Skrytá v tieni pod hotelovou terasou, zavriem oči a vychutnávam nekonečne sladkú letnú únavu. Takú tú dokonalú zmes vody, slnka a skvelého jedla. Vedľa mňa spokojne odfukuje môj Peter.
Sme veľmi dobre zohratá dvojka. Mladí a úspešní, ktorí chytili správny vietor. Za tých pár rokov čo sme spolu sa naše sny a túžby zmenili na ciele a zámery. Už dávno neriešime zbytočné emócie, ktoré často končia v slepých uličkách pre zamilovaných. Stačí robota a luxusný oddych, vďaka zarobeným peniazom namiešaný vo veľmi priaznivom pomere.
Vymydlený čašník roznáša lahodné dezerty. Pomaly oblizujem lyžičku a na jazyku sa mi rozplýva božská čokoláda. Čas lenivo plynie, uprostred znudených pohľadov, tých lepšie narodených, na tej správnej strane zemegule. Cez ospalé viečka trošku cítim a trošku vidím tieň pekného chlapa. Veselé oči bez kúska hanby hodnotia moje miery.
„Ahoj kráska, poď na pohárik!“ Slová ako ľahučké motýle, poletujú vzduchom. Bez rozumu, bez nátlaku. Len tak. Nápadne pozerám na Petra a pritom kreslím do piesku hanblivé rozpaky. Iba odovzdane zdvihne ruky: „Sorry.“
Potom kývne na pozdrav a zmizne v horúcom slnku. Hneď mám lepšiu náladu. Byť aspoň chvíľu IBA pekná a príťažlivá žena je super pocit. Veď práve aj o tom je dovolenka. V práci si niečo také nemôžem dovoliť. Ani náhodou!
Peter nič nekomentuje. Bez slova usilovne mieša kokteil so záhadným úsmevom. Možno mu ten neznámy chlap trochu pohladil ego a teraz sa nenápadne vytešuje na dne dušičky. Ak ešte vôbec nejakú má?!
On totiž vníma svet len racionálne. Tie tajomné reči o záhadných veciach medzi nebom a zemou mu absolútne nič nehovoria. Každý problém, čo mu príde do cesty rieši metodicky. Rodinné hádky, láska, firma, obchody, rekonštrukcia domu. Všetko jedno. Má svoj univerzálny postup, rokmi vypracovaný do dokonalosti. Pozostáva z troch bodov: Zber relevantných dát, analýza, optimálne riešenie. Bodka.
Preto aj teraz, keď nadšene vyskakujem po pláži, počúvam na pol ucha reči o vplyve minerálnych solí na hormonálne hladiny. Predsa každá moja nálada musí mať objektívnu príčinu!
Telefónne číslo na počkanie
Podvečer ideme do mesta na niečo strašne dobré. Nadšene preberám jedálny lístok v našom obľúbenom bistre. Trochu zaskočená pozerám na veselú partiu pri vedľajšom stole. Uprostred sedí ten sexy – muž z pláže.
Vyzerá fakt super. Dokonale oblečený, vysmiaty rozhadzuje rukami a hlučne riadi celú zemeguľu. Hneď zachytí môj pohľad. Radostne zakýva a gestom kúzelníka hádže na stôl počmáraný papier. JAN 0903 586 261.
Dostanem normálne záchvat smiechu, ako nejaká šestnástka v školskej jedálni. Peter zatiaľ nadšene diskutuje s čašníkom o správne prepečených krevetách a našu vzájomnú pantomímu vôbec nezaregistruje.
Milujem teplé dovolenkové noci. Ulice plné ľudí, ktorí tak veľmi chcú zažiť niečo výnimočné. Tá zvláštna energia a atmosféra ma vždy dostane. Ibaže môj prepapaný a, samozrejme, dosť pripitý Petrík má jedinú túžbu, ísť konečne na hotel a zvaliť sa do postele. A tak po zbytočnom boji ešte táto krčmička, ešte ulička za rohom. Prosíííím…, rezignujem.
Samozrejme, že na izbe hneď zaspí. Smutne pozorujem veselé tiene vonku. Aj ja chcem trochu radosti, mimo objednaný program. Pokušenie, ako lesklé koráliky na rozkývaných nitkách, vábia v tmavom tichu. Čo keby som… Vyťahujem z kabelky zožmolený papierik s telefónnym číslom. Bože, tak veľmi chcem zažiť veselý pohárik, niekde na pláži, pár zakázaných bozkov pre spomienky… Šteklivé sny ma krásne uspávajú.
Ženská sila
Ráno som rozhodnutá. Snáď si zaslúžim jedno bláznivé letné rande s pekným chlapom ! Dokonca z hlavy vydolujem ako tak rozumné argumenty. Musím predsa oprášiť svoju ženskú silu. V tom pracovnom, hnusne mužskom svete ju nevyhnutne potrebujem!
Bez ďalšieho váhania zapnem môj oddýchnutý manažérsky mozog. Funguje na plné obrátky. Chcem, musím, urobím. Zahrám Petrovi slečnu unavenú s ubolenou hlavou. Potom plynule prejdem na tolerantnú partnerku. Predsa kvôli mne nezruší plánovaný výlet s odbornou prednáškou ! Práve dnes má prísť ten úžasný sprievodca. Výborný stredoškolský profesor, čo si musí privyrábať cez prázdniny. Hotová hanba, tento dnešný svet!
Ďalej meliem piate cez deviate a slovami miešam diplomaticky dokonalý koktail. Miesto ľadu pridám nevinný úsmev. Výsledok nemá chybu. Môj muž poslušne odkráča rozširovať vlastné historické a zemepisné obzory. Na celý deň, bezo mňa! Hurá!
Som jednoducho skvelá ! Čo vlastne BUDE, neviem a netuším. Nervózne ťukám do mobilu. JAN 0903 586 261. Samozrejme má čas, skôr ako IHNEĎ!!!.
Za pár minút už sedím v rozkošnom mini autíčku. Uháňame spolu po neznámych úzkych cestičkách s krásnym výhľadom. Som hviezda vlastného romantického filmu. Režisérka a herečka v jednej osobe!
Nečakane zastane pri malej skrytej pláži. Má presne ten pohľad, pre ktorý je žena schopná urobiť čokoľvek. Nádherne oči, plné nádherných predstáv. Hladí ma pobláznenými rukami. Prsty utekajú po mokrej pokožke. Cítim sladkú vôňu fíg a jeho slaný pot. Nie, žiadny veselý pohárik, ani šteklivé slová nie sú na programe. Len zrýchlený čas bez výstrahy šialene tiká v rozpálenom tele. Akoby začarované náhle uletí ďaleko, preďaleko v bláznivom milovaní horúceho leta.
Po TOM ma zmätenú a ešte napoly rozpadnutú odvezie do hotela. Pri rozlúčke šepká popletené vety. Vraj nezabudne. Pritom pozerá netrpezlivo na hodinky. A mňa hneď dobehne krutá realita. Preboha, koľko žien musí ešte dnes potešiť?! Prebratá až na kosť utekám do sprchy. Naivne dúfam, že voda spláchne moje viny.
Vlastné hriechy
Našťastie Peter, prichádza až večer. Aspoň mám trochu času vydýchať vlastné hriechy. Príde ustarostený a z vačku vyhrabe krásny kamienok, ktorý kúpil niekde na trhu. S vážnou tvárou mi ho prikladá na čelo, vraj pomáha pri migréne a bolestiach duše.
Tak to by som od neho v živote nečakala! Veď on si bez doktora ani neodkašle a zrazu mi nosí akési divné amulety ! Žeby podvedome niečo tušil?! Rýchlo utekám k baru a nalievam koňak. Aby sme sa spamätali. Obaja. V posteli usilovne odháňam všetky hriešne spomienky. Nechcem už vôbec nič.
No pod kožou ma svrbí neúprosný pocit, že môj svet je trochu naruby. A naozaj. Slnko vychádza zo zeme a tráva rastie z neba.
O štvrtej nadránom, pod našim oknom nemilosrdne vreští klaksón auta. Vonku stojí zabudnutý milenec, ešte pripitý z nočného ťahu. Kričí na celé kolo nezmysly o láske a sexe. Vraj som bola skvelá. Chce ma znovu a hneď.
Rýchlo vybehnem von. Smiešne pošepky mu začnem vysvetľovať, že predsa JA SOM TO TAK NEMYSLELA. V jeho očiach svieti zlá otázka. PREČO? Prejde večná minúta, napokon mykne plecom a konečne odíde.
Prebratá až na smrť, vchádzam do izby. Dotieravé PREČO, bezchybne skopírované, ma čaká v Petrových očiach. Hlúpo splietam pavučiny zbytočných výhovoriek. Odpoveď je ticho, horšie než kameň spadnutý na palec. Tá skvelá metodika riešenia všetkého a všetkých akosi zlyháva. Môj muž nemá relevantné dáta, analýza a optimálne riešenia nie sú dostupné. Stojí tu nešťastný a sklamaný muž, ktorý ma ľúbi.
A ja po rokoch znovu cítim lásku medzi nami. Ten neúprosný pocit, ktorý príde a odíde bez ohľadu na naše smiešne priania. Prekvapená, počúvam vlastný pokorný hlas.
„Miláčik, to bola len taká letná hlúposť. Ľúbim ťa. Naozaj.“
Zbytočné slová poletujú po izbe. Peter začne automaticky baliť. Tá naša super dovolenka má nečakaný rýchly koniec. Za hodinu už sedíme spolu v aute, každý hrozne sám, ľadovo sám. Cestou obiehame Jana. Vysmiaty v horúcom slnku mi posiela veľkú pusu z dlane.
Katarína Gregorová
Prečítajte si aj ďalšiu poviedku autorky Praveká hra
Foto na titulke: pixabay.com