Audrey Hepburn bola herečkou a módnou ikonou 20. storočia. Považuje sa za jednu z najkrajších a najelegantnejších žien na svete, zažiarila vďaka krásnym očiam a nákazlivému úsmevu. Baletka, ktorá nikdy netancovala v balete, ale stala sa najvyhľadávanejšou herečkou Hollywoodu, a neskôr veľvyslankyňou dobrej vôle.

Mladosť a vojna

Hepburn sa narodila 4. mája 1929 ako dcéra britského otca a holandskej matky v belgickom Bruseli. Keď mala 6 rokov, jej otec, ťažký pijan, opustil rodinu. Audreyina matka, Barónka Ella van Heemstra, sa s Audrey a dvoma synmi presťahovala do Arnhemu, kde bolo sídlo jej rodiny.

V roku 1936 odišla Audrey do Anglicka, aby navštevovala súkromnú internátnu školu v Kente. Tam chodila na tanečné kurzy pod vedením londýnskeho baletného majstra. Keď mala 10 rokov, Nemecko napadlo Poľsko a začala sa druhá svetová vojna. Keď Anglicko vyhlásilo vojnu Nemecku, barónka presunula Audrey späť do Holandska pre jej bezpečnosť. Nemecko však čoskoro napadlo aj Holandsko.

Nacistická okupácia

Audrey vystupovala počas nacistickej okupácie pod menom Edda van Heemstra, aby jej meno neznelo anglicky. Navštevovala hodiny baletu u Winji Marovej na Arnhem School of Music, kde ju chválili za jej krásny postoj, osobnosť a výkon. Jej život bol spočiatku normálny, ale kvôli nemeckej okupácii sa v krajine prejavil nedostatok potravín. To pôsobilo nárast úmrtnosti detí v Holandsku až o 40 percent. V zime v roku 1944 Audrey už tiež hladovala, a jej rodina sa musela vysťahovať, pretože nacistickí dôstojníci obsadili ich sídlo. Audrey a jej matka sa presťahovali do rodinnej vily v meste Velp, tri míle od Arnhemu.

Holandský odpor voči okupácii

Audrey tiež bojovala proti nacistickej okupácii. Keď Nemci skonfiškovali všetky rádia, pašovala tajné podzemné noviny, ktoré skryla vo svojich nadrozmerných topánkach. Pokračovala v balete a privyrábala si tancom, aby zarobila peniaze na odboj, až kým nebola príliš slabá z podvýživy. Štyri dni potom, čo Adolf Hitler ukončil svoj život spáchaním samovraždy 30. apríla 1945, došlo k oslobodeniu Holandska – zhodou okolností na jej 16. narodeniny.

Audreyini nevlastní bratia sa vrátili domov. OSN pre pomoc a rehabilitáciu priniesla krabice s potravinami, prikrývkami, liekmi a oblečením. Audrey trpela žltačkou, ťažkým edémom, anémiou, endometriózou, astmou a depresiou. Po vojne sa jej rodina snažila obnoviť normálny život. Hepburn sa už nemusel volať Edda van Heemstra a vrátila sa k svojmu pôvodnému menu Audrey Hepburn-Ruston.

Koniec baletného sna

V roku 1945 Winja Marova odporučila Audrey baletné štúdio Sonia Gaskell ’45 v Amsterdame, kde Audrey študovala balet ešte tri roky. Sonia verila, že je v Audrey niečo zvláštne, najmä spôsob, akým používala svoje srnčie oči, aby zaujala divákov. Sonia ju predstavila Marii Rambert z baletu Rambert v Londýne, Audrey prešla konkurzom a bola prijatá. Avšak neskôr jej Maria povedala, že nemá postavu, aby sa stala primabalerínou, pretože bola príliš vysoká. Navyše, Audrey sa nemohla neporovnávať s ostatnými tanečníčkami, pretože svoj tréning začala príliš neskoro.

Začiatky hereckej kariéry v Lodnýne

Audrey, zničená tým, že jej sen skončil, debutovala ako zboristka v muzikáli High Button Shoes. Potom si ju všimol Cecil Landeau, producent hry Sauce Tartare. S jej hanblivým úsmevom a veľkými očami bola obsadená aj v pokračovaní hry, Sauce Piquant, ale už s vyšším platom, a objavila sa v niekoľkých komédiách. Audrey pracovala aj ako modelka a zaregistrovala sa ako herečka na voľnej nohe v britskom filmovom štúdiu.

Objavila sa v niekoľkých menších úlohách vo filmoch, až dostala úlohu baleríny v The Secret People, kde mohla predviesť svoj baletný talent. V roku 1951 si ju všimla slávna francúzska spisovateľka Colette, ktorá ju následne obsadila do svojej hudobnej komédie Gigi.

Prečítajte si aj o slávnej tanečnici Mata Hari

Ako Audrey zažiarila vo filme v Amerike

Hra Gigi mala premiéru 24. novembra 1951 v divadle na Broadwayi v New Yorku. V tom čase režisér William Wyler hľadal európsku herečku, ktorá bude hrať hlavnú úlohu princeznej v jeho novom filme, romantickej komédii Prázdniny v Ríme (Roman Holiday). V štúdiu Paramount v Londýne testovali, ako bude Audrey pôsobiť na obrazovke. Wyler bol očarený a Audrey dostala úlohu.

Keď hra Gigi v divadle skončila, Audrey odletela do Ríma, aby točila Prázdniny v Ríme. Film mal kasový úspech a Audrey získal Oscara za najlepšiu herečku vo veku len 24 rokov. Aby využili svoju najnovšiu hviezdu, ju štúdio Paramount obsadil do hlavnej úlohe filmu Sabrina, ďalšej romantickej komédie. Audrey v nej hrala úlohu dievčaťa, ktoré sa z Popolušky stane očarujúcou dámou.

Humphrey Bogart chcel, aby Sabrinu hrala jeho manželka Lauren Bacall, takže nebol nadšený, že obsadili Audrey. Zato druhý hlavný hrdina, ktorého hral William Holden, sa do Audrey počas nakrúcania zamiloval. Audrey tento vzťah neskôr ukončila, pretože sa dozvedela, že Holden nemôže mať deti. Audrey bola opäť nominovaná za najlepšiu herečku, ale cenu nakoniec získala Grace Kelly.

Prvý manžel a trápenie v tehotenstve

V roku 1954 Audrey stretla herca Mela Ferrera, ktorý s ňou hral na Broadwayi v hre Ondine. Keď hra skončila, získala Cenu Tony Award a vydala sa vo Švajčiarsku za Ferrera. Čakala s ním dieťa, ale potratila, a tak sa dostala do hlbokej depresie. Ferrer navrhol, aby sa vrátila do práce. Spoločne hrali vo romantickej dráme Vojna a mier.

Kým Audreyina kariéra slávila mnoho úspechov, vrátane ďalšej nominácie na Oscara za jej zobrazenie sestry v Príbehu mníšky, kariéra Ferrera bola na ústupe. Audrey zistila, je je opäť tehotná, ale mala zmluvu na účinkovanie vo filme Unforgiven, ktorý začal natáčať v januári 1959. Počas natáčania spadla z koňa a zlomila si chrbát. Aj keď sa vyzdravela, porodila mŕtve dieťa. Jej depresia sa ešte prehĺbila.

Kultový vzhľad

Našťastie, Audrey sa nakoniec opäť podarilo otehotnieť a v januári roku 1960 porodila zdravého syna, Seana. Malý Sean bol vždy pri nej a dokonca ju sprevádzal na natáčanie kultového filmu Raňajky u Tiffanyho. Za film si vyslúžila štvrtú nomináciu na Oscara. S módnymi kostýmami navrhnutými Hubertom de Givenchym, ktorý spolupracoval aj na filme Sabrina, bola Audrey Hepburn katapultovaná na výslnie ako módna ikona. Objavila sa v takmer každom módnom časopise. Popularita si však vybrala daň a Ferrerovci si kúpili statok La Paisible z 18. storočia v Tolochenaz vo Švajčiarsku, aby mohli žiť v súkromí.

Audreyina úspešná kariéra pokračovala, keď hrala v Hodine detí, Charade, a potom bola obsadená vo všeobecne uznávanom hudobnom filme My Fair Lady. Po ďalších úspechoch, vrátane thrilleru Wait Until Dark, Ferrerovci už žili oddelene a ich manželstvo sa pomaly rúcalo.

Druhá osudová laska

V júni 1968 Audrey cestovala do Grécka s priateľmi na palube jachty talianskej princeznej Olympie, keď sa stretla s doktorom Andreom Dottim, talianskym psychiatrom. V decembri sa po 14 rokoch manželstva rozviedla s manželom. Nechala si syna Seana a o šesť týždňov neskôr sa oženila s Dottim.

Vo veku 40 rokov porodila svojho druhého syna Luca Dottiho. Dottiovci žili v Ríme, ale zatiaľ čo Ferrer bol od Audrey o deväť rokov starší, Dotti bol o deväť rokov mladší a stále si užíval nočný život. S cieľom udržať svoju rodinu, Audrey si dala pauzu od natáčania a Hollywoodu. Napriek všetkému úsiliu však Dottiho pokračujúce nevery spôsobili, že po deviatich rokoch manželstva Audrey sa s Dottim rozišla.Manželstvo oficiálne trvalo až do roku 1982.

Neskoršie roky

Keď mala 52 rokov, stretla 46-ročného Roberta Woldersa, investora a hercom z Holandska, ktorý zostal jej spoločníkom po zvyšok jej života.

Hoci sa Audrey pustila do niekoľkých ďalších filmov, v roku 1988 sa jej hlavným cieľom stala pomoc v Medzinárodnom fonde pre deti (UNICEF). Ako hovorkyňa detí v krízových situáciách si spomenula na pomoc OSN v Holandsku po druhej svetovej vojne a vrhla sa do svojej práce.

Ona a Wolders cestovali po svete šesť mesiacov v roku, čím sa snažila upriamiť svetovú pozornosť na potreby hladujúcich, chorých detí na celom svete. V roku 1992 si Audrey myslela, že dostala žalúdočný vírus v Somálsku, ale čoskoro jej bola diagnostikovaná pokročilá rakovina pankreasu. Po neúspešnej operácii jej lekári dali tri mesiace na život.

Audrey zomrela ako 64-ročná, 20. januára 1993 v La Paisible. Na tichom pohrebe vo Švajčiarsku, boli prítomní aj Hubert de Givenchy a bývalý manžel Mel Ferrer. Hepburn je naďalej považovaná za jednu z najkrajších žien 20. storočia, čo sa potvrdzuje v mnohých prieskumoch verejnej mienky. Paradoxne, ona sama sa vôbec nevnímala ako pekná – myslela si, že je chudá, má veľký nos a neprimeranú veľkosť nôh.

Foto na titulke: wikipedia.org