Keď chceme niečo vedieť, potrebujeme sa to najprv naučiť. O myslení sa domnievame, že to už automaticky vieme. Všetko, čo sa okolo nás deje, si interpretujeme pomocou nášho myslenia a vytvárame si tak dojem o tom, aká je podľa nás realita. Preto je dôležité začať sa zaujímať o to, ako myslíme. Od kvality myslenia sa odvíja kvalita života.

Dôsledky netrénovaného myslenia

Netrénované (automatické) myslenie spôsobuje veľa problémov v našom živote, ale nie sme si toho vedomí.
Premýšľame o našich presvedčeniach ako o nemennej pravde: „Je to pravda, pretože tomu verím.“
O našich rozhodnutiach si myslíme, že sú správne, pretože sa radi utrvrdzujeme okolím: „Je to pravda, pretože tomu veria ostatní.“
Nevedome sa klameme rôznymi spôsobmi: „Je to pravda, pretože tomu chcem veriť.“
A tak odmietame prijímať iné názory, pretože je to nekomfortné: „Je to pravda, pretože som tomu vždy veril!“
Súdime veci a ľudí na dobrých a zlých, pričom my sa zaraďujeme medzi tých dobrých: „Je to pravda, pretože je to v mojom sebeckom záujme na tom trvať, pretože mi to prináša výhody.“

Vytvárame si príjemné ilúzie

Niektorí však možno niekde hlbšie tušíme, že to nestačí.

V predošlom článku som názorne popísala svoju skúsenosť s argumentačnými faulami v bežnom živote. V tomto sľúbenom pokračovaní sa pozrieme na intelektuálne hodnoty kritického myslenia v bežnom živote.

Predstavme si nasledovnú situáciu:

Firma, pre ktorú pracujete sa rozhodne pre reorganizáciu, následkom ktorej niektorí ľudia stratia prácu.
Do akej miery ste empatickí nielen s kolegami, ktorí prišli o job, ale aj s managmentom, ktorý o tom rozhodol?
Do akej miery bude vo vašom myslení prítomná pokora, aby ste mohli a vedeli rozlíšiť, čo o danej záležitosti vlastne viete a čo si domýšľate?
Do akej miery vám dovolí vaša autonómia premýšľať sám za seba (nie pre seba), a do akej miery sa necháte vtiahnuť do toho, čo budú rozširovať a klebetiť iní?
Do akej miery bude vo vašom myslení zastúpená integrita tak, aby ste aplikovali rovnaké merítko na všetky zúčastnené strany (vrátane seba) v danej situácii?

Intelektuálne zlozvyky

Čo to znamená byť intelektuálne empatický, pokorný, mať vo svojom myslení zastúpenú autonomitu a integritu? Tieto štyri kategórie patria do tzv. intelektuálnych hodnôt. Je ich viac, pre začiatok som však vybrala tieto štyri. Mohli by sme ich označiť ako zásadné. Už v spomínanom automatickom (netrénovanom a málo uvedomelom) myslení dominujú tzv. intelektuálne zlozvyky.

Ak by sme ich postavili ako „protivníkov„, potom by to vyberalo takto. Oproti Pokore stojí Arogancia. Oproti Integrite stojí Pokrytectvo. Oproti Empatii Samostrednosť a oproti Autonómii Konformita. Trénovaním svojho myslenia je časom možné prevahu zlozvykov v našom myslení zmenšiť a vytvoriť tak priestor pre hodnoty.

Charakteristika jednotlivých hodnôt

Pokora vs. arogancia: Ak máte tendenciu sa pasovať za neomylnú osobu a každý iný názor sa vám zdá zbytočný, prípadne máte tendenciu brániť sa za každú cenu, či utekať pred možným odhalením omylu. Potom je to práca arogantnej mysle. Nie, nehodnotíme tu vôbec ľudské správanie. Hovoríme o spôsobe premýšľania. Teda aj človek, ktorý sa správa pokorne, môže byť vo svojej mysli arogantný. Ak viete, kde je vaša hranica poznania a domýšľania, vidíte rozdiel medzi tým, čo naozaj viete a čo si myslíte, že viete. Potom poďakujte svojej pokore.

Integrita vs. pokrytectvo: Zvyknete si protirečiť? Tvrdiť jedno a urobiť druhé? Potom to značí nesúlad vrámci vás samotných. Nesúlad medzi tým, aké hodnoty vyznávate, čo hovoríte a čo konáte. Všímate si to aj na iných? Skúste sa zamyslieť, ako sa pracuje s pokryteckým správaním? Dá sa mu veriť? Ak toto je u vás prítomné, stačí použiť trošku úprimnosti a postarať sa o to, aby tam bol vždy len JEDEN z vás. Prispejete tak veľkým dielom k dôvere, na ktorej stoja medziľudské vzťahy.

Myslieť za seba je náročnejšie

Empatia vs. samostrednosť : Určitá samostrednosť, ktorou disponuje každý z nás, nás nutí zotrvávať v zúženej perspektíve, ktorú sme si pracne vybudovali a ktorá sa nám hodí. V takejto pozícii však nemáme záujem porozumieť myšlienkam a pocitom druhých ľudí. Lenže konať férovo nie je možné, pokiaľ si neprizveme na pomoc empatiu. Môže to byť veľmi ťažké a nepohodlné pochopiť iný názor, ktorý nám je na míle vzdialený. Ale tiež sa môže stať, že v názore tej druhej osoby je skrytá pravda, ktorú sme my sami doteraz neobjavili.

Autonómia vs. konformita:  Pridávate sa radi k názorovej väčšine? Nie je na tom nič zlé, avšak je potreba vedieť rozlíšiť kedy je to opodstatnené a uvedomelé a kedy je to slepé kopírovanie. Myslieť za seba je náročnejšie, chce to kopec úsilia a premýšľania. Vedzte, že autonómne mysliaci človek drží pevnejšie svoj život vo svojich rukách. Odoláva “stádovému efektu” a nepodlieha bezradne svojim ani cudzím emóciám a rozmarom.

Čo vy na to?

Tento popis je veľmi stručný a nemá za cieľ nikoho hodnotiť ani súdiť. Predstavuje hrubý náčrt, ktorý môže výrazne prispieť k uvedomeniu si toho, ako myslíme a následne konáme.

zdroj foto: www.pexels.com