NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ MAMY OSOBNÝ ROZVOJ RODIČOVSTVO ROZHOVORY ŽURNÁL

Slávka Kubíková: Klub nerozbitných detí

Kristína Majerová
Share
Slavka Kubikova

Slávka Kubíková je mamou dvoch detí, Miška a Kristínky, pracovala ako novinárka, neskôr ako finančná manažérka. Pre svoje deti sa naučila hrať na hudobné nástroje, aby ich inšpirovala a bola im príkladom v budovaní vzťahu k hudbe. A výchovu brala až tak poctivo a zodpovedne, že z toho vznikla kniha Klub nerozbitných detí.

Mama dvoch detí sa rozhodne napísať knihu. Plnú vedeckých podkladov, analýz, rozhovorov s odborníkmi. Ako k tomu došlo?

Pri výchove detí som si potrebovala niektoré veci sama ujasniť, pretože z objektívnych dôvod sú moje deti trochu krehkejšie ako iné. Preto som preštudovala množstvo výchovnej literatúry a dostala som sa k rôznym analýzam a štúdiám. Jednoducho som chcela vedieť, že nerobím žiadne väčšie chyby. Potom bol len krok od toho, aby som to spojila s mojim koníčkom, ktorým je písanie. Pracovnú kariéru som začínala ako ekonomická redaktorka Trendu a aj neskôr, keď som pôsobila v biznise, som sa snažila ostať pri písaní.

Ako by ste charakterizovali vaše deti? Boli tak náročné, až ste sa museli z toho vypísať?

Každé dieťa je svojím spôsobom náročné. Ja som tak – ako každá mama jednoducho chcela, aby moje deti dostávali to najlepšie. A o veciach, ktoré som zistila, som chcela povedať aj ostatným. Písanie je moja vášeň, ale nerobím to kvôli terapii, čiže potrebe „vypísať sa“ z nejakých problémov.

Ako by ste charakterizovali výchovu v dnešnej dobe?

Rodičia chcú, aby ich deti boli šťastné, zvyčajne krátkodobo. Chýba im dlhodobý plán; chcú mať rozvinuté dieťa po všetkých stránkach, maximálne ho podporiť v čo najviac schopnostiach. Veľa krúžkov, záujmov. Samo o sebe toto nie je zlé. Chceme akoby viac šťastné deti, ale už málokto povie, že chce vychovať dobré dieťa…

Slávka Kubíková, foto: Andrej Lojan

Kniha je rozdelená do 7 kapitol – technológie, pohyb v prírode, hra, sloboda a hudba, dôležitosť čítania, vytýčenie hraníc a charakteru, budovanie vzťahov. Prečo práve tieto témy?

Lebo je to to najlepšie čo môžu dostať. Je to overené generáciami. Problém akurát je, že umenie, charakter, pohyb v prírode, budovanie skutočných vzťahov a všetky tie dobré veci, sú dnes utláčané do úzadia nástupom technológií. Tá logika je jednoduchá. Ak dieťa strávi pred obrazovkou smartfónu alebo tabletu päť a pol hodiny denne (čo je priemer pre slovenského tínedžera), tak to, čo potrebuje dostávať najviac, jednoducho nestihne. Navyše tých päť hodín pred smartfónom nie je len premrhaný čas. Horšie je, že ide o čas, kedy dieťa prijíma mnoho vecí, ktoré mu preukázateľne škodia.

Ak by ste mali z knihy vypichnúť tie hlavné body, to najdôležitejšie, čo by to bolo?

Potrebujú rodičov, ktorí nezabudnú na to, že čas, kedy vieme dať deťom dobré základy do života, je v skutočnosti veľmi obmedzený. V momente, keď dieťa sfúkne z torty sedem sviečok, má za sebou všetkých 364 najformujúcejších víkendov v jeho živote. S každým ďalším víkendom náš vplyv slabne a slabne, ešte zhruba päťstovka a je koniec. Preto nie je jedno, ako s tým krátkym časom naložíme a ako strávime spoločné chvíle. Dobrý začiatok môže byť aj to, aby sme si na toto vždy spomenuli, keď si pred dieťaťom budeme kukať niečo „neodkladné“ v telefóne.

V knihe sa dočítame, že je potrebné denne čítať deťom aspoň 20 minút denne. A to aj keď už vedia sami čítať. Vraj je to ako pitný režim pre mozog. Čítate ešte stále aj vy deťom?

Áno, čítam. Starší syn už vie čítať sám a má knihy veľmi rád. Ale aj tak s ním čítame každý deň. Je to príjemný predspánkový rituál, na ktorý sa deti tešia. Každý deň vedia, že ich rodičia si nájdu túto nerušenú chvíľu len pre nich.

Dôležitý je takisto pohyb v prírode, hra, hudba. Dá sa to všetko vôbec zvládnuť? Zoberme si, že mám dve deti, chodím do práce, deťom mám 20 minút denne čítať, byť s nimi na čerstvom vzduchu, ideálne v prírode, športovať, cvičiť aspoň 10 minút na hudobnom nástroji. Popritom zdravá večera. Veď to je výzva aj pre rodiča.

Súhlasím. Je to obrovská výzva a rodičia v dnešnej dobe musia byť super-nerozbitní. Na jednej strane máme život v mnohom ľahší ako v minulosti, na druhej strane riešime veľmi veľa vecí, ktoré naši predkovia nemuseli. Ale dá sa to. Kľúčom je čo najviac vecí si zjednodušiť a prioritizovať len to hlavné. Poviem príklad. Keď pochopíme, že deti nepotrebujú veľa hračiek, tak nám odpadne kopec starostí. Stačí, keď im raz za pol roka kúpime novú kopu papiera na kreslenie, a je vybavené. Alebo večera. Ryža so zeleninou sa dá uvariť za 20 minút aj s umytím riadu. Je to zdravé a rýchle. A čo ešte veľmi pomáha, sú rituály a rutiny. Ak naučíte deti po večeri umývať riad a upratať si izbu, bude sa vám ľahšie žiť.

Prečítajte si aj rozhovor s minimalistkou Andreou Richardson

Klub nerozbitných detí

Klub nerozbitných detí, foto: Andrej Lojan

Je niečo, čo ste aj vy sama na sebe začali meniť, ale zistili ste to až na základe poznatkov získaných pri písaní knihy?

Áno, je to viacej vecí. Všetci sa učíme a mám ďaleko od toho, aby som si myslela, že už všetko viem. Keď som začala niektoré veci hlbšie študovať, veľmi ma prekvapilo, aký veľký problém sú nové technológie. Všetci sme nejako intuitívne tušili, že ide o vážny výchovný problém. Skutočnosť je však omnoho horšia. Tie psychologické dosahy, nárasty depresií, závislostí, to je proste fakt. Tak napríklad aj vplyvom tohto sme začali doma technológie omnoho viac regulovať. Môj syn má tablet, ale pracuje s ním iba jednu hodinu týždenne v škole na informatike. A potom ešte hodinu v sobotu doma. Rovnako u nás nebežia žiadne rozprávky, či filmy. Televízor ani nemáme. Aj vďaka tomu máme čas na klavír, bubny, knižky, veľa hrania doma i vonku. A najmä na seba navzájom.

Kníh o výchove je aktuálne veľmi veľa. Prečo by si mali rodičia kúpiť a prečítať práve túto knihu?

Knihu som sa snažila prispôsobiť slovenskému kontextu. Našiť ju na slovenské pomery, prepojiť teóriu a prax. Chcem, aby rodičia vedeli, nielen čo majú robiť, ale najmä ako to majú robiť.

Myslíte si, že je ťažšia doba na výchovu ako mali naši rodičia? Alebo sú deti náročnejšie?

Rozdiely rodičovstva sa prejavujú, že riešime úplne iné veci, ako naši rodičia, starí rodičia. Kedysi to bolo naozaj o prežití, najmä na dedinách. Dnes sa snažíme deti motivovať, aby sa vôbec hýbali, aby sa odtrhli od obrazoviek. Nemáme takú sieť pomoci, aká bola kedysi. Na výchovu a pomoc s deťmi bolo kopec iných rúk, chýba „dedina“.

Na dnešných rodičov je vyvíjaný veľký tlak zo všetkých strán, preto je dobré robiť premyslené veci, najmä výchovu detí. Deti naozaj najviac potrebujú náš čas, priestor na voľnu hru a pohyb, prístup ku kultúre, umeniu, výchovu k hodnotám. Paradoxom je to, že na práve na tieto dobré veci sa čas hľadá veľmi ťažko.

Čo bolo pre vás osobne náročnejšie? Pracovať na náročnom poste v zamestnaní alebo byť na materskej dovolenke?

Každá matka potvrdí, že termín materská „dovolenka“ je niečo, na čom sa môžeme akurát tak schuti zasmiať. Alebo zaplakať. Ale to, že je to krásne a neopakovateľné obdobie, nám – okrem nás samých – nemôže nikto zobrať.

Ako by ste jednou vetou zhrnuli výchovu nerozbitných detí?

Naše deti budú najlepšie pripravené na budúce nástrahy, ak od nás dostanú čo najmenej balastu. A takto zachránený čas investujú do toho najlepšieho a najdôležitejšieho. Hra, hudba, knihy, príroda, hodnoty, budovanie skutočných vzťahov.

Rozhovor pripravila Kristína Majerová

    Tagy

    You Might also Like

    Zanechaj nám svoj komentár

    Your email address will not be published. Required fields are marked *

    X