Slávne ženy – kráľovná Viktória, druhá najdlhšie vládnuca panovníčka

kralovna viktoria
kralovna viktoria

Viktória Alexandra sa narodila v máji roku 1819 v Londýne. Od júna 1837 bola kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska a prvou cisárovnou Indie. Obdobie jej vlády trvalo takmer 64 rokov, čo je druhé najdlhšie obdobie vlády jedného panovníka na britskom tróne. Prekonala ju iba kráľovná Alžbeta II.

Doba, počas ktorej vládla, bola označovaná ako viktoriánske obdobie a je charakteristické búrlivým priemyselným, politickým, vedeckým a vojenským rozvojom britských území. Británia v tom období vybudovala obrovské impérium, využila zdroje priemyselnej revolúcie a stala sa jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete.

Nástup na trón v sedemnástich

Viktória bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgskej princeznej Márie Lujzy. Keď sa mala narodiť, rodičia sa rýchlo presťahovali z Nemecka do Londýna, aby pôvod dcéry bol čo najviac anglický. Najprv rozprávala nemecky, ako druhý jazyk sa naučila angličtinu.

Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón. Dožívajúci kráľ Viliam IV. bol bezdetný, a tak sa zraky celého kráľovského príbuzenstva upierali práve na ňu. Mama ju vychovávala prísne, podľa Kensingstonského systému – išlo o súhrn pravidiel, podľa ktorých sa mala princezná správať. Bola izolovaná, nesmela sa kamarátiť s inými deťmi.

Keď v roku 1837 zomrel kráľ Viliam IV., navštívil ju canterburský arcibiskup a premiér lord Melbourne. Okrem smutnej správy jej oznámili, že sa podľa zaužívaných zvyklostí práve stala anglickou kráľovnou. Mala vtedy len 17 rokov. V tom čase si už viedla denník, do ktorého si zapísala, že hlavne, aby bola dobrá kráľovná.

Zamilovaná do bratranca

Onedlho, ešte v ten istý rok, stretla muža svojich snov. Nebol ním nikto iný ako bratranec, princ Albert Sasko-coburgský. Do denníka si zapísala: “Je veľmi pekný a má krásne oči. Keď ho vidím, srdce mi búši.” Na začiatku však Albert nemal o svoju sesternicu záujem. Zaiskrilo to až na treťom stretnutí, kde ho Viktória požiadala o ruku.

Po vyše dvoch rokoch sa splnila jej túžba a 10. februára 1840 si ho v kráľovskej kaplnke St. James’s Palace v Londýne vzala. Bola to veľkolepá svadba. Viktória a Albert mali vtedy dvadsaťjeden rokov.

viktoria
wikip

Ich manželstvo bolo šťastné, pretože Albert sa stal nielen jej manželom, ale i jej dôležitým politickým radcom. Od začiatku mal však Albert dosť ťažkú pozíciu. Široká verejnosť ho stále považovala za cudzinca a ani britská vláda mu nedávala veľké právomoci.

Pokusy o Viktóriinu smrť

Napriek tomu, že bola celkom populárna, boli na ňu spáchané viaceré pokusy o atentát. V dobe, kedy bola Viktória po prvý raz tehotná, pokúsil sa na ňu spáchať atentát istý osemnásťročný mladík, vo chvíli, keď išla so svojím mužom v kočiari. Dvakrát vystrelil z pištole, ale ani raz netrafil. Bol odsúdený za zradu, ale z dôvodu nepríčetnosti bol obvinenia zbavený. Ďalšie tri pokusy o atentát na Viktóriu sa odohrali v rokoch 1842 až 1850, ale dopadli neúspešne.

Jablko sváru v manželstve

Zaujímavosťou je, že do súkromného života páru zasahovala barónka Lehzenová. V dvornej spoločnosti mala významné postavenie. Bola správkyňou kráľovskej domácnosti, kontrolovala Viktóriinu korešpondenciu, a dokonca riadila úrad kráľovskej pokladnice. Viktória barónku zbožňovala a v jej činnosti nevidela nič zlé, lenže Albert trpel. Veľmi ťažko znášal tretiu osobu, ktorá rozhodovala o mnohých maličkostiach.

Spory s barónkou nečakane vyriešili parlamentné voľby v roku 1841. Víťazní konzervatívci si vyhradili právo, aby popredné dvorné dámy nahradili politici. Aj barónka musela opustiť kráľovský dvor. Manželstvo Viktórie a Alberta sa upevnilo a v ďalších rokoch žili v pokoji a v zhode.

V priebehu 17 rokov porodila Viktória štyroch synov a päť dcér a dostala prezývku stará mama Európy. Žiaľ, ako to už v tých dobách bývalo, tri z nich ešte počas jej života zomreli. Do zahraničnej politiky sa jej darilo zasahovať tým, že svoje deti strategicky poženila a povydávala.

Prečítajte si aj článok o Audrey Hepburn, ikone 20. storočia

Kráľovná Viktória
Kráľovná Viktória vo vyššom veku, wikipedia.org

Obrovská strata a stiahnutie sa

V roku 1861 postihlo Viktóriu nešťastie. Jej manžel Albert tesne pred Vianocami zomrel na brušný týfus v dôsledku zlých hygienických podmienok na Windsorskom zámku. Táto smrť Viktóriu silne zasiahla. Po celý zvyšok života držala za svojho manžela smútok a nosila čierne šaty.

Tri roky po Albertovej smrti žila v izolácii, stránila sa spoločnosti, a keď zrazu tlač začala hovoriť o tom, aby odstúpila, prebrala sa a  rozhodla sa vystúpiť v snemovni. Pred poslancami energicky zdôraznila povinnosti kráľovnej, že jej na krajine záleží a že svoj život zasvätí v prospech národa.

Zlatý vek Anglicka

Smútok sa skončil, potom nasledovali šťastné roky. Viktória podporovala nevídaný hospodársky rozvoj a spoločenské reformy, ktoré vytvorili z Anglicka modernú priemyselnú spoločnosť. Viktoriánska epocha zrodila nový smer v umení, literatúre i architektúre.

Kráľovná Viktória bola medzi verejnosťou veľmi obľúbená. Vždy dokázala vystupovať ako vážená a uznávaná kráľovská autorita. Považovali ju za dôstojnú, spravodlivú a milosrdnú, čo boli vlastnosti, ktoré väčšina jej predchodcov i následníkov nemala. Najväčšie ovácie zažila v roku 1897 pri oslavách šesťdesiatročného panovníckeho jubilea.

Albert, Viktória a ich 9 detí, wikipedia.org

Budúci následník trónu

V dobe, keď sa Viktória neukazovala na verejnosti, ju zastupoval jej najstarší syn – princ Edward. Bol patrónom umenia a vedy a pomohol založit Royal College of Music. Keď kráľovná Viktória v januári 1901 zomrela, stal sa Edward kráľom Spojeného kráľovstva, cisárom Indie a tiež kráľom britských kolónií. Bol však známy aj svojimi záletmi a hýrením.

Foto: wikipedia.org