadne podstatné.

Anonym, foto: pixabay.com

—————————————————————————
Článok je pohľad od bežného človeka. Nie som psychológ ani psychiater.