Ovládnutie planéty, podrobenie národov, zaistenie trvalej prosperity. Nielen tieto ciele si kládli panovníci najväčších impérií v dejinách.
Aj keď žiadnemu z nich sa to nepodarilo, niektoré ríše nemali ďaleko od toho, aby im svet padol k nohám.
Perzská ríša
Oblasť Blízkeho východu a strednej Ázie bola v staroveku dlhé roky rozdelená na niekoľko samostatných štátnych útvarov, ktoré sa odlišovali na základe inej viery a kultúry. K prvému spojeniu týchto štátov do veľkého celku, v ktorom žili príslušníci viacerých národov, prišlo až po založení Staroperzskej ríše. Kráľ Kýros II. Veľký a jeho syn Kambyses II. vytvorili v 6. storočí pred n. l. impérium, ktoré siahalo od Indie cez územia dnešného arabského sveta až po Malú Áziu a časť Balkánu. Ríša bola najväčšou na svete zhruba dve storočia.
Ríša Alexandra Veľkého
Neporaziteľnosť a nadvláda Perzskej ríše sa blížila ku koncu so vzostupom Macedónie. Filip II. zjednotil rozdelenú a chaosom trpiacu krajinu a jeho syn Alexander Veľký ju výbojnými vojnami premenil na jednu z najväčších mocností v dejinách. Macedónski panovníci dokázali poraziť vládcov a miestodržiteľov perzských území a sféru svojho vplyvu rozšíriť po dnešný Tadžikistan, Pakistan či Afganistan.
Foto: Pixabay
Rímska ríša
Po rozpade Alexandrovej ríše v 4. storočí pred n. l. sa dlhšie čakalo na vzostup ďalšej veľkej mocnosti. Šance sa chytil Rím, ktorý sa vypracoval z mestského štátu na najväčší staroveký štátny útvar. Jeho územie v čase najväčšieho rozmachu siahalo od brehov Atlantického oceánu cez Stredomorie po Blízky východ. V 4. storočí začalo impérium slabnúť, čo viedlo k rozpadu na Západorímsku a Východorímsku ríšu. Kým západná časť postupne stratila moc, východná sa sformovala do Byzantskej ríše, ktorá niekoľko storočí ovládala Blízky východ aj časť Európy.
Mongolská ríša
Začiatok 13. storočia priniesol zrod najväčšej eurázijskej ríše v dejinách. Jej budovateľom bol Džingischán, ktorý postupne dobýval rozľahlé územia Číny, Perzie a Kyjevskej Rusi. Nájazdy jeho bojovníkov zasiahli aj Uhorsko. Podobne ako iné impériá, aj Mongolská ríša sa po smrti svojho najväčšieho panovníka začala otriasať v základoch a v 14. storočí sa rozdelila na zopár menších štátnych útvarov. Ako veľmoc, ktorá ovládala kus sveta, vydržala zhruba storočie.
Foto: Pixabay
Osmanská ríša
Nebyť expanzie Mongolov, Osmanská ríša sa mohla sformovať na najväčšiu stredomorskú ríšu v stredoveku o niekoľko desaťročí skôr. Predstavitelia štátu, ktorý postupne zabral Malú Áziu, sever Afriky, Blízky východ, čiernomorské oblasti aj Balkán, si na príležitosť počkali. Ich ťaženie začalo koncom 13. storočia a po niekoľkých desaťročiach pokorili aj najväčšieho konkurenta, ktorým bola Byzantská ríša. S tým nastala aj väčšia islamizácia v regiónoch, kde dovtedy panovalo kresťanstvo.
Aztécka ríša
Kým na Balkáne a Blízkom východe vyčíňali Osmani, v strednej Ázii budoval svoju turkicko-moslimskú ríšu dobyvateľ Tímúr a v západnej Európe sa formovali prvé koloniálne veľmoci, v Strednej Amerike sa k moci dostávali Aztékovia. Tí vytvorili spojením 3 mestských štátov a následnou expanziou do ďalších stredoamerických regiónov najväčšiu stredovekú indiánsku ríšu. Na mape oficiálne vydržala iba niečo vyše 100 rokov. Jej osud bol spečatený príchodom španielskych kolonizátorov.
Foto: Pixabay
Námorné cesty, objavovanie nových území a nástup kolonizácie úplne prepísali celosvetovú mapu a dostali na vrchol nové mocnosti. Štafetu nad ovládaním sveta prebrali monarchie zo západnej Európy, ktoré nebudovali svoju sféru vplyvu iba vojensky. Kľúčovú úlohu zohrával aj obchod a šírenie európskej kultúry. Tento spôsob mocenského boja dostal na výslnie najmä Španielsko, Francúzsko a Veľkú Britániu.
Foto na titulke: Pixabay