Mnohí rodičia si myslia, že keď ich dieťa smeruje k tomu, aby prekročilo prah dospievania, alebo ešte aj o pár rokov skôr, už nepotrebuje toľko starostlivosti a nežnosti. Zdá sa im, že veľká časť práce je hotová. Veď tínedžer je samostatný, dokáže si veci zariadiť a úloha rodičov sa akoby zredukovala na kontrolu domácich úloh či školských známok.
Psychológovia sa však zhodujú na jednom… Práve v tomto období deti lásku a pozornosť rodičov potrebujú možno ešte viac než kedykoľvek predtým.
Podľa psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej je objatie či úprimný rozhovor s rodičom pre tínedžera „záchrannou sieťou, ktorá mu pomáha prežiť tlak rovesníkov a neistotu vlastnej identity”.
Prečítajte si: Byť otcom nie je inštinkt, ale voľba
Prečo je komunikácia s tínedžerom taká náročná?
Mnohí rodičia hovoria, že s dospievajúcimi sa dá komunikovať len ťažko. Často to vyzerá ako séria príkazov a zákazov, prerušovaná otázkami o známkach či povinnostiach. Rodič má pocit, že dieťa sa uzatvára, a dieťa má dojem, že rodič nerozumie jeho svetu.
Lenže tínedžeri žijú vo víre pochybností a hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Denne sú zaplavovaní množstvom informácií z internetu a sociálnych sietí a neraz nevedia, čomu veriť. Ak doma necítia prijatie, hľadajú ho inde. A to aj na miestach, ktoré pre nich nemusia byť bezpečné.
Dieťa, ktoré má pocit, že mu rodičia dôverujú a rozumejú, je odolnejšie voči vonkajším negatívnym vplyvom.
Ako hovoriť s tínedžerom, aby vás počúval?
Komunikácia s dospievajúcimi nemusí byť bojom. Existuje niekoľko zásad, ktoré môžu rodičom uľahčiť cestu. Viete, akých?
Darujte im skutočný čas
Tínedžeri rýchlo spoznajú, keď sa im rodič venuje len polovične… Keď odpovedá pri sledovaní televízie alebo s mobilom v ruke. Pocit výnimočnosti je pre nich nesmierne dôležitý. Ak ho nedostanú doma, hľadajú ho vo virtuálnom svete. Nie je náhoda, že mnohé deti zaspávajú s mobilom v ruke. Často totiž ide o únik pred samotou.
Uznajte ich pocity
Niekedy stačí jednoduchá chápajúca veta alebo obyčajné prikývnutie. Jedna mama spomína, ako sa jej syn roky trápil s problémami v škole aj so susedmi. Až keď sa ho verejne zastala a dala mu najavo, že mu verí, sa jeho správanie zmenilo. Občas jedno objatie povie viac než dlhé prednášky.
Podeľte sa aj o vlastné emócie
Ak máte strach, že sa neskoro vracajú domov, povedzte to. Nie ako výčitku, ale ako vyjadrenie vlastného prežívania. Dieťa potom vidí, že nejde len o zákaz, ale aj o obavy človeka, ktorý ho má rád.
Hľadajte kompromisy
Pravidlá, ktoré si vytvoríte spoločne, sa dodržiavajú ľahšie. Ak má dieťa pocit, že sa na nich podieľalo, vníma ich ako férové.
Chváľte, nielen kritizujte
Hoci sú už „veľkí”, aj tínedžeri túžia po uznaní. Väčšina rodičov má tendenciu upozorňovať hlavne na chyby, známky či porušené pravidlá. Skúste si vedome všímať aj pozitívne momenty. Psychológovia upozorňujú, že pochvala má pre sebavedomie tínedžera oveľa väčší význam, než si dospelí myslia.
Prečítajte si: Kompas namiesto poslušnosti: Výchova, ktorá učí myslieť a cítiť
Čo si deti odnesú do dospelosti?
Môže sa zdať, že sa tínedžer správa odmietavo, že rodičov nepotrebuje a radšej trávi čas s kamarátmi. Ale práve chvíle, keď spolu idete na výlet, sadnete si na večeru alebo sa len rozprávate, zostávajú v ich pamäti ako vzácne spomienky.
Tínedžeri v skutočnosti nehľadajú dokonalých rodičov. Potrebujú cítiť, že sú milovaní, že ich názory majú váhu a že sa domov môžu vrátiť vždy, aj keď urobili chybu.
Najväčší paradox dospievania je, že dieťa navonok bojuje za samostatnosť, ale vnútorne túži po istote a prijatí. Rodičovská láska a objatie sú preto aj v tínedžerskom veku tou najväčšou ochranou pred neistotami a tlakmi sveta.