NAČÍTAVAM

Type to search

BLOG MAGAZÍN ODPORÚČANÉ PSYCHOLÓGIA ROZHOVORY VZŤAHY

Zažila krízu v manželstve. Potom o manželských krízach natočila film

Kristína Majerová
Share

Lívia Halmkan je mamou dvoch detí (8 r., 6r.) a väčšinu svojho života prežila v zahraničí. Záleží jej na kvalite života mladých ľudí a rozhodla sa byť v tejto oblasti aktívna.

Chodí po školách, prednáša, diskutuje, otvára témy, ktorých sa často iní boja, ako napr. neplánované tehotenstvo, manželstvo, alebo dokonca pornografia. Vyštudovala grafický dizajn a svoju kreativitu pretavuje do všetkého, čoho sa chytí. Jej najväčší a najnáročnejší projekt je dokumentárny film Manželstvá z tlakového hrnca, ktorý sa zaoberá nepopulárnou, no dôležitou témou: manželskými krízami.

Lívia, prečo ste si vybrali práve tému manželskej krízy?

foto: Stanislav Piatrik

Myslím, si, že keby som nemala osobnú skúsenosť, o ktorú sa viem oprieť, nepúšťala by som sa do toho. To bol pre mňa prvý impulz. Takisto ma často prekvapovali názory študentov, ktorí tvrdili, že ak je vzťah raz poškodený, tak už nebude lepší a teda je čas zabaliť to. Hľadala som spôsob, ako im ukázať, že veľké problémy sa nielen dajú prekonať, ale dokonca môžu viesť k silnejšiemu vzťahu. Napadlo ma napadlo natočiť jeden príbeh. Povedala som o tom Majke a Stanovi Piatrikovcom a Fóru života.  Veľmi sa im to páčilo a šli sme spolu do toho. Rozhodli sme sa však neostať len pri jednom príbehu, ale natočiť toho viac a poriadne.

Bolo ťažké nájsť páry, ktoré boli ochotné ísť s pravdou von a otvorene o tom porozprávať? Predsa len, chce to istú dávku pokory a odvahy.

Nebolo to úplne ľahké. Oslovili sme ľudí, ktorých sme osobne poznala alebo mi niekto dal na nich tip. Veľa z nich povedalo veľké „nie“, niektorí aj malé „áno“ pod podmienkou, že ostanú anonymní a neodhalíme v zábere ich identitu. To samo o sebe je už veľký krok odvahy, ale nestačilo nám to. Chcela som natočiť tváre ľudí, ktorí sa už za svoje zlyhania nehanbia, alebo už v nich vidia poučenie ako pre seba, tak aj pre ostatných. V podstate sme doteraz v nemom úžase z toho, čo sa nám podarilo natočiť. A to, čo sme natočili je tak veľmi dobré, že ma to ešte stále dojíma.

Prečítajte článok o tom, ako budovať manželstvo v digitálnom veku.

Čo bol pre teba ako autorku tohto projektu najsilnejší moment?

Väčšina účinkujúcich ma pred natáčaním veľmi dobre nepoznala. Niektorí dokonca vôbec. Niekedy som ani len netušila, o čom budú rozprávať. Pri každom filmovaní som zažívala silný pocit intimity. Hlavne v bode, kedy účinkujúci hovorili veľmi intímne a pokojne, a dobrovoľne sa tak stali veľmi zraniteľní. Po každom filmovaní som ich chcela hneď stískať a bozkávať a na rukách nosiť a potom im písať nekonečné ďakovné emaily o tom že ich milujem :).

Prednášaš na školách o vzťahoch, o pornografii. O témach, o ktorých sa veľa nehovorí, nepíše. Ak aj niekto má problém, je skôr takým zvykom zamiesť to pod koberec…

Ono je to oveľa ľahšie zamiesť pod koberec. Aj ja som z toho vinná, v mnohých prípadoch.

Neviem čím to je, ale mne sa zdá, že schopnosť s niekým žiť skutočný intímny život (a tým nemyslím vyslovene sex) je úplne kľúčová k tomu, aby sme sa na tomto svete nezbláznili (smiech). Na to, aby sme dokázali s niekým žiť intímny život, potrebujeme vedieť hovoriť pravdu, aj tú nepríjemnú. Potrebujeme vedieť odpúšťať, lebo niekedy tá pravda o nás je fakt neznesiteľná. Intimita a zametanie pod koberec sa jednoducho nekamarátia.

foto: Stanislav Piatrik

Ty sama si v manželstve 13 rokov. Prezradíš nám, ako sa snažíte prechádzať manželským krízam alebo čo vám pomohlo krízy prekonať?

Nemyslím si, že mám príkladné manželstvo v prekonávaní problémov alebo v predchádzaní kríz. Sme spolu od mojich 18 rokov, čiže sme spolu 21 rokov a povedzme si úprimne: ešte stále sa učíme.

Aké sú tvoje ďalšie plány, vízie, ktoré týmto projektom sleduješ?

Aj keď film máme dokončený, filmujeme ďalej. Máme už ďalších ľudí v „čakacom zozname“, ktorí súhlasili s rozhovormi na kameru. Chcú hovoriť o závislosti na pornografii, či na alkohole.

Chceli by sme dokumentovať príbehy manželov aj naďalej a postupne ich budeme zverejňovať na stránke projektu tlakovyhrniec.sk. Navyše máme plány osloviť aj odborníkov na tému vzťahových kríz. Chystáme sa urobiť rozhovory s mediátormi, párovými poradcami, psychológmi atď. Chceme priniesť aj odborný pohľad. Zatiaľ ale nečerpáme z veľkých grantov, a pracujeme len vďaka darom od verejnosti a podpory občianskeho združenia Fórum života, ktoré sa tiež pri všetkých svojich výborných aktivitách spolieha z veľkej časti na dary od verejnosti. Čím viac podpory, tým viac príbehov. A snáď aj dobrých koncov manželských kríz.

Prečítajte si aj rozhovor s Mirkou Harišovou, ktorá prekonala leukémiu a založila Klub slovenských pacientov po transplantácii krvotvorných buniek

Myslíš, že sa dostatočne hovorí o manželských krízach a o ich prekonávaní?

Píše sa dosť veľa o tom, že krízy nastávajú, ale skôr v kontexte rozchodov. Myslím si, že sa hovorí veľmi málo, ak vôbec o tom, že krízy sa dajú prekonať, aj keď teda nie bezbolestne a že to stojí za tú námahu. Z môjho prieskumu to vychádza tak (pýtala som sa takmer 200 respondentov), že tí, ktorí krízu prekonali, to s odstupom času hodnotia veľmi pozitívne. Tvrdia napríklad, že ich to ešte viac stmelilo, že sa naučili veci riešiť, že teraz sa cítia ešte silnejší. Nechcem ale nejak zovšeobecňovať, každý pár ma svoj unikátny príbeh a asi každý vie, koľko toho znesie.

Aký zámer tento film smeruje?  Aké posolstvo chce odkomunikovať?

Naše zlyhania môžu poslúžiť iným ako inšpirácia. Samozrejme, ak sme ich prekonali a vieme za ne zobrať zodpovednosť. Chceli sme povedať, že naša sila je v našej zraniteľnosti.

Mojím ideálnym cieľom skrze tento film je, aby si ho pozreli páry, ktoré sa boria v nejakých problémoch, ktoré sa im zdajú neriešiteľné. Aby vedeli, že nie sú v tom sami. Že odpustiť sa dá aj viac ako si myslíme, že aj veľmi narušený vzťah vie byť znova funkčný. Ako hovorí jeden pán vo filme: „Aj keď sme sa už nemali radi, láska sa po čase vrátila. Boli v tom slzy, bolo to ťažké, ale vrátila sa.“

Dúfam, že tento film dá aspoň niektorým ľuďom nádej.

Považuješ manželstvo za „akčné“?

Tu by som sa ešte spýtala: aké manželstvo chceš mať? Akčné? Pasívne?
Podľa mňa na to, aby ostalo manželstvo zdravé, asi by malo byť akčné. Aspoň trocha, ale neustále. Myslím to tak, že ak prestanem zháňať drevo, lámať ho na menšie kúsky, prikladať do ohňa, tak oheň prirodzene dohorí. To je zákon prírody. No a v tú ranu, ako prestanem investovať energiu do svojho vzťahu a ostanem sa len tak pasívne prizerať, vzťah začne prirodzene chladnúť. Predsa nebude horieť len tak sám od seba. S výnimkou prvých rokov zaľúbenia. To je zasa zákon vzťahov.

Ilustračná foto: Michal Hudec

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X