Volám sa Soňa. Ako dvanásťročná slečna, som našla milovaného ocinka plakať v kuchyni za stolom. Našťastie ma nevidel. Bol pre mňa celé detstvo neohrozený hrdina z rozprávky, ktorý bez najmenšieho problému zdolá sedem riek a sedem vrchov. No v tej zlej chvíli vyzeral ako bezmocný trpaslík. Rýchlo som zavrela oči, v naivnej detskej viere, že to, čo nevidím, nie je. A naozaj. Stačilo, že postrehol môj pohľad a hneď ma vysmiaty objal. Znovu silný, najsilnejší.

Žiaľbohu, tá smutná chvíľa nepatrila medzi hlúpe náhody. Mama okúzlená mladým frajerom chcela rozvod. Bezpodmienečne a za každú cenu. Netrvalo dlho a môj super tato stál vo dverách s kuframi a obvyklými medovými rečami. Vraj nič sa medzi nami nezmení a všetko bude dobré. Samozrejme to nebola pravda. Mne rozmaznanému jedináčikovi sa zrútil svet. Tá najväčšia istota pripomínala pieskový hrad po búrke. Nič, po nej nezostalo, žiadna stopa.

Výsledok bol jasný. Zranené srdiečko pre istotu zaradilo lásku do kategórie vymyslených a nereálnych rozprávok. Nechcela som, nedúfala, neverila. V puberte romantické snívanie nahradili bláznivé ľahkomyseľné známosti, čo nepoznali slovíčko zajtra.

Zjavil sa ON

No ako to už v románoch a v živote býva zjavil sa ON. Marek bol inteligentný, pekný, bezstarostný. Jednoducho slnečný človek, ktorý nepozná tiene. Chtiac-nechtiac som musela pripustiť , že tie krásne a šialené veci medzi nami nemôžu mať iné meno, ako láska. Obaja bláznivo zamilovaní, sme chceli všetko a hneď. Svadbu, bývanie, deti. A hlavne jeden druhého na večné časy.

Onedlho ma predstavil svojim, tiež rozvedeným rodičom. Mama nepríjemná zatrpknutá žena, čo poctivo každé ráno maľovala celý svet čiernou farbou, otec pravý opak s ružovými okuliarmi na nose. Spokojný, presvedčený, že práve on je ten vyvolený s dobrým osudom. Môj muž bola jeho verná kópia.

Marek rozbehol biznis na všetky strany a začali sme žiť na plný plyn. Mladí, zdraví a bohatí. Lenže tá jeho ľahkosť bytia, ešte nedávno taká príťažlivá, mi po narodení syna prekážala. Nikdy som nevedela, kde kedy bude, či príde, alebo nečakane obráti všetky naše plány naruby. Stále cestoval hore dole po svete a na moje námietky mal jedinú odpoveď : Vraj keby niečo, stačí zavolať tatka. Zariadi, čo treba.

Svokor zastúpil manžela

A tak sa stalo, že svokor vysedával so mnou s malým po doktoroch, navštevoval besiedky v škôlke, zabezpečoval servis v domácnosti, vyberal najkrajšie šaty a pozýval ma pri rôznych príležitostiach na luxusné večere. Nadšená som z toho nebola. Ani trochu. Ale po čase mi nezostávalo nič iné, len prijať jeho pomoc.

Priznávam, nemalo to chybu. Malého zbožňoval, bol spoľahlivý, ochotný. Vždy dodržal čo sľúbil. A mne sa po dlhých rokoch vrátil do života ten bezpečný pocit ochrany, ktorý dávno odišiel spolu s mojím otcom. Navyše mal galantné zvyky starej školy, naučený skočiť, podať, obiehať, čo je pre každú ženu veľmi príjemné.

Myslím, že on tiež oceňoval moju spoločnosť. Veď mal za sebou zlý rozvod a kopu divných známostí. Také tie frajerky, jedna horšia ako druhá. Medzi nami dvoma vládla pohoda. Žiadne namáhavé hry na slečnu očarujúcu a pána úžasného neprebiehali. Vzájomne sme si dopriali oddych od náročného sveta okolo.

Dni plynuli a ja som fungovala v temer bezchybnom modeli tri v jednom. Spokojná mama, manželka, nevesta. Mužov rozlietaný život ma už netrápil. Odkedy kúpil luxusný byt v hlavnom meste , chodil domov síce menej, no rozhodne v lepšej nálade. Občas ma znervózňovali svokrove podráždené reči. Vraj Marek nepozná mieru a úplne zbytočne stráca nad určitými vecami kontrolu. Bolo mi dosť jedno o čo ide. To, že tým myslel jeho zálety, som fakt netušila.

Práve preto ma náhodne zistená nevera spláchla horšie, než storočná voda. Moje nariekanie a výčitky odbavil bezstarostným úsmevom. Vraj sa mám zmieriť s postavením síce jedinečnej, no určite nie jedinej ženy jeho života.
Bola som zúfalá. Nepriznané milenky ma strašili po nociach a na konci tunela neblikalo žiadne svetielko. Veci, ľudia, udalosti zrazu leteli okolo mňa voľným pádom. Stačil rok a už som nebola ani jedinečná, ale iba jedna z mnohých. Ak som nechcela prísť o rozum nezostávalo mi nič iné iba rozvod.

Prečítajte si aj poviedku Zázrak

Nezostala som sama

Marek bol po otcovi ďalší muž čo mi rozmetal svet na kúsky. No tento krát som nezostala sama. Svokor stál na mojej strane a iba vďaka nemu sa všetko ako tak utriaslo do aspoň trochu znesiteľného stavu. Práve preto to bol on, koho som chcela privítať v novom byte s novým účesom, nasilu odhodlaná začať nový život. Uznanlivo prikývol a na úspešný štart bez slova vytiahol šampanské. Vraj v jeho veku sú reči zbytočné. No stačilo pár pohárikov a naše veselé popíjanie bolo utopené v smutných tieňoch rozlúčky. Keď odchádzal, vo dverách ma nečakane objal. A ja som sa k nemu pritúlila, presne ako opustené mača, čo si netrúfa ísť samo do sveta. Telom mi prešiel pocit krásnej blízkosti. Zmätene
niečo zahundral a pre istotu zmizol.

Zostala som celý dlhý rok sama. Na syna a vlastné bolesti. Marek mal svadbu s ďalšou pani jedinečnou a svokor, okrem pár rozpačitých náhodných stretnutí, nedal o sebe vedieť. No stačila jedna hnusná chrípka a veci sa pohli nečakaným smerom. Bolo mi neskutočne zle. Jediné číslo dostupné a ochotné pomôcť mal spoľahlivý tatko bývalého manžela. Len čo otvoril dvere, hneď som vedela, že jedine on tu bude vždy pre mňa. Pripravený, v pohotovosti. Najprv zostal so mnou jeden večer, potom pár dní a dnes sme spolu už dlhých desať rokov.

Často počujem posmešné poznámky, vraj čo už robím so starým chlapom. Ja to viem veľmi dobre. Užívam si lásku, ktorá nepáli a nikdy nezhasne. Stále rovnako a spoľahlivo zohrieva. A hlavne, iba jediný muž na svete dokáže ľúbiť môjho syna rovnako ako otec, jeho dedko.

Pripravila Katarína Gregorová

Pozrite si aj jej blog.

Foto: pixabay.com