Prežívame adventné obdobie. Nastal čas stíšenia… Na adventnom venci opäť zapaľujeme jednu sviečku za druhou. Ani sa nenazdáme a budú tu Vianoce. Blíži sa najčarovnejší čas, chvíle najkrajších sviatkov roka.
Naša rodina je náš celý svet. My môžeme zapaľovať sviečky v pokoji a pomaly. My si môžeme užívať každý deň po dúškoch. Tie najkrajšie spomienky sú na spoločne strávený čas v rodine. Doprajme deťom spoločné zážitky. Niektoré môžu byť také intenzívne, že dokážu ovplyvniť ich ďalšie roky života, najmä citovým nábojom.
Deti sa stávajú pasívnymi pozorovateľmi
Skúsenosti z praxe ukazujú, že rodičia majú stále menej času na to, aby svojim deťom čítali. Z časového hľadiska je pre nich výhodnejšie zapnúť televízor, alebo pustiť zo záznamu detský film, či rozprávku. Deti tak zostávajú len pasívnymi pozorovateľmi, bez možnosti komunikovať s rodičmi, porozprávať sa o tom, čo ich v príbehu zaujalo.
Vieme, že deti sa učia na príkladoch svojich rodičov. Preto je výborné, ak si rodičia spolu s deťmi čítajú. Takto vzájomne strávený čas je nesmierne hodnotný, nakoľko pomáha budovať osobnosť dieťaťa. Stáva sa veľkou devízou do jeho budúcnosti.
Prečítajte si: Rodičia, viete, čo môžete urobiť na podporu a rozvoj schopností svojich detí?
Napísala som príbehy, ktoré podnecujú rozvoj prosociálneho správania, komunikačných schopností, výtvarnej tvorivosti i vizuálnej predstavivosti u detí. Umožňujú dospelým pracovať s deťmi interaktívnym spôsobom.
Spoločné chvíle, napríklad aj čítanie s deťmi, spoločne strávený čas, si deti budú niesť v srdci po celý život. Doprajme im ho…
Skôr než si prečítate spoločne jeden príbeh z mojej trilógie Dankine príbehy pre teba, ktoré som napísala pre malých čitateľov, mám pre vás jeden návrh.
Milí rodičia, predpokladám, že aj vy pôjdete príkladom pre svoje deti v konaní dobrých skutkov a spoločne s deťmi vytvoríte unikátne rodinné dielo. Obmenou originálneho adventného kalendára môže byť aj Adventný skutkovník. Na rozdiel od klasického kalendára je tento na začiatku Adventu prázdny. Prázdne okienka nám vďačne denne poslúžia na to, aby deti celé dni boli motivované vykonať dobrý skutok. Na konci dňa tak môžu do príslušného okienka vložiť papierik s dobrým skutkom. Kalendár môže mať rôzne podoby. Či už pôjde o plagát v tvare stromu s okienkami, kam budú deti vpisovať dobré skutky, alebo pôjde o truhlicu s kartičkami, to ponechávam na vás…
Škriatok Bukvička a obor Brontofúz
Škriatok Bukvička a obor BrontofúzZa deviatimi horami a deviatimi dolinami, v rozprávkovej krajine, hlboko v lese, žije škriatok Bukvička. Býva si spokojne vo svojom drevenom domčeku.
„Je tu útulne a teplúčko,” teší sa z domácej pohody.
Za oknom jeho chalúpky vládne zima. Snehová perina prikryla kraj. Nastal čas na oddych.
Ale škriatok Bukvička nemôže odpočívať. Čaká na neho dôležitá práca. V zime, keď sneh zasype všetko navôkol, musí nakŕmiť vtáky i lesnú zver, aby prežili chlad a mráz.
Vtáčikom pripravuje guľôčky zo semienok, orechov, či zrna. Zavesí ich na vetvy borovíc, smrekov, kríkov a potom hlasno trikrát zapíska. To je signál pre vtáčikov, že ich pochúťka je už pripravená. „Dobrú chuť, kamaráti,” zakričí.
Prečítajte si: Ako môžeme chrániť deti na internete?
Škriatok Bukvička myslí aj na srnky i jelene.
Nosí im do krmelcov seno. Nezabudne ani na soľ. Keď roznáša v zime krmivo po lese, rýchlo sa unaví. Jeho krátke nôžky kráčajú drobnými krokmi po ťažkom teréne. Preto je pre neho cesta lesom nesmierne namáhavá.
Hlavne vtedy, keď napadne hlboký sneh, prichádza domov veľmi unavený.
„Och, aký som ubolený. Chodidlá mám celé stuhnuté,” vzdychne si Bukvička.
Na bolesť však rýchlo zabudne pri myšlienke na svojich kamarátov.
„Nikto nebude hladný. Všetkým som pripravil ich obľúbené pochúťky,” poteší sa.
Zakúri v kozube, spokojne sa usadí do hojdacieho kresla a na malý stolček si vyloží ubolené nôžky. Pomaly vypije teplý čaj s medom. „Už môžem konečne oddychovať,” pomyslí si. „Ale čo to? Vari som na niečo zabudol?” rozmýšľa.
„Och, som ja ale hlava zábudlivá,” hundre si popod nos. „ Zabudol som na zajačikov!”
Škriatkovi nezostáva nič iné, len sa opäť vybrať do chladného lesa. Na chrbte nesie batoh šťavnatej mrkvy. Hladní zajkovia na neho už trpezlivo čakali. Bukvička im odovzdal chrumkavú pochúťku: „Kamaráti moji, konečne som prišiel aj za vami. Dobrú chuť vám prajem. Pochutnajte si.”
„Zachránil si nás,” ďakujú mu zajkovia.
Škriatok splnil svoju úlohu, preto sa môže vydať na cestu domov.
„Až teraz je o všetky zvieratká v lese dobre postarané. Som spokojný,” pomyslí si.
Škriatok Bukvička má veľa kamarátov.
Jedným z nich je aj obor Brontofúz, ktorý žije na druhom konci lesa vo veľkej jaskyni. Bukvička obdivuje jeho dlhokánske nohy. Obor Brontofúz chodí v zime v obrovských vysokých čižmách. Opiera sa o dve silné palice, ktoré mu pomáhajú pri chôdzi. Na chrbte nosí veľkú prútenú nošu. Do nej zbiera všetky užitočné veci, ktoré nájde v lese. Myslí si, že by ich mohol niekedy potrebovať. Obor často hovorí: „Vždy sa niečo pokazí. Náhradné diely sa mi zídu, veď každému treba niečo opraviť.”
Nastal čas, keď sa škriatok Bukvička znova vybral s batohom do lesa. Cestou sa rozhodol, že navštívi aj kamaráta Brontofúza.
V jaskyni ho však nezastihol. Iba spoza sporáka sa ozvala teta sova Okaňa: „Vitaj u nás doma. Brontofúz odišiel a vráti sa až večer. Ponúknem ťa čajom.”
„Ďakujem, teta. Dobre mi padne, vysmädol som,” odvetí Bukvička.
Keď sa tak rozhliada okolo seba po jaskyni, uvidí v kúte obrove veľké čižmy. Vedľa nich stojí aj obrova noša a dlhé palice. Škriatok Bukvička neodolá. Obuje si obrovské čižmy, nošu zavesí na chrbát a spolu s palicami sa vyberie von.
„Konečne si môžem vyskúšať, aké to je, keď budem taký veľký ako obor,” teší sa.
Pomaly kráča chodníkom.
„Čo sa stalo? Nohy mám ako z olova. Prečo nevládzem?” spytuje sa sám seba.
Jeho chôdza je stále ťažšia a ťažšia. Preto sa rozhodne vrátiť do jaskyne. Už je naspäť v príbytku obra Brontofúza. Dá si dole obrovské čižmy, odloží obe palice i nošu. Zbavil sa tej veľkej ťarchy. Hneď sa cíti lepšie.
„Nečuduj sa, sú vyrobené pre obra. Daj si radšej teplý čaj,” prihovára sa mu hostiteľka.
Škriatok Bukvička vypil voňavý lipový čaj s medom a už sa chystá na cestu domov.
„Teta sova, ďakujem vám za pohostenie. Ste veľmi láskavá. Pozdravte odo mňa kamaráta Brontofúza. Oboch vás pozývam ku mne na návštevu,” povie škriatok pri odchode.
Rýchlou chôdzou kráča lesom. Vracia sa späť do svojho domčeka. Zaujíma vás, prečo sa škriatok Bukvička tak ponáhľa? Je to preto, lebo dostal perfektný nápad.
Nahlas premýšľa: „Mám doma kvalitné drevené dosky. Vyrobím si z nich lyže, presne na moju výšku.” Pokračuje v myšlienke: „Keď budú hotové, obujem si ich a vybehnem na mojich bežkách do zimy. Potom sa budem bez námahy ľahko kĺzať po snehu,” uvažuje.
Škriatok Bukvička sa poteší: „Takto zvládnem v zime viacej práce a rýchlejšie pomôžem vtáčikom i zvieratkám v lese.”
S radosťou a ešte rýchlejšie pridá do kroku…
Milí čitatelia, prajem vám krásne chvíle pri čítaní ďalších príbehov z mojej trilógie Dankine príbehy pre teba 1, 2, 3.
O autorke PhDr. Dane Rosovej, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov.
Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme.
Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.
Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie; Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.