Ležanie pri mori, oddych na horách či navštevovanie historických pamiatok. Dovolenkujeme rôzne, no väčšina z nás si na cestu pribalí dobrú knižku. Pozrite si zoznam 5 kníh so silným príbehom, ktoré preveril čas, ocenili čitatelia alebo literárna kritika.
Kníhkupec z Kábulu
Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.
Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.
https://www.instagram.com/p/Bz0DEBXAYdv/
Proti všetkým pravidlám
„Odmalička mi hovorili, že som príliš živelná, príliš prudká, že je ma príliš,“ píše americká spisovateľka Ariel Levy vo svojich výnimočných memoároch s názvom Proti všetkým pravidlám. Ako mladá žena sa rozhodla, že ak sa stane reportérkou, perfektne sa spoja jej schopnosti i všetky túžby. Stane sa profesionálnou objaviteľkou a typom ženy, ktorá je slobodná vo všetkom, čo si vyberie. Presťahuje sa na Manhattan a strávi celé roky dobrodružným cestovaním po celom svete, aby pre slávny časopis New Yorker písala portréty nezvyčajných ženských hrdiniek.
Zažije však aj nepredstaviteľné sklamania, pre ktoré sa musí vzdať mnohých svojich ilúzií. Vo svojom autobiografickom románe zachytáva nielen vlastný život, ale aj našu komplikovanú a nejednoznačnú súčasnosť. Je to príbeh o veľkej láske i obrovských stratách, o závislosti, homosexualite, ale aj veľkej ženskej sile. „Domnievala som sa, že som tie divoké živly vo mne, tú energiu, nenásytnosť, lásku skrotila a ukotvila v živote, v ktorom sa dali udržať na uzde. Ale ony explodovali.“
https://www.instagram.com/p/BzH8JEOn_xK/
Černobyľská modlitba
26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody 20. storočia. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.
Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti.
Prečítajte si aj ďalších 5 tipov na kmihy, ktoré by mali ženy poznať
https://www.instagram.com/p/B1CFkXhn_84/
Povedal mi veštec
„Dávaj si pozor! V roku 1993 bude vážne ohrozený tvoj život. V ten rok radšej nelietaj. Vlastne nelietaj vôbec.“ Ako by ste sa zachovali, keby tieto slová staručkého hongkonského veštca smerovali na vás. Vedeli by ste tento dátum vypustiť z hlavy? Slávnemu talianskemu novinárovi Tizianovi Terzanimu sa to nepodarilo.
Kvôli vyrieknutému proroctvu zmenil celý svoj život a prežil jeden z najzaujímavejších rokov svojho života. V roku 1993 do lietadla nenastúpil a vydal sa naprieč Áziou ako dávni objavitelia. Cestoval pešo, loďou, autobusom, vlakom, autom a zbieral čriepky strateného sveta. Z jeho nespočetných ciest /Barma, Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam, Čína, Mongolsko/, ktoré absolvoval v priebehu roka, vznikla mimoriadna kniha Povedal mi veštec. Nebojte sa nastaviť osudu svoju tvár a ukázať svetu vlastnú dlaň. Lebo, ako nám dokazuje Tiziano Terzani, toto je jediná cesta ako spoznať seba samého i svet naokolo.
https://www.instagram.com/p/BzdMHS0oG1s/
Čistá biela rasa
Je synonymom čistoty. Ušľachtilosti. A zároveň nemým svedkom všetkých vojen dvadsiateho storočia. Poznáte koňa, ktorého postoj na zadných je symbolom víťazstva a veľkosti? Holandský spisovateľ Frank Westerman cestuje po celej Európe a rozpráva nám fascinujúci príbeh lipicanských koní, na pozadí ktorého sa zrkadlia vojny, etnické konflikty, história konskej drezúry, ale aj otázky rasy, genetiky a príbehy najväčších objavov v týchto odboroch. Začalo sa to v 16. storočí, kedy sa v habsburských stajniach rozhodli vyšľachtiť koňa, ktorý bude hoden nosiť na svojom chrbte monarchov. Tak vznikli snehobiele lipicany, najkrajšia a najčistejšia rasa. Neobyčajné zviera. Nadzviera.
V roku 1867 cisár František Jozef vstupuje na chrbte lipicana na budínske návršie, aby prebral uhorskú korunu. Lipican kráčal i v slávnostnom sprievode prezidenta Reagana a hrdo stál v stajniach rumunského diktátora Nicolae Ceauşesca. Niet divu, že lipicanov si zamilovali aj nacisti. Biely kôň sa stal symbolom moci a prestíže. Frank Westerman sa necháva viesť históriou lipicanského plemena a rozpletá pri tom nečakané súvislosti európskych dejín. Keď si prečítate knihu Čistá biela rasa, na biele žrebce v Topoľčiankach sa budete pozerať celkom inak.