Svetlana Síthová je uznávaná odborníčka v oblasti inkluzívnej a špeciálnej pedagogiky. Má široké pedagogické skúsenosti, akademické zázemie, ocenenia aj intenzívnu angažovanosť pri implementácii reformných opatrení v školstve.
Aktuálne stojí na čele SÚŠIP (Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov), kde aktívne presadzuje systematické zmeny v prospech špeciálnych pedagógov a ich žiakov. Únia vznikla začiatkom roku 2025 a usiluje sa o posilnenie pozície špeciálnych a inkluzívnych pedagógov, získať pre nich systematickú podporu a upozorniť na alarmujúci pomer pedagógov k deťom so špeciálnymi potrebami.
Svetlana Síthová súčasne pôsobí aj na oddelení školstva v Bratislave v Podunajských Biskupiciach a vzdeláva kolegov a kolegyne z praxe v témach diagnostiky a podpory žiakov so špeciálnymi potrebami.
Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že systém v oblasti inkluzívneho vzdelávania niekto veľmi zle nastavil a treba ho meniť?
Už počas mojich prvých skúseností v špeciálnych školách a centrách pre deti a rodiny som videla, že kapacity špeciálnych pedagógov sú ďaleko za hranicou únosnosti. Deti s rôznymi potrebami nemali dostatočnú podporu. Učitelia boli preťažení a systém akoby predpokladal, že si každý nejako poradí. Bolo to približne pred pätnástimi rokmi. Tam som pochopila, že nestačí pomáhať jednotlivcom – treba meniť celý systém.
Vízia a princípy
Svetlana Síthová pôsobila vo funkcii vedúcej Sekcie inkluzívneho vzdelávania, národnostného školstva a rozvoja vzdelávacieho systému v Štátnom pedagogickom ústave. Následne viedla Odbor inkluzívneho vzdelávania na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dňa 24. júna 2021 ju vláda SR vymenovala do funkcie štátnej tajomníčky tohto rezortu, ktorú zastávala a podieľala sa na tvorbe Plánu obnovy pre školstvo, vrátane realizácie inkluzívnych reforiem, napríklad predprimárne vzdelávanie, debarierizácia budov, reforma poradenského systému, podpora žiakov so špeciálnymi potrebami.
Neskôr pôsobila ako riaditeľka Odboru podpory formálneho vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže (NIVaM). V roku 2023 z tejto funkcie odišla z princípu, keďže personálne zmeny v inštitúcii vnímala ako nekompatibilné so svojou víziou inkluzívneho školstva.
Prečítajte si: Generácia Z: Mladí, odvážni a pripravení zmeniť budúcnosť
V politike a v štátnej správe často narážajú ideály na realitu. Boli chvíle, keď ste si povedali, že ste možno išli „príliš ďaleko“ alebo naopak, že ste mali ísť ešte ďalej?
Áno, bolo veľa okamihov, keď realita brzdila naše vízie. Niekedy som si hovorila, že som bola až príliš nekompromisná, inokedy, že som mohla tlačiť ešte silnejšie. Ale v zásade verím, že ak človek koná podľa svojich hodnôt a pre dobro detí, „príliš ďaleko” je vlastne len tam, kde už rezignuje na svoje presvedčenia. A tam som nikdy ísť nechcela.
Aká bola vaša najťažšia profesijná skúsenosť?
Odchod z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Bola to principiálna voľba, pretože personálne zmeny neboli kompatibilné s víziou inkluzívneho školstva, ktorú považujem za kľúčovú. Opustiť pozíciu, kde máte vplyv, nie je ľahké – ale bolo pre mňa dôležité zostať verná hodnotám.
Teória… Ale najmä prax
Vyštudovaná špeciálna pedagogička získala praktické skúsenosti v centrách pre deti a rodiny, špeciálnych materských i základných školách a v praktickej škole. Pôsobila aj ako pedagogička na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa venovala špeciálnej pedagogike a pedagogike osôb s problémami učenia, a na Katedre špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 2019 získala Svetlana Síthová cenu „Mladý talent poradenstva”. V roku 2020 bola finalistkou ankety „Učiteľ Slovenska” a je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných štúdií v oblasti špeciálnej pedagogiky.
Čo bolo hlavným impulzom pre založenie Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov (SÚŠIP)?
Impulzom bola realita z praxe: špeciálni a inkluzívni pedagógovia sú v systéme poddimenzovaní, často pracujú bez dostatočnej podpory a ich hlas nie je dostatočne počuť. Únia vznikla preto, aby sme mali silnejšie zastúpenie, vedeli pomenovať alarmujúci stav a presadzovať systémové zmeny. Bez toho riskujeme, že mnoho detí sa k reálnej podpore nikdy nedostane.
Prečo podľa vás doteraz nebola vôľa systémovo riešiť to, že jeden pedagóg má na starosti stovky detí?
Je to kombinácia podcenenia témy a politickej krátkozrakosti. Inklúzia sa často prezentuje ako „pekný bonus”, nie ako základné právo dieťaťa. Navyše, zmeny si vyžadujú investície – a tie sa politici obávajú obhajovať, lebo efekt nepríde okamžite, ale až o pár rokov.
Lenže každým rokom, ktorý stratíme, prichádzame o šance detí.
Ako podľa vás vyzerá ideálna inkluzívna škola?
Je to škola, kde má každé dieťa pocit, že tam patrí. Učitelia nie sú ponechaní sami na seba, majú k dispozícii odborný tím – špeciálnych pedagógov, psychológov, asistentov. Škola je otvorená rodičom a komunite, budova je bez bariér a hlavne: vzdelávanie sa prispôsobuje deťom, nie deti systému.
Prečítajte si: Alarmujúci stav školstva: Chýbajú stovky učiteľov a zamestnancov
Prečo by mala byť inklúzia prioritou v slovenskom školstve?
Pretože práve deti so špeciálnymi potrebami sú dnes najviac zraniteľné. A najviac strácajú. Inklúzia nie je len o nich – je o kvalite celého systému. Keď dokážeme nastaviť školu tak, aby podporila najzraniteľnejších, bude lepšie fungovať krajina pre všetkých. Z ekonomického i ľudského hľadiska.
Kritici hovoria, že inklúzia je „módny trend“, ktorý prináša chaos. Čo by ste im odkázali?
Inklúzia nie je trend, ale základné ľudské právo. Chaos vzniká tam, kde chýba systémová podpora.
Keď sú školy ponechané samy na seba, tak áno, je to ťažké. Ale riešením nie je odmietnuť inklúziu, ale nastaviť ju tak, aby bola zvládnuteľná – teda financovať odborné tímy, vzdelávať pedagógov a poskytnúť im reálne nástroje.
Počúva podľa vás štát odborníkov, alebo je školstvo stále viac o politike než o deťoch a pedagógoch?
Úprimne – stále je to viac o politike. Odborné hlasy sa často zneužívajú ako alibi, ale keď príde na rozhodovanie, prevládne politická logika. Preto je dôležité, aby odborníci boli zjednotení a mali silnú reprezentáciu – aj preto vznikla SÚŠIP.
Čo vás dnes najviac hnevá, keď sa pozriete na slovenské školy? A čo vám naopak dáva nádej?
Hnevá ma, že stále nechávame pedagógov i deti v situáciách, ktoré sú dlhodobo neudržateľné… Preťažené triedy, nedostatok odborníkov, podpora, ktorá prichádza neskoro alebo vôbec.
Nádej mi dáva to, že v teréne stretávam obrovské množstvo učiteľov, špeciálnych pedagógov a rodičov, ktorí napriek všetkým ťažkostiam veria, že má zmysel hľadať cestu k lepšej škole.
A práve oni sú dôkazom, že boj za inklúziu má zmysel.