Simona Held Veselá vyštudovala genetiku, no rýchlo zistila, že ju viac ako skúmavky zaujíma to, čo sa deje, keď vedecký objav opustí laboratórne múry. Spolu s manželom Matejom Heldom pred šiestimi rokmi založila platformu Lifbee, ktorá má dnes za sebou šesť ročníkov Lifbee Academy, vlastnú metodiku premeny nápadu na technologickú inováciu a viac ako 140 absolventov – tretina z nich dnes pôsobí ako zakladatelia startupov, CEO či experti v R&D ekosystéme.

Z jej programu vzišli aj projekty, ktoré nahlas hovoria o témach dlho odsúvaných na okraj – smart oblečenie pre ženy v perimenopauze či domáci diagnostický test na vaginálne infekcie.

V rozhovore hovorí Simona Held Veselá o tom, prečo dobré nápady najčastejšie stroskotajú, kde by mala byť hranica biotechnológií, aké to je viesť občianske združenie s manželom po boku ako co-CEO a prečo práve ženy dokážu v inováciách pomenovať to, čo iní prehliadajú.

Vedci potrebujú odvahu ísť s kožou na trh

Vyštudovali ste genetiku. Kedy ste si uvedomili, že vás táto oblasť nebude baviť len ako veda, ale že chcete budovať niečo, čo pomáha vedcom dostať nápady von z laboratória?

Nezvykla som premýšľať nad vecami ako nad uzavretými nádobami, mne sa genetika a veda pocitovo spájali hlavne s praxou. Vedci sa snažia v základnom výskume pochopiť, čo je to život a prečo veci fungujú ako fungujú. V aplikovanom výskume je to zase posúvanie vedeckého poznania do praxe. Ja som počas vysokej školy chcela vymyslieť startupový vedecký nápad, alebo si to aspoň vyskúšať. To sa mi aj podarilo, bola som pri formovaní myšlienky na produkciu kvasinkového mlieka, ktoré bolo v tom čase ako výskum už rozbehnuté vo svete. Neskôr som pomáhala spoluzakladateľom pri začiatkoch startupu DNA ERA. V tom čase to bolo naozaj o objavovaní a nemali sme ani príklady prvých lastovičiek, respektíve niekoho, kto by v tejto oblasti na Slovensku uspel.

Začala som viac analyzovať vedecké startupové prostredie a zistila som, že nám tu chýbajú vzory, dobrá prax a celkovo podporný systém, kde by sa študenti alebo mladí inovátori vôbec mohli dovzdelať o týchto témach. A začala som organizovať aj prvé väčšie eventy na tému podnikavosti vo vede na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prišli zaujímaví hostia a sály sa nám plnili stále viac.

Ako sa to vyvíjalo ďalej?

Neskôr po škole to už boli aj rôzne popularizačné formáty, kde sme volali zahraničných vedcov, priniesli sme mikroskop a snažili sa spoznať naše publikum, ako témy s nimi rezonujú. Dokonca sme zorganizovali prvý slovenský biohackathon. Slovo hackathon v tom čase ľudia z vedných odborov nepoznali, takže sme spúšťali aj rôzne osvetové kampane, aby sme ukázali mladým vedcom, prečo je dobré, aby boli aktívni a zapájali sa aj v rozvoji svojej podnikavosti, schopnosti vedieť riešiť problémy a využívať kreativitu, pracovať v interdisciplinárnych tímoch. Za tie roky som prirodzene získala líderské, fundraisingové, organizačné, eventové, a marketingové zručnosti.

Prvý veľký projekt, ktorý dokázal uživiť, bola Lifbee Academy, ktorú sme s manželom spustili v roku 2020. Bol to projekt, ktorý mal priniesť presne to, čo mne tu osobne chýbalo. Možnosť angažovať sa vo vede cez rozvoj interdisciplinárnej spolupráce a podnikavosť. Ak by som to mala zhrnúť, bola to prirodzená reakcia na potrebu, ktorú som ja sama mala a zistila som, že každý rok opúšťa naše vysoké školy veľké množstvo frustrovaných vedcov, ktorým chýba zázemie pre podnikavosť vo vede.

Lifbee ste založili spolu s manželom Matejom. Aké to je budovať platformu s partnerom? Kde sa vaše roly prirodzene rozdelili? A v čom sa dopĺňate?

Ak chcete budovať organizáciu alebo rodinnú firmu, môže to byť obrovský kapitál, ale aj veľké riziko. Takže veľmi záleží na tom, aký ste typ človeka a aké máte vzájomné očakávania. Nám to veľmi dobre funguje, lebo sa dopĺňame odbornosťou aj povahovo. Ja som z vedy, manžel už pred Lifbee vybudoval firmu v oblasti vzdelávania Hemisféru, ktorú exitol. Sami sme taký interdisciplinárny tím. Môžeme si bez servítky povedať čokoľvek a niektoré veci môžu vďaka tomu bežať rýchlejšie. Poznáme sa, vieme, ako to ten druhý myslí.

Prirodzene sa nám roly vyprofilovali do pozície co-ceos, kde ešte každý rieši svoje domény. Predtým sme nemali skúsenosti s rolou co-ceo, najprv sme si mysleli, že je to taký náš výmysel, ktorý nám funguje, ale zistili sme, že to má svoje opodstatnenie hlavne v „nezisku” a používajú sa tieto roly veľmi často v zahraničí. Pri „nezisku” nastáva veľa neistôt, každý od vás očakáva, že váš priemerný štandard je stopercentne odvedená práca. Ak sa vám nedarí, môžete prísť o financovanie.

Keď si to porovnáte s podnikaním, ak sa nedarí vášmu biznisu (teraz nemyslím likvidačne), tak máte menšie zisky. Ak sa nedarí „nezisku”, tak ste v mínuse a musíte oznamovať nepríjemné správy. Ak sa vám darí, tak ste na nule, alebo ostane malá rezerva na prekleňovacie obdobia. Toto môže byť na jedného človeka veľa, keď ste na to dvaja, tak sa energia rozkladá a veci sú zrazu zvládnuteľné. No a čím väčšia organizácia, tak väčšia zodpovednosť a v „nezisku” to škálovanie znamená hlavne to, že robíte viac aktivít s väčším rizikom a musíte na ne zohnať viac zdrojov.

Ako vyzeral moment alebo skúsenosť, ktorá vás presvedčila, že na Slovensku chýba priestor pre biotechnologické a vedecké inovácie?

Išlo o moju osobnú skúsenosť a potrebu. Chcela som robiť aplikácie vo vede, vyskúšať si založiť alebo pracovať vo vedeckom startupe, no možnosti boli veľmi obmedzené. Neexistoval program, do ktorého by sa dalo zapojiť. Ako som spomínala, vedecké startupy ešte len začínali svoju éru. Spomínam si, že niektorí vyučujúci na vysokej škole to brali tak, že dobrý vedec by sa mal venovať len vede a ničomu inému.

Lifbee dnes už nie je len o biotechnológiách, ale o inováciách všeobecne. Čo spôsobilo toto rozšírenie záberu?

Šesť rokov sme vyvíjali vlastnú metodiku Lifbee Method, ktorá dokáže človeka bez akejkoľvek skúsenosti s inováciami alebo podnikaním, naučiť celý proces vzniku technologickej inovácie. Biotechnológie sú len podmnožina Life Sciences, my sme sa rozhodli, že týmto procesom vieme previesť vedcov, inovátorov, podnikavcov, ktorí sa chcú venovať technologickým projektom aj za hranicami biotechnológií. Prirodzene sa to počas programu aj dialo, tak sme to len zoficiálnili. Príkladom je tím, ktorý priniesol aplikáciu na odhalenie závažnosti chrápania. Nejde však o všeobecné inovácie, ale o inovácie v oblasti Life Sciences a EnviroTech.

Aký je najčastejší dôvod, prečo dobrý vedecký nápad nikdy neopustí laboratórium?

Väčšinou to je tým, že dobrý nápad nestačí. Každý rok sa k nám hlásia účastníci, ktorí si myslia, že majú ten „najlepší nápad na svete”. Dokonca už máme zoznam nápadov, ktorý sa nám pravidelne opakuje. Počas programu zistia, že keď ho podrobia hlbšej analýze, pozrú sa na biznisové aspekty, alebo len overia, či by o tento nápad niekto mal záujem a bol ochotný zaň zaplatiť, tak zistia, že nápad musia „zahodiť” a ísť na to inak.

Niekedy môže byť aj problém v samotnej technológii, ktorá je príliš drahá, alebo dôležitá súčasť potrebuje ešte roky testovania.

A v neposlednom rade je to aj ochota daného vedca preraziť, pretože to častokrát znamená ísť s kožou na trh. Ísť do nepohodlia, veľa sa učiť ako veci fungujú, nájsť spolupráce, dohodnúť sa s inštitúciou. A veľa iných bariér, ktoré musí zdolať na to, aby sa nápad dostal do praxe. Nie je to pre každého. V tomto je dobré si prejsť naším, alebo iným programom v zahraničí, aby človek zistil, či to je niečo, čomu sa chce venovať.

Lifbee Academy má za sebou už 6 ročníkov. Ako sa program a typ nápadov, ktoré k vám prichádzajú, za tie roky zmenili?

Do Lifbee Academy sa hlásia jednotlivci, ktorí nemusia mať skúsenosť s podnikaním, a ani neprichádzajú s vlastným nápadom. Prípadne, ak ho majú, tak ako som spomínala, väčšinou ho „zahadzujú”. V tomto sa líšime od iných programov. U nás sa ľudia najprv naučia a následne idú tvoriť vlastné nápady. To, čo sa za tie roky reálne zmenilo, je, že máme viac ako 140 absolventov, z ktorých sa 33 % uchytí na miestach v R&D inovačnom ekosystéme ako zakladatelia startupov, CEO, experti v startupoch a podobne. Máme tímy, ktoré pokračujú po programe a založili vlastné vedecké startupy. Takže to, čo sa zmenilo, je, že tie čísla a dosah sú reálne. Vieme ich komunikovať, máme overenú metodiku na tvorbu tech startupov.

Tento rok sme pridali rozsiahlu implementáciu AI nástrojov, ktoré pomôžu tímom nápad overiť rýchlejšie, ale aj materiály s ktorými pracujú počas prednášok. Pripravujeme veľa zmien a vždy program posúvame smerom k novej generácii a jej potrebám. Jednou z najväčších noviniek je, že sa program bude skracovať a niektoré časti budú nahradené online interaktívnymi materiálmi.

Vo vašom programe vznikli aj projekty zamerané na ženské zdravie. Povedzte nám o nich viac a prezraďte, či je to náhoda, alebo si všímate, že práve ženy v tíme prinášajú témy, o ktorých sa inak príliš nahlas nehovorí.

Menothera vyvíja smart oblečenie pre ženy v perimenopauze, ktoré má vďaka zabudovaným biosenzorom a algoritmu predpovedať nával tepla a včas ženu schladiť. Bavíme sa o probléme, ktorý má celosvetovo milióny žien, a napriek tomu sa donedávna o ňom hovorilo skôr ako o nepríjemnosti. Tento tím u nás vyhral tohtoročné BioInnovation Awards v Life Sciences Labe Lifbee Academy. Na finále priniesli prototyp, čo je naozaj veľká vec, pretože sa im to podarilo skonštruovať od prvotného nápadu po prototyp za 4 mesiace.

Shealed je femtech startup troch vedkýň, ktoré vyvíjajú domáci diagnostický test na vaginálne infekcie. Až 66 % žien si takúto infekciu určí zle sama a až 42 % je nesprávne diagnostikovaných lekárom.

A teraz k tomu, či je to náhoda. Ja to vidím ako kombináciu troch vecí. Prvou je odbornosť zakladateľov/zakladateliek, teda to, čomu naozaj do hĺbky rozumejú. Druhou je, že ženy vedia najpresnejšie pomenovať, čo trápi ženy, vedia sa opýtať tú správnu otázku. A tou treťou, podľa mňa najdôležitejšou, je poctivá práca so zákazníkom. Shealed strávil niekoľko mesiacov konzultáciami s gynekológmi predtým, než staval riešenie. Menothera zistila v prieskume, že ženy míňajú v priemere okolo 300 eur na riešenia, ktoré im nepomáhajú. To nie je len intuícia, ale kopec práce. A ešte jedna vec, zakladateľky by sa pravdepodobne mimo nášho programu nestretli a projekt by možno nevznikol, keďže jedna z nich je z Česka.

Na to, aby zarezonovala téma, musia sa stretnúť tí správni ľudia v správny čas.

Prečo si myslíte, že témy týkajúce sa žien, boli tak dlho mimo záujmu inovátorov a investorov?

Nemám presné info o tom, kedy sa to zmenilo. Viem si predstaviť, že to súvisí práve s tým, kedy ženy začali zakladať startupy. Femtech startupy, ktoré poznám, majú aspoň jednu spoluzakladateľku ženu. Prirodzene ženské problémy majú skôr navnímané ženy. Investori sa pozerajú na zhodnotenie svojich peňazí. Pokiaľ niekto dobre vyčísli trhovú hodnotu problému a vie priniesť zásadné technologické riešenie, tak investor sa v prvom rade pozerá na to.

Potom sú rôzne typy investorov. Ak investor nerozumie problému a technológii, môže uprednostňovať startupy, ktoré sa venujú oblasti, kde je aj on odborník a vie napríklad tímu pomôcť prepojiť sa na svoj network a podobne. Sú investori, ktorí nerozumejú biotechnológiám a ani do nich neinvestujú. Treba si vždy dopredu pozrieť, s kým sa idem rozprávať a akú má históriu investovania.

Ako vnímate postavenie žien vo vedeckom a startupovom prostredí na Slovensku? Zmenilo sa niečo za tie roky, čo Lifbee funguje?

V prírodných vedách, hlavne pri štúdium v biológií, je prevaha žien. Ako to je neskôr, v akademickom prostredí, som neskúmala. Pocitovo vnímam, že neskôr pri uplatnení a akademickom postupe v kariére to klesá.

Čo sa týka startupov, u nás v Lifbee sa ten rozdiel stiera, v zakladaní je to veľmi vyvážené. Mimo Lifbee si spomínam na rôzne situácie. Na začiatku som pociťovala v rozhovoroch, že niektorí muži sa ma snažili vynechať. Mohlo to byť aj vekom, keďže som organizáciu zakladala mladšia než je zvykom. Stalo sa mi, že sme stáli s manželom vedľa seba, prišiel jeden dotyčný a začal môjmu manželovi gratulovať k tomu, ako vybudoval Lifbee a mňa ani nepozdravil. Manžel vysvetlil, že to nezakladal sám a priviedol ma späť do rozhovoru. Dotyčný však pokračoval bez môjho zapojenia. Toto bolo asi to najprekvapivejšie, čo som zažila.

Samozrejme, je to aj dobrá selekcia pre spoluprácu. Dnes to už sama na sebe až tak nepozorujem. Už pri prvom dojme sa rozhodujem, s kým budem vôbec viesť rozhovor. Myslím si, že väčšina žien zažíva rôzne nuansy tohto typu, ktoré najskôr ani nemá zvedomené a až neskôr si ich reflektuje. Úplne to asi nevymizlo.

Kde vidíte hranicu, ktorú by biotechnológie nemali prekročiť?

Stále by sme si mali klásť otázku, kde by mala byť tá hranica.

S novým poznaním prichádzajú aj nové poznatky, že tak, ako to bolo doteraz, to už nie je okej. Prešľachtené kurčatá, ktoré sa rodia v zlom stave, len preto, aby sme mali masovú produkciu, sú podľa mňa dávno za tou hranicou. A ešte stále to legislatívne máme zaradené ako v poriadku. A to sa bavíme len o klasickom šľachtení.

Naopak, plodiny upravené novými genómovými technikami, ktoré sú na nerozpoznanie od tých, ktoré by rovnaký výsledok priniesli za roky klasického šľachtenia, Európa posunula do miernejšieho režimu. Nie preto, že by sme prestali byť opatrní, ale preto, že regulovať dva identické výsledky rozdielne prestalo dávať zmysel. Netýka sa to všetkého. To sú dva odlišné princípy. Pri jednom si to odnesie nevinné zviera a pri druhom ide len o efektívnejší proces šľachtenia, ktorý už bol na európskej úrovni zohľadnený. Vnímam, že pri zvieratách nestíhame dostatočne rýchlo reagovať na to, kde by hranica mala byť. Príklady biotechnológií, kde nevieme preukázať bezpečnosť a ani pridanú hodnotu, hranicu prekračujú.

Aký inovačný nápad z posledných ročníkov Lifbee Academy vás najviac prekvapil, dojal?

Mám možnosť sledovať celý progres tímov, od momentu, keď sa tí ľudia ešte vôbec nepoznajú, zložia tím, prechádzajú rôznymi kľukatými cestami. Kým prídu k prvému validovanému problému, riešeniu. A potom zistia napríklad pri rozhovoroch s odborníkmi, že zabudli na dôležitý legislatívny alebo iný aspekt, musia nápady zahadzovať a meniť… Po 4 mesiacoch sa postavia na pódium a odprezentujú nápad, ktorý má hlavu a pätu… Vždy je to pre mňa osobne veľmi inšpiratívne. Pri každom tíme je za tým cítiť veľké množstvo práce.

Mali sme nápady na biodegradovateľné vzduchové filtre vyrobené z odpadu nanocelulózy. Tento projekt stále pokračuje aj po programe. Z Life Sciences Labu sme mali minulý rok tím Oncosync, ktorý spája pacientov s klinickými štúdiami. Máme absolventa, ktorý sa nám po rokoch prišiel poďakovať, už z pozície CEO technologickej firmy, že mu Lifbee zmenilo život a naštartovalo kariéru. To bol veľmi pekný moment.

Čo vám v tejto práci prináša najviac energie? Aj keď je zjavne náročná…

Keď sa môžme spätne pozrieť na to, koľko absolventov sa presadilo, uchytili sa na rôznych pozíciách ako CEO, zakladatelia firiem, experti v startupoch. Ako sa rozbehli vďaka programu spolupráce medzi tímami a univerzitami alebo firmami, čím sa podporuje znalostná ekonomika na Slovensku. Najviac ma nabíja, keď tá energia prúdi oboma smermi, že to, čo budujeme, sa postupne aj vracia. Napríklad tým, že naši absolventi chcú mentorovať nové kohorty a podobne.

Viac zaujímavých rozhovorov s inšpiratívnymi ženami si prečítajte TU