Tak tento príspevok na Instagrame nás naozaj zaujal. Spánkový inštitút vykonal prieskum na vzorke 981 respondentov, aby sme sa o spánku Slovákov dozvedeli viac.
Spánok totiž tvorí takmer tretinu nášho života, a predsa ho riešime až vtedy, keď prestane fungovať. Spánkový inštitút sa rozhodol zistiť, ako na tom Slováci skutočne sú a výsledky hovoria jasnou rečou.
Každý štvrtý Slovák nie je spokojný so svojím spánkom
Presne 24,4 % opýtaných to povedalo priamo. A tých, ktorí si na zlý spánok jednoducho zvykli a ani si to neuvedomujú, bude pravdepodobne ešte viac.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nočné budenie trápi každého tretieho
Najčastejší problém v celom prieskume? Časté nočné budenie – uviedlo ho 31,7 % respondentov. Každý tretí Slovák sa v noci opätovne prebúdza, a to nie iba výnimočne, skôr pravidelne.
Je dôležité vedieť, že krátke mikroprebúdzania sú súčasťou normálneho spánku – mozog sa prirodzene prebúdza na rozhraní spánkových cyklov a väčšinou si to ráno ani nepamätáme. Problém nastáva vtedy, keď sú prebúdzania dlhé, opakované a nedokážete po nich znovu zaspať.
Čo stojí za nočným budením?
Stres: Chronický stres udržiava nervový systém v pohotovosti aj počas noci. Kortizol – hormón stresu – nás doslova fyziologicky prebúdza. Ak je jeho hladina večer zvýšená, spánok je plytší a prerušovanejší.
Alkohol: Jeden z najpopulárnejších „pomocníkov pri zaspávaní” – v skutočnosti spánok ničí. Alkohol síce urýchli zaspanie, ale druhá polovica noci je potom výrazne fragmentovanejšia a plytkejšia.
Prostredie: Príliš teplá izba, hluk z ulice, svetelné znečistenie – všetko to narúša spánkové cykly. Ideálna teplota v spálni je 16 – 19 °C a tma by mala byť skutočná.
Nepravidelný režim: Vstávanie a zaspávanie v rôznych časoch mätie vnútorné hodiny tela. Výsledkom je spánok, ktorý neprichádza v správnom čase a ľahko sa preruší.
Zaspávanie a ranná únava: Ďalšie čísla, ktoré zarazia
Nočné budenie nie je jediným problémom. 27,2 % respondentov uvádza, že im trvá príliš dlho, kým zaspia. Čím viac sa človek snaží zaspať, tým viac ho to aktivuje – a posteľ sa postupne v mozgu začne spájať nie s oddychom, ale s frustráciou.
Rovnako znepokojujúcich je aj 30,8 % respondentov, ktorí sa budia unavení napriek dostatočne dlhému spánku. Dlhý spánok totiž automaticky neznamená kvalitný spánok. Ak je prerušovaný a plytký, telo sa poriadne nezregenerovalo.
Každý desiaty Slovák trpí chronickou nespavosťou
9,3 % respondentov spĺňalo kritériá chronickej insomnie – teda problémy so spánkom aspoň 3-krát týždenne, únava cez deň a trvanie dlhšie ako 3 mesiace.
A tu prichádza možno najzaujímavejší výsledok celého prieskumu. Po vyradení rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke sa čísla takmer nezmenili. Chronická insomnia klesla z 9,3 % len na 9,1 %. Problémy so spánkom sa teda netýkajú len rodičov malých detí. Sú rozšírené naprieč celou populáciou – mladí, starší, s deťmi aj bez nich.
Čo s tým?
Ak sa v týchto číslach vidíte, prvý krok je prestať to považovať za normálne. Zlý spánok nie je vec charakteru ani lenivosti. Je to fyziologický problém, pre ktorý existujú účinné riešenia.
Najúčinnejšou metódou pri chronickom probléme so zaspávaním a nočným budením je kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti, ktorú odporúčajú európske aj americké odborné smernice ako prvú voľbu liečby – ešte pred liekmi.
Pri miernejších problémoch pomôže aj dôsledná spánková rutina: pevný čas vstávania každý deň (vrátane víkendov), žiadny alkohol ako „uspávač”, chladnejšia a tmavá spálňa a obmedzenie obrazoviek aspoň hodinu pred spaním.
Chcete sa o zdravom spánku dozvedieť viac? Prečítajte si aj tieto články
Spánková poradkyňa Zuzana Guzmická: Spánok by nemal byť luxus
Rodičia pri uspávaní robia jednu chybu. Odborníčka radí prestať bojovať