V spoločnosti sú zaužívané niektoré polopravdy alebo prekrútené fakty, a keďže nikdy nie je neskoro dozvedieť sa niečo nové, prinášame zopár príkladov. Vybrali sme šesť mýtov z histórie, ktorým väčšina z nás ešte stále verí.
1. Einstein prepadol z fyziky
Vraví sa, že Einstein prepadol z matematiky (alebo fyziky). Pravda je také, že v škole exceloval v matematike aj v prírodných vedách, zatiaľčo v ostatných predmetoch dosahoval často iba priemerné výsledky. Toto tvrdenie vzniklo nepochopením švajčiarskeho známkovania. Einstein mal síce na maturitnom vysvedčení aj päťky a šestky, ale v skutočnosti to boli najlepšie známky. On sám sa na tom zabával, keď mu kolega na univerzite ukázal článok v novinách, kde písali: „Najväčší žijúci matematik prepadal z matematiky.“ „Nikdy som z matematiky neprepadol,“ odvetil vtedy Einstein so smiechom. „Derivácie a integrály som zvládol, než som mal pätnásť.“
2.Walt Disney nahreslil Mickeho Mousa
Predpokladá sa, že Walt Disney vytvoril slávnu postavičku Mickey Mouse, v skutočnosti to bolo v spolupráci s hlavným animátorom v jeho spoločnosti, Ub Iwerks. Prvýkrát sa objavil v nemom krátkometrážnom filme Plane Crazy z roku 1928 aj so svojou kolegyňou Minnie. Ub Iwerks dokázal nakreslit až 700 obrázkov denne a považovali ho za najrýchlejšieho animátora. Neskôr opustil štúdiá Walta Disneyho a založil vlastné štúdio. O 10 rokov sa však k Disneymu vrátil. Pracoval na špeciálnych efektoch pre filmy. Na sklonku života dokonca spolupracoval s Alfredom Hitchcockom a podieľal sa na efektoch v horore Vtáci. Zomrel ako 70-ročný na infarkt.
3. Van Gogh si odrezal ucho
Väčšina si myslí, že Van Gogh prišiel o celé ucho. V skutočnosti si odrezal iba jeho koniec, ušný lalôčik. Vincent van Gogh si odrezal časť ľavého ucha, keď sa pohádal s Paulom Gauguinom, umelcom, s ktorým pracoval v Arlese. Van Goghov choroba sa už vtedy naplno prejavila – začal trpieť halucináciami a údajnými útokmi, v ktorých strácal vedomie. Počas jedného z týchto útokov použil nôž. Neskôr nemohol spomenúť na udalosť. Niektorí tvrdia, že mu ranu spôsobil sám Gaugin svojou šabľou. Alebo sa špekuluje, že si ucho odrezal kvôli nešťastnej láske, pretože ho šiel darovať jednej prostitútke so slovami, aby sa oň dobre starala. To je však málo pravdepodobné.
Prečítajte si aj článok o výstave osobných vecí Fridy Kahlo, ktoré veľa napovedajú o jej živote
Jeho choroba ho nakoniec priviedla k rozhodnutiu spáchať samovraždu. 27. apríla roku 1890 si Vincent vpálil guľku do pŕs na poli v Auvers. O dva dni na to zomrel na následky zranenia. Jeho brat Theo, ktorého mal veľmi rád a adresoval mu množstvo dopisov, zomrel o pol roka neskôr a pochovali ho veľa neho.
4. Napoleon bol nízky
O Napoleonovi sa tvrdí, že bol veľmi nízkeho vzrastu. Odtiaľ vznikol pojem napoleonský komplex – čiže komplex z nízkej výšky. Nízki muži pôsobia agresívnejšie než ich vyšší spoločníci, aby vykompenzovali nedostatok výšky. Samozrejme, existuje len málo ľudí, ktorí sú agresívnejší ako človek, ktorý čas od času porazil svojich súperov na takmer celom kontinente.
V skutočnosti Napoleon Bonaparte meral okolo metra sedemdesiat, a to bol vtedy výškový priemer. Stalin meral 165 cm a Churchill bol 166 cm vysoký.
5. Salieri zabil Mozarta
Hovorí sa, že do Mozartovej smrti bol zapletený hudobník Salieri – zo žiarlivosti na jeho úspech. Antonio Salieri bol nadaný taliansky skladateľ, ktorý tvoril predovšetkým operné árie, skladal oratóriá, kantáty, omše, symfónie a koncerty. Keďže Salieriho dlho považovali za Mozartovho závistlivca, jeho tvorbe sa dlho nevenovala väčšia pozornosť.
Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri bol v tej dobe úspešnejší ako Mozart – už ako 24-ročného ho vymenovali za cisárskeho dvorného skladateľa a zároveň riaditeľa talianskej opery vo Viedni. Naopak, skôr Mozart by mal dôvod žiarliť na Salieriho, pretože Salierimu bola často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Medzi ním a Mozartom nepanovali žiadne nezhody, naopak, boli skôr priatelia.
Mozart sa iba ako 35-ročný pravdepodobne nakazil infekciou a zomrel na vysoké horúčky. Bol to vtedy šok pre celú Viedeň. Až o veľa rokov neskôr, na sklonku Salieriho života, sa objavili klebety, že ho otrávil on sám. Salieriho už aj tak postihlo v súkromnom živote nešťastie – úmrtie dvoch dcér, jediného syna, ako aj smrť milovanej manželky. Jeho zdravie bolo ešte viac podlomené a trpel depresiami. Na smrteľnej posteli jeho posledné slová patrili práve Mozartovi: „„Mozart… Vraj som ho otrávil. Ale nie! To je zlomyseľnosť, číra zlomyseľnosť!“
6. Edison vynašiel žiarovku
Thomas Alva Edison údajne vynašiel žiarovku. Nie je to celkom tak. V skutočnosti v roku 1879 vynašiel spôsob, ako zapojiť žiarovku tak, aby svietila po dlhšiu dobu. Prvá pokusná žiarovka dokázala svietiť 13,5 hodiny. Za rok už vyrábané žiarovky svietili cez 1 200 hodín. Ako to však začalo? V roku 1874 si Kanaďania Henry Woodward a Mathew Evans patentovali žiarovku, ktorá nevyužívala vákuum, ale dusíkovú atmosféru. Vynález sa pokúsili dostať na trh. Nepodarilo sa im to však. Ich úsilie však nevyšlo nazmar.
V roku 1878 predali svoj patent Edisonovi. Edisonovi trvalo pomerne dlho, pokým našiel tú správnu kombináciu materiálov. Vyskúšal viac ako 400 materiálov. Až vtedy prišiel na to, že najlepším riešením je karbonizované bambusové vlákno. V tom istom čase sa to podarilo aj chemikovi Josephovi Wilsonovi Swanovi. V roku 1878 prišiel s fungujúcou žiarovkou, kde bola karbonizovaná bavlna. Keďže Edison nechcel prísť o patent, ktorý už vlastnil Swan, založil s ním spoločnosť Ediswan. Potom Edison vykúpil jeho časť a všetky záznamy o žiarovke a požiadal o jediný patent pre svoj vynález.
Úplné prvenstvo niektorí pripisujú vynálezcovi a hodinárovi Heinrichovi Göbelovi, ktorý žiarovku používal oveľa skôr na vysvietenie svojho obchodu, len si ju nedal patentovať. Neskôr o patente viedol súdny spor s Edisonom, ale prehral ho.
7. Na Newtona padlo jablko
Pomerne známy je príbeh o Newtonovi, ktorý vynašiel gravitačné teórie po tom, čo mu padlo jablko na hlavu. Bolo to však trosku inak – je pravda, že videl padajúce jablko, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že padlo vedľa neho. Neexistuje však žiaden dôkaz o tom, že by mu spadlo na hlavu. Tento jav ho však zaujal a začal sa ním zaoberať. Chcel prísť na to, prečo jablko a vlastne všetko ostatné vždy padá rovno na zem, a nie nabok alebo smerom hore. V roku 1867 Newton publikoval svoje priekopnícke dielo Principia, v ktorom tvrdí, že každé teleso vo vesmíre je priťahované inými telesami silou, ktorá je priamoúmerná ich hmotnosti a nepriamoúmerná druhej mocnine ich vzájomnej vzdialenosti. V tomto diele popísal všetky tri pohybové zákony, a to Zákon zotrvačnosti, Zákon sily, Zákon akcie a reakcie.