Byť úspešnou speváčkou, mamou troch detí a prototypom akčnej ženy si vyžaduje nielen energiu, ale aj silné zázemie. Mária Čírová a jej manžel Marián Kachút poodhalili dvere do svojho súkromia a opísali, ako zvládajú náročné pracovné tempo bez toho, aby stratili sami seba.
Prečítajte si, prečo Mária našla útočisko v prírode pri koňoch a čo považuje za najväčší dar svojho osemnásťročného vzťahu, ktorý nie je len o práci, ale najmä o vzájomnej opore.
Ste známa ako prototyp akčnej ženy. Ako to všetko zvládate?
Mária: Po rokoch som si aj ja uvedomila, že ten prívlastok ku mne naozaj patrí. Musela som sa s tým zmieriť, vyrovnať a prijať fakt, že som akčná. Nie som typ, ktorý by len tak sedel a čakal na príležitosť – ja som tá, ktorá tie príležitosti vytvára. Teším sa, že som takto spoznala samu seba, hoci to neprišlo hneď. V sedemnástich človek ešte celkom nevie, že patrí k takýmto ľuďom, aby to mohol v živote patrične využiť. Na druhej strane si pri svojej akčnosti musím dávať veľký pozor na voľný čas, relax a pokoj.
Čo vám v tomto hľadaní rovnováhy pomáha najviac?
Mária: Veľmi sa teším, že som si tento rok kúpila koňa. Chodím do prírody a konečne môžem tráviť čas sama so sebou. Kôň mi to umožňuje. Z tej neustálej akčnosti ma trošku „sťahuje dole”, uzemňuje ma. Vďaka nemu nemusím byť stále činná, ale môžem si dopriať zaslúžený oddych.
Prečítajte si: Foodblogerka Naty Žúreková Štefková: Buď verná sama sebe a tvoja cesta si ťa vždy nájde
Čo vám v živote najviac pomohlo pochopiť, že nemusíte byť vždy len akčná a máte právo na voľno?
Mária: Viete, čo to je? Asi ten moment, keď k vám prehovorí vaša vlastná duša. V tomto vám nikto iný nepomôže. Málokto vo vašom okolí je taký, že by prišiel a povedal: „Choď, oddýchni si, postrážime ti tri deti, choď niekde do zahraničia.” Také niečo asi neexistuje, na to musí prísť každý sám.
Vďaka Bohu za moju akčnosť. Som rada, že nepatrím medzi lenivejších alebo pohodlnejších ľudí, pretože vďaka nej viac poznávam, viac vnímam a k veciam sa dostávam možno rýchlejšie. Ale ako hovorím, za svojím pokojom si musím stáť sama. Nikto iný ma k nemu nepotiahne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Marián, stíhate tempo svojej manželky? Vytvárate jej doma prostredie, aby mohla byť taká aktívna?
Marián: Samozrejme, musíme. My si to tempo vytvárame spoločne a do takej miery, aby sme to prežili. Takže stíhať jednoducho musíme.
Mária: Musím povedať, že v Marošovi mám naozaj obrovskú oporu. Čokoľvek ako akčná žena vymyslím, on je ten človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť, že sa to dielo dokončí. Za toto musím poďakovať celému vesmíru a nebesiam. S pribúdajúcim vekom si čoraz viac uvedomujem, že to nie je „sranda”. Keď vidím vzťahy okolo seba, viem, že nie je samozrejmosť, aby sa dvaja ľudia takto našli, podporovali sa a dokonca spolu pracovali. Sme rodičia, máme tri deti, rodinu… Nie je to vždy ľahké, ale vďaka Bohu to zvládame.
Ide to vo vašom vzťahu „samo“?
Mária: Bez komunikácie by to nešlo. Netvárme sa, že to ide ľahučko. Za všetkým je veľa roboty – na vzťahu, na výchove aj na práci.
Čo vás dvoch najviac spája a v čom ste naopak rozdielni?
Marián: Myslím si, že nás stále drží pri sebe to isté puto ako pred osemnástimi rokmi, keď sme sa našli. Stále jeden druhého priťahujeme, navzájom sa dopĺňame a mám podozrenie, že na tomto nastavení nič nemeníme.
Mária: Hudba nás k sebe pritiahla hneď na začiatku. Obaja intenzívne vnímame energiu a charizmu, ktorú hudba prináša, a cítili sme v nej ohromné prepojenie. Zistili sme tiež, že pochádzame z podobných rodín. Verili sme, že ak sa dáme dokopy, vytvoríme niečo hodnotné, čo si každý nesieme z detstva. Fungujeme ako partneri aj ako spolupracovníci v hudbe, no zároveň si každý zachovávame svoju inakosť. Hoci sme si na začiatku mysleli, akí sme si podobní, čas ukázal opak. Najmä keď som začala slobodnejšie prejavovať svoju ženskosť a vlastný názor. Práve táto rozdielnosť však dodáva nášmu vzťahu vášeň.
Marián: Iba ťažko rozlišujeme hranicu medzi prácou a rodinou. Tieto dva svety sme preplietli tak tesne, že ich takmer nevieme oddeliť. Keď o niečom diskutujeme, niekedy ani sami netušíme, či práve vedieme pracovnú alebo rodinnú debatu. Ale funguje to. Mária riadi tú „kreatívnu agentúru” a ja zasa „produkčnú”. Patríme k sebe.
Mária: Naša spoločná priateľka Klaudia raz povedala krásnu vec: „Mária, tvoj muž by bez tvojho ohňa normálne zablúdil a zostarol by o desať rokov.” Môj oheň ho udržiava v aktivite a jeho pokoj zasa vlieva do mojej DNA eleganciu, noblesu a pohodu. Učí ma, že keď nejde o život, nejde o nič.
Ako spolu trávite voľný čas? Zdieľate spoločné hobby?
Mária: Manžel už bol so mnou párkrát na koni, ale nie je to úplne jeho šálka kávy. Spájajú nás však športy – zimné lyžovanie, snowboard, v lete prechádzky, kolieskové korčule či bicykel. Ja mám rada aj turistiku. Ale úprimne, najväčšiu radosť mám z „absolútneho pribrzdenia” – keď obaja ležíme a máme v ruke knihu. Keď sa k takému niečomu dopracujeme, viem, že sme naozaj vypli.
Prečítajte si: Moderátorka Adela Vinczeová: Moja hodnota ako ženy nezávisí od toho, či som matkou
Ako zvládate takú veľkú rodinu pri všetkých vašich aktivitách? Aký je váš recept?
Mária: Výchovu veľkej rodiny nezvládame vždy jednoducho, ale všetko staviame na našom odhodlaní. Naším receptom je fakt, že tvoríme vynikajúci „match”. Považujem to za dar a čistú radosť. Keď sa nám niečo rúca alebo dieťa ochorie a dostane horúčku práve pred mojím koncertom, manžel okamžite preberá zodpovednosť. Chce, aby som si šetrila hlas a poriadne sa vyspala. Pomáhame si navzájom. Keby sme sa raz v živote rozdelili, najviac by som „postrádala” práve toto naše rodinné nastavenie a pomoc, ktorú vôbec nepovažujem za samozrejmosť.
Marián: Základom je nesťažovať sa a brať veci tak, ako prichádzajú. Nemyslite si, že máme všetko prísne naplánované. Ešte nikdy sa nestalo, že by plán vyšiel na 100 %. Našou výhodou je, že sa vieme prispôsobiť aktuálnej situácii.
Mária: Ale nie je to zadarmo. Sme spolu 18 rokov a stále sa dokážeme rozprávať do tretej rána. Sme typy, ktoré sa chcú meniť. Keď sa mení jeden, mení sa aj druhý. Život je o premenách. Nie je to o tom, že ja som sa niekde zastavila a „ak sa ti to nepáči, môžeš ísť”. Vždy o veciach diskutujeme, aj keď sa nám to zo začiatku nepáči. Nakoniec nás život sám navedie. Takto sa ťaháme, jeden druhého, deň čo deň, už 18 rokov, s našimi tromi deťmi.
