Tvárite sa, že je to „len náročné obdobie”. Že stačí víkend, káva navyše alebo dovolenka pri mori a všetko sa vráti do starých koľají. No čo ak sa nevráti? Čo ak nejde o obyčajnú únavu, ale o nenápadný proces, ktorý vám pomaly berie energiu, radosť aj kus identity, ale vy si to stále odmietate priznať?
Existujú signály, ktoré väčšina z nás prehliada. Zmeny nálad, zvláštna ľahostajnosť, podráždenosť, aj pocit, že robíte veľa, no necítite už nič. Niektoré varovania sa skrývajú v tele, iné v myšlienkach, ktoré by ste kedysi označili za cudzie.

Psychologička Katarína Podobová z online poradne MOJRA.sk v rozhovore naznačuje, kde sa láme hranica medzi prirodzeným vyčerpaním a stavom, ktorý si pýta viac než len oddych. A vysvetľuje, prečo práve tí najzodpovednejší a najvýkonnejší často dopadnú najtvrdšie.
Možno sa v jej slovách spoznáte viac, než by vám bolo príjemné.
Kde je hranica medzi bežnou únavou a vyhorením? Existuje nejaký jasný bod?
Nejde o jeden jasný moment, ale skôr o postupný proces či prechod od únavy k vyhoreniu. Vyhorenie sa nestane zo dňa na deň. Hlavný rozdiel je v tom, že bežná únava trvá dočasne. Pár hodín či dní a po odpočinku, zväčša cez víkend alebo počas dovolenky, príde výrazne zlepšenie. Syndróm vyhorenia je už chronický stav trvajúci týždne až mesiace, pri ktorom únava neustupuje ani po oddychu cez víkend a nepomáha často ani dovolenka. Vyhorenie tiež sprevádza psychické aj fyzické vyčerpanie, strata motivácie a zmyslu, cynizmus, neschopnosť plniť bežné úlohy či depresívne symptómy.
Prečítajte si: Mamy a spánok: Prečo nedostatok spánku ovplyvňuje psychiku
Prečo odpočinok pri vyhorení nefunguje tak, ako pri obyčajnej únave?
Pri dlhodobom strese, ktorý väčšinou vedie k vyhoreniu, sa náš organizmus akoby trvalo prepne na núdzový režim. Vyhorenie nie je len únava, ale dlhodobé preťaženie systému, na ktoré náš organizmus nie je stavaný. Nervový systém v takomto stave nedokáže efektívne prepínať medzi aktiváciou a uvoľnením. Človek teda môže ležať, spať, byť na dovolenke, ale vnútorné napätie popritom stále pretrváva.
Odpočinok funguje vtedy, keď má organizmus zachovanú schopnosť sa zregenerovať, no pri vyhorení je táto schopnosť oslabená.
Niekedy môže oddych pri vyhorení paradoxne aj zhoršiť prežívanie a to pre pocity viny a úzkosti z nižšieho výkonu. Pri vyhorení je preto potrebná okrem oddychu zmena vnútorného nastavenia, návykov, vzorcov myslenia či vzťahu k sebe.
Aké prvé signály vyhorenia ľudia najčastejšie prehliadajú alebo zľahčujú?
Mnohí ľudia majú tendenciu zľahčovať dlhotrvajúce vyčerpanie a presviedčať sa, že stačí „zaťať zuby” a nejako vydržať. A to práve v období, keď by bolo lepšie tempo skôr spomaliť. Medzi často prehliadané signály tiež patrí zhoršená koncentrácia a pamäť, narastajúci cynizmus, emočný odstup od kolegov či blízkych, ale aj fyzické ťažkosti. Opakujú sa bolesti hlavy, tráviace problémy alebo dlhodobo zhoršený spánok.
Ako sa mení prežívanie práce, keď nejde len o prepracovanie, ale o vyčerpanie zmyslu?
Keď je človek „len” unavený, môže sa síce znížiť jeho výkonnosť či schopnosť sústrediť sa, no práca mu stále dáva zmysel a vie, prečo robí to, čo robí. Vyhorenie však často nie je len o veľkom množstve práce, ale práve o tom, že nám práca prestane dávať zmysel. Človek môže nadobudnúť pocit, že jeho úsilie nikam nevedie, že jeho práca neprináša hodnotu ani jemu, ani druhým, a že jednotlivé úlohy vykonáva len zo zvyku alebo povinnosti. Postupne sa môže objaviť apatia, nechuť až odpor pri pomyslení na prácu, ťažkosti ráno vstať počas pracovného týždňa, pocit akoby bol mimo pracovného diania. Potom už nejde len o únavu, ale o pocit odpojenia – od práce, od ľudí okolo seba a väčšinou aj od seba samého.
Prečítajte si: Toxická práca vás ničí viac, než si myslíte. Psychológ vysvetľuje, ako spoznať, že problémom nie ste vy
Ako vyzerá rozdiel medzi tým, keď sa unaví telo, a keď sa vyčerá psychika?
Fyzická a psychická únava ide mnohokrát ruku v ruke. Unavené telo sa zvyčajne dokáže zregenerovať počas spánku alebo oddychu, po ktorom sa energia navracia. Vyčerpaná psychika potrebuje skôr zmenu: jemný pohyb, iné prostredie, zmysluplnú aktivitu, bezpečie a porozumenie vo vzťahoch, ale najmä úpravu dlhodobých návykov, spôsobu myslenia a vzťahu k sebe samému.
Ktoré fyzické príznaky môžu byť varovným signálom vyhorenia, nielen stresu?
Medzi fyzické príznaky vyhorenia patrí konštantná únava aj po spánku, nespavosť alebo časté prebúdzanie, bolesti hlavy a svalové napätie, tráviace ťažkosti a zmeny chuti do jedla, časté infekcie či znížená imunita. Samé osebe ale tieto príznaky nemusia automaticky znamenať vyhorenie.