70 % imunitného systému sa nachádza v črevách. Ale čo zvyšných 30 %? Hoci je zdravá strava pre deti nevyhnutná, sama o sebe nedokáže zabezpečiť, aby organizmus odolával vírusom a baktériám.
Detská imunita je výsledkom zložitého prepojenia viacerých faktorov: od spánku a pohybu, cez psychickú pohodu až po genetickú výbavu a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Spánok je na prvom mieste
Počas spánku detský organizmus vykonáva dôležité „opravy”. Počas hlbokých fáz sa uvoľňuje rastový hormón, ktorý podporuje nielen vývoj kostí a svalov, ale aj obnovu poškodených buniek. Zároveň sa aktivuje produkcia cytokínov, teda špeciálnych proteínov, ktoré pomáhajú telu bojovať proti infekciám a zápalom.
Výskumy ukazujú, že deti, ktoré spia menej než odporúčané množstvo, sú až o 30 % náchylnejšie na bežné vírusové ochorenia, ako napríklad nádcha či chrípka. U tých, ktoré spia dostatočne, je priebeh ochorenia zvyčajne miernejší a zotavenie rýchlejšie.
Problémom dnešnej doby je modré svetlo z obrazoviek. Používanie mobilu alebo tabletu pred spaním potláča tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý reguluje spánkový cyklus. Stačí len hodina večer pred obrazovkou a zaspávanie sa môže posunúť o celé desiatky minút.
Prečítajte si: Hormóny, ktoré ovplyvňujú zdravie a náladu žien
Pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu
Keď sa dieťa hýbe, zrýchľuje sa krvný obeh a imunitné bunky, medzi ktoré patria napríklad makrofágy či lymfocyty, sa efektívnejšie presúvajú po tele a rýchlejšie reagujú na vírusy alebo baktérie. Pravidelný mierny pohyb, napríklad hodina denne u školákov, môže znížiť výskyt respiračných infekcií až o tretinu. Naopak, nedostatok pohybu oslabuje činnosť lymfatického systému, ktorý je zodpovedný za odplavovanie škodlivín.
Detská imunita ťaží aj zo samotného pobytu vonku, kde sa k pohybu pridáva slnečné žiarenie. To spúšťa v tele tvorbu vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu bielych krviniek. Už 15 – 20 minút na slnku niekoľkokrát do týždňa dokáže udržať jeho hladinu na zdravej úrovni. Deti, ktoré majú vitamínu D nedostatok, bývajú choré častejšie a infekcie u nich prebiehajú ťažšie. Pobyt v prírode navyše vystavuje deti prirodzeným mikroorganizmom zo vzduchu, pôdy či rastlín, čo pomáha imunite „trénovať” a znižuje riziko alergií a astmy.
Psychická pohoda a stres
Stres nie je len pocit nepokoja, ale reálna biologická reakcia tela. Keď je dieťa dlhodobo pod tlakom, či už vďaka množstvu školských povinností, konfliktom v kolektíve alebo napätiu v rodine, jeho organizmus začne produkovať viac stresových hormónov, najmä kortizolu. Kortizol v krátkodobom horizonte pomáha zvládať záťaž, ale pri chronicky zvýšených hladinách oslabuje činnosť bielych krviniek a znižuje schopnosť organizmu brániť sa infekciám. Deti v takomto stave sú náchylnejšie na časté prechladnutia, majú ťažší priebeh chrípok a u niektorých sa môžu rozvíjať aj alergie či autoimunitné ochorenia.
Konkrétne výskumy ukazujú, že deti, ktoré zažívajú opakovaný stres (napríklad pretrvávajúce hádky rodičov alebo šikanovanie v škole), majú až o 40 % nižšiu aktivitu NK-buniek, prirodzených zabíjačov vírusov. Navyše, stres negatívne vplýva aj na spánok, ktorý je pre imunitu zásadný. Nespavosť alebo časté budenie v noci ešte viac znižuje obranyschopnosť.
Mikrobiálne prostredie
Ak je prostredie príliš sterilné, detský organizmus nemá možnosť „učiť sa” rozlišovať medzi neškodnými a nebezpečnými podnetmi. Tento princíp sa označuje aj ako „hygienická hypotéza”. Štúdie ukázali, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku, v kontakte s pôdou, zvieratami a prírodou, majú nižší výskyt alergií a autoimunitných ochorení než deti z veľkomiest. Kontakt s mikróbmi zo zeme alebo zvieracej srsti pomáha vytvárať rozmanitejší črevný mikrobióm, čo je pre imunitu kľúčové.
Genetika a individuálne predispozície
Niektoré deti zdedia silnejší imunitný základ, iné sú náchylnejšie na časté infekcie alebo alergie. Napríklad, ak sa v rodine vyskytujú alergie, riziko, že ich dieťa zdedí, môže byť až 50 %. Pri oboch rodičoch alergikoch toto riziko stúpa dokonca na 70 – 80 %. Podobne funguje aj predispozícia k autoimunitným ochoreniam, či k slabšej odolnosti voči respiračným infekciám.
Vedcia však tvrdia, že prostredie a životný štýl dokážu ovplyvniť prejav génov. Napríklad dostatok spánku, pestrá strava bohatá na vlákninu (ktorá podporuje črevný mikrobióm), pravidelný pobyt vonku a zvládanie stresu môžu výrazne zlepšiť imunitu aj u detí s horšími predispozíciami.
Prakticky to znamená, že rodičia môžu mnohé nevýhody vyrovnať prostredníctvom správnych návykov. Deti s geneticky vyšším rizikom alergií môžu mať oveľa miernejší priebeh alebo sa im ochorenia vôbec nerozvinú, ak budú vyrastať v prostredí s dostatkom prirodzených mikrobiálnych podnetov, budú mať pestrú stravu a stabilný denný režim.
Prečítajte si: Prečo je ženská imunita iná: Fascinujúce fakty, ktoré vás prekvapia
Detská imunita je aj o zdravom jedle, no samo o sebe nestačí. Spánok, pohyb, psychická pohoda, kontakt s prirodzeným prostredím a genetické predispozície tvoria neviditeľnú sieť, ktorá spolu s výživou chráni detský organizmus. Rodičia by preto mali myslieť na imunitu v širších súvislostiach a podporovať deti vo všetkých aspektoch ich zdravého vývoja.