Pes nenosí domov iba chlpy na pohovke a odtlačky labiek na podlahe. Spolu s ním sa do domácnosti dostáva pestrá zmes mikróbov, ktorá by mohla súvisieť s menším počtom infekcií a nižšou spotrebou antibiotík u bábätiek.
Nový fínsky výskum sledoval 368 detí počas prvého roka života. Rodičia od deviateho do 52. týždňa pravidelne zaznamenávali horúčky, zápaly uší, užívanie antibiotík aj prítomnosť psa v domácnosti. Vedci odobrali vzorky prachu z podláh vo veku dvoch mesiacov a skúmali v nich 12 bakteriálnych a dva hubové rody spájané so psami.
Výsledky publikoval odborný časopis Pediatric Allergy and Immunology. Výskumný tím sa nesústredil iba na otázku, či sú bábätká z domácností so psom zdravšie. Vedcov zaujímalo najmä to, čo by mohlo stáť za rozdielmi, ktoré zaznamenali už staršie pozorovania.
Osem mikróbov sa spájalo s lepšími výsledkami
Z celkovo 14 skúmaných rodov sa osem spájalo s väčším počtom zdravých týždňov, menším výskytom horúčky a zápalov uší alebo nižšou spotrebou antibiotík. Jednotlivé mikróby v štatistických modeloch vysvetľovali približne 10 až 23 % súvislosti medzi psom v domácnosti a zdravotnými výsledkami bábätiek.
Tri vzájomne prepojené bakteriálne rody spoločne vysvetľovali približne štvrtinu nižšieho užívania antibiotík zaznamenaného v domácnostiach so psom. Pomerne výrazné výsledky priniesol rod Collinsella. Jeho vyššie množstvo sa spájalo s väčším počtom zdravých týždňov, nižšou spotrebou antibiotík, menším výskytom zápalov uší aj menším počtom týždňov s horúčkou.
Najsilnejšiu súvislosť s horúčkou vedci zaznamenali pri rode Pasteurella, ktorý sa bežne nachádza v ústach a dýchacích cestách psov a mačiek.
Nerozhodovalo iba množstvo mikróbov
Mohlo by sa zdať, že čím viac mikroorganizmov sa v domácnosti nachádza, tým lepšie. Výsledky podobne jednoduché vysvetlenie nepriniesli. Domácnosti so psami mali väčšiu bakteriálnu rozmanitosť aj vyšší celkový počet baktérií. Samotné množstvo, pestrosť ani podiel mikroorganizmov pochádzajúcich od ľudí však nevysvetľovali rozdiely v zdravotnom stave detí.
Dôležitejšie mohli byť konkrétne rody baktérií a húb typické pre domácnosti so psom. Zviera ich prináša na srsti, koži a labkách, časť môže pochádzať aj zo slín alebo dýchacích ciest. Pes navyše prenáša dovnútra pôdu a ďalšie častice z vonkajšieho prostredia.
Výsledky podporujú predstavu, že prostredie, v ktorom bábätko trávi prvé mesiace, pomáha formovať jeho vyvíjajúci sa imunitný systém. Nejde teda o to, aby vyrastalo v špine, ale aby prichádzalo do kontaktu s prirodzene rozmanitým okolím.
Menej infekcií môže mať význam aj neskôr
V prvých rokoch života deti často potrápia infekcie dýchacích ciest. Pre celú rodinu znamenajú náročné dni, prebdené noci a niekedy aj liečbu antibiotikami.
Vedúca výskumu Anne Karvonen sa vyjadrila, že infekcie dýchacích ciest v ranom detstve patria medzi rizikové faktory vzniku astmy. Obmedzenie aspoň časti z nich by preto mohlo priniesť úžitok presahujúci prvý rok života.
Na potvrdenie podobného dlhodobého účinku budú potrebné ďalšie výskumy. Fínska štúdia sledovala zdravotný stav iba do prvých narodenín a neukázala, že deti budú mať menšie riziko astmy aj o niekoľko rokov.
Výskum nedokazuje, že pes bábätko ochráni
Výsledky znejú pre milovníkov zvierat povzbudivo, no majú svoje hranice. Išlo o pozorovaciu štúdiu, ktorá našla súvislosti, nie priamy dôkaz, že konkrétne mikróby zabránili ochoreniam.
Vzorky prachu vedci odobrali iba raz, vo veku dvoch mesiacov. Neskúmali mikrobióm detských dýchacích ciest ani to, či zachytené mikroorganizmy zostali živé a skutočne sa dostali do tela. Analýza hľadala ich genetické stopy v prachu.
Výsledok mohli ovplyvniť aj rozdiely medzi rodinami. Majitelia psov môžu tráviť viac času vonku, bývať v inom prostredí alebo mať odlišný denný režim. Autori síce vo výpočtoch zohľadnili také bývanie, starších súrodencov, dojčenie, fajčenie mamy, pôrodnú hmotnosť aj výskyt alergických ochorení u rodičov, no všetky rozdiely medzi domácnosťami sa odstrániť nedajú.
Výsledky nie sú dôvodom zaobstarať si psa iba kvôli detskej imunite. Ide o nového člena rodiny na dlhé roky, ktorý potrebuje čas, starostlivosť a pravidelné návštevy veterinára. Spoločné chvíle psa s malým dieťaťom by mali vždy prebiehať pod dohľadom dospelého a netreba zabúdať ani na bežnú hygienu.
Chlpatý člen rodiny mení celý domov
Výskum prináša zaujímavý pohľad na vec, ktorú voľným okom nemáme šancu uvidieť. Pes mení nielen denný režim rodiny, ale aj mikroskopické zloženie domácnosti. Niektoré z mikróbov v prachu by mohli pomôcť vysvetliť, prečo mali bábätká vyrastajúce so psom viac zdravých týždňov a menej často potrebovali antibiotiká.
Zo psa sa, samozrejme, nestáva pediater so stetoskopom na obojku. Pár chlpov na podlahe však už možno nebudete naháňať vysávačom s takou panikou. Spolu s nimi sa totiž po domácnosti šíria aj mikróby, ktoré môžu detskej imunite prospievať.
