Vo februári chytil Tomáš V. manželku Zuzanu pod krk a vyhrážal sa, že ju zaškrtí. Súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na 15 mesiacov, a nariadil protialkoholické liečenie. Zuzana žiadala viac – zákaz priblíženia na 50 metrov a vylúčenie manžela z bytu. Súd v Spišskej Novej Vsi jej v marci nevyhovel.
Vo väzbe strávil necelé štyri mesiace. Po právoplatnom rozhodnutí súdu z 9. júna bol prepustený na slobodu. O 11 dní, v sobotu 20. júna, prišiel na chatu, kde sa s deťmi skrývala, a zatváracím nožom ju ubodal. Susedia počuli krik a privolali pomoc. Bohužiaľ, neskoro. Zuzana zomrela na mieste.
Podľa okolia žila Zuzana dlhé roky v toxickom vzťahu a posledné mesiace sa snažila začať nový život so svojimi dvoma deťmi. Na škole, kde učila, dnes horia sviečky. Kolegyne hovoria o milej, obetavej učiteľke, ktorá žila pre svoje deti.
Odborníci poukazujú na rozpoznateľné rizikové faktory
Poradenské a intervenčné centrá pre ženy zažívajúce násilie – medzi nimi aj košická Fenestra – reagovali na vraždu vyhlásením, v ktorom pripomínajú, že podobné prípady sledujú v médiách opakovane a dlhodobo. Zdôrazňujú, že násilie zo strany partnera nikdy nie je ojedinelý incident ani „skrat” – je to systematicky stupňujúce sa správanie, ktoré má svoju dynamiku a rozpoznateľné varovné signály dávno predtým, než dôjde k zabitiu.
V prípade Zuzany boli tieto signály zdokumentované úradne: trestný čin nebezpečného vyhrážania sa, väzba, súdne konanie. Odborníci z intervenčných centier upozorňujú, že po prepustení páchateľa neboli prijaté opatrenia, ktoré by podľa nich mohli zvýšiť ochranu obete. Z dostupných informácií vyplýva, že Zuzana žiadala aj zákaz priblíženia a vykázanie z bytu, súd jej však nevyhovel. Krajský súd v Košiciach uviedol, že vo veci neevidoval odvolanie. Prvostupňové rozhodnutie okresného súdu tak nebolo preskúmané odvolacím súdom.
Čísla, ktoré sa nepočítajú správne
Slovenská polícia zaznamenala za minulý rok niekoľko vrážd žien, pričom veľká časť z nich bola spáchaná intímnymi partnermi. Slovenský trestný zákon však pojem femicída nepozná – vraždy žien v dôsledku rodovo podmieneného násilia sa právne nerozlišujú od iných vrážd. To má reálny dôsledok: presné dáta o tomto type násilia chýbajú a podľa odhadov môže byť skutočný počet obetí ešte vyšší, než sa uvádza.
Bez presných dát sa ťažko plánujú systémové opatrenia. A bez systémových opatrení sa ťažko predchádza tomu, aby sa história neopakovala – ako sa to už raz stalo, keď si verejnosť pripomenula prípad spisovateľky Simony Monyovej, ktorú v roku 2011 v Česku ubodal jej manžel po rokoch, keď o násilí písala vo vlastných knihách.
Čo by malo platiť – a čo dnes neplatí
Intervenčné centrá v tejto súvislosti opakovane formulujú, čo by mal systém ochrany zvládať:
- vyhodnocovať mieru ohrozenia pomocou nástrojov na to určených, a robiť to včas a s plnou vážnosťou,
- jednotne uplatňovať všetky dostupné zákonné nástroje ochrany – zákaz priblíženia, zákaz kontaktovania, zákaz vstupu – v civilných aj trestných konaniach,
- kontrolovať dodržiavanie týchto opatrení aj technickými prostriedkami,
- postupovať rovnako bez ohľadu na to, v ktorom okrese alebo kraji sa prípad rieši.
Podľa centier je dnešná realita iná. Postupy jednotlivých inštitúcií sa líšia región od regiónu, čo je v priamom rozpore s bezpečnosťou žien a detí. Inými slovami, to, či dostane žena reálnu ochranu, môže dnes závisieť aj od toho, na ktorý súd alebo na ktoré oddelenie polície sa obráti.
Po zlyhaní ľútosť nestačí
Keď systém ochrany zlyhá a žena zomrie, vyjadrenia ľútosti – hoci sú namieste – nestačia. Centrá žiadajú, aby sa po každom takom prípade dôsledne pomenovali príčiny zlyhania a vyvodili konkrétne dôsledky: prečo súd zamietol žiadosť o ochranu, prečo bol páchateľ prepustený bez toho, aby boli prijaté dodatočné opatrenia, a čo presne musí štát zmeniť, aby sa to neopakovalo.
Podľa odborníkov z intervenčných centier sa väčšine vrážd žien v dôsledku partnerského násilia dá predísť, ak systém dokáže včas vyhodnotiť riziko a prijať ochranné opatrenia. Otázka, ktorá ostáva po Zuzaninej smrti, znie: Koľko ďalších žien bude musieť zomrieť, kým sa táto veta zo stránky vyhlásení presunie do praxe súdov, polície a prokuratúry?
Rodine a blízkym Zuzany vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
Ak zažívate domáce násilie alebo poznáte niekoho, kto by potreboval pomoc, môžete sa obrátiť na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (nonstop, bezplatne). Prípadne napísať na linkaprezeny@ivpr.gov.sk, alebo kontaktovať poradenské a intervenčné centrá vo vašom kraji, napríklad Fenestra (Košický kraj).