Predstava, že raz budeme držať v náručí vlastné dieťa, je pre mnohé ženy úplne prirodzená. Niektoré o tom snívajú odmalička. Iné si túžbu po materstve uvedomia až vtedy, keď nastane ten správny čas.
Lenže život má zvláštnu schopnosť miešať karty inak, než čakáme. A práve vtedy sa do rozhovorov pretlačí aj téma surogátneho materstva.
Viete, čo surogátne materstvo vlastne je?
Jednoducho povedané, ide o situáciu, keď žena (surogátna matka) vynosí dieťa pre niekoho iného. Pre ženu, pár, ktorí dieťa z rôznych dôvodov nemôžu donosiť sami. Dieťa sa po narodení odovzdáva budúcim rodičom, ktorí sa oň od začiatku starajú.
Znie to ako námet na film? Pre niektorých áno. Pre iných je to však veľmi reálna a často jediná možná cesta k vytúženému bábätku.
Prečo práve takto?
Dôvodov je viac a nikdy nie sú jednoduché. Niekedy ide o vážne zdravotné komplikácie – chýbajúcu maternicu, rizikové ochorenia, opakované potraty. Inokedy zohráva rolu onkologická liečba, ktorá žene vzala možnosť otehotnieť, no nie túžbu byť mamou.
Sú aj ženy, ktoré by tehotenstvo zvládli fyzicky, ale ohrozilo by ich život. A potom sú tu páry rovnakého pohlavia či jednotlivci, ktorí túžia po rodine. Každý príbeh je iný. Spája ich však jedno. Silná túžba po dieťati.
Prečítajte si: Som slobodná matka. Veľa som plakala, ale už nemôžem…
Surogátna matka: Hrdinka alebo „len” pomocná ruka?
Okolo surogátnych matiek sa vedie veľa diskusií. Niektorí ich vnímajú ako výnimočne silné a empatické ženy, iní majú obavy z možného zneužívania. Pravda je, ako to už býva, niekde uprostred.
Mnohé surogátne matky sú samy mamy. Vedia, čo tehotenstvo obnáša, a rozhodnú sa pomôcť niekomu, komu osud nedoprial to, čo im. Často hovoria, že im nerobí problém dieťa po pôrode „odovzdať”, pretože ho od začiatku vnímajú ako dieťa niekoho iného. Ich motiváciou nebývajú len peniaze, ale aj pocit, že urobili niečo nesmierne dôležité.
Emócie však bičujú na všetkých stranách. Je to silná skúsenosť. Mieša sa v nej radosť so strachom, nádej s obavami a vďačnosť s neistotou.
Je to u nás vôbec možné?
Surogátne materstvo je právne aj eticky veľmi citlivá téma. V mnohých krajinách nie je jasne upravená alebo je priamo zakázaná. Práve preto sa veľa párov obracia na zahraničie, čo so sebou prináša ďalšie komplikácie. Finančné, právne aj psychické.
Realita na Slovensku: Nie, u nás to nejde
Hoci sa o surogátstve veľa hovorí v zahraničí, na Slovensku je táto forma rodičovstva neprípustná. Slovenské právo dlhodobo vychádza z princípu, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, bez ohľadu na genetiku alebo dohody medzi dospelými.
V súčasnosti je surogátne materstvo výslovne zakázané. Zmluvy medzi budúcimi rodičmi a surogátnou matkou nemajú právnu silu. Inými slovami, ak by sa niekto pokúsil realizovať surogáciu na Slovensku, zákon by takýto vzťah vôbec neuznal.
Tento zákaz sa v posledných rokoch ešte viac posilnil a štát to odôvodnil najmä snahou chrániť ženy a deti pred možným zneužívaním. Ale tiež zachovať jasné biologické vymedzenie rodičovstva.
Prečítajte si: 30 pravidiel pre akčné mamy: Ako udržať doma harmóniu a kopec radosti
A čo keď Slovensko obídeme?
Práve tu vzniká najviac otázok. Mnohé slovenské páry totiž uvažujú nad surogátnym materstvom v zahraničí. V krajinách, kde je tento proces legálny a regulovaný.
Povedzme to otvorene. Samotný fakt, že slovenskí občania absolvujú surogátne materstvo v zahraničí, nie je automaticky trestným činom. Slovenské zákony totiž trestajú konanie na území Slovenska, nie to, že niekto využije legálnu možnosť v inej krajine. Problém však prichádza po návrate domov.
Slovensko takéto rodičovstvo automaticky neuznáva. Zápis dieťaťa do matriky, určenie rodičovstva či získanie rodičovských práv sa často rieši cez súdy, adopciu alebo ďalšie administratívne kroky. Pre rodiny to znamená mesiace neistoty, stresu a právnych komplikácií, aj napriek tomu, že dieťa už reálne vychovávajú.
Je to obchodovanie s ľuďmi?
Táto otázka sa objavuje veľmi často, a niekedy s ňou prichádza aj strach, či by budúci rodičia nemohli čeliť trestnému stíhaniu. Jednoducho povedané. Surogátne materstvo samo osebe nemôžeme automaticky považovať za obchodovanie s ľuďmi.
Trestný zákon sa zameriava na prípady, kde dochádza k zneužívaniu, nátlaku, donúteniu alebo vykorisťovaniu. Ak ženu k tehotenstvu niekto prinútil, oklamal ju alebo finančne zneužil, mohlo by ísť o trestný čin. V bežných prípadoch legálnej, dobrovoľnej surogácie v zahraničí sa však takýto výklad neuplatňuje.
Stiahni si e-book zdarma a pridaj sa do nášho newslettera
Medzi zákonom a realitou
Z pohľadu práva je situácia jasná. Z pohľadu života už menej. Existujú deti, ktoré sa narodili prostredníctvom surogácie, žijú v milujúcich rodinách a nepoznajú iný domov. A existujú rodičia, ktorí prešli touto cestou nie preto, že chceli obchádzať zákon, ale preto, že nemali inú možnosť.
Aj preto je surogátne materstvo témou, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Niektorí v ňom vidia neetický zásah do prírody, iní akt solidarity a pomoci. Pravdou je, že za každým rozhodnutím sú konkrétne ľudské príbehy, nie abstraktné paragrafy.
Je to téma, ktorá si zaslúži menej zjednodušovania a viac empatie. Pretože na jej konci nie sú zákony, ale deti. A rodičia, ktorí po nich túžili viac než po čomkoľvek inom.