Aspoň tak si to ja sama v poslednom čase vysvetľujem. Inak by som totiž musela pripustiť, že môj syn je jednoducho… náročný… A to nechcem. Lebo ja ho mám aj takéhoto rada.
Mám ho rada aj vtedy, keď zabudne naložiť umývačku. Hoci mu to cez deň trikrát pripomeniem. Dokonca ho mám rada aj vtedy, keď mi odvrkne takým spôsobom, až sa mi zatočí hlava a musím porozmýšľať, či som náhodou neprehliadla nejaký nápis na dverách jeho izby, ktorý by mi zakázal vstupovať do jeho sveta.
Neskutočne ho mám rada aj v momente, keď počujem, ako hlasno sa rozpráva, keď hrá na počítači. Má slúchadlá na ušiach a zadúša sa od smiechu. A ja sedím sama v obývačke a prepočítavam ako GPS v hlave trasu k spomienke, kedy sa takto naposledy smial so mnou.
Možno je to tak, že niektoré obdobia rodičovstva nie sú o tom, že sa máme radi.
Sú o tom, že sa máme radi aj napriek nervom, tichu pri večeri, a aj napriek tomu, že neviem, čo sa v jeho duši odohráva.
Čo v takých chvíľach skúšam?
Nesnažím sa vyhrať. Keď cítim, že sa blíži hádka, pokúšam sa namiesto argumentu len povedať: „Rozumiem, že ťa to hnevá.“ Občas to pomôže zastaviť lavínu skôr, než sa rozbehne. A hľadám aspoň jeden jediný moment za deň, ktorý nie je o povinnostiach. Aj keď odpoveď je jednoslabičná, poteším sa. Je to viac než mlčanie. A tiež si stále pripomínam, že on to tiež nemá ľahké. Aj keď to tak nevyzerá.
Čo by možno pomohlo jemu, aj keď to pravdepodobne nikdy nahlas nepovie?
Vedieť, že ho mám rada aj vtedy, keď ma neznáša. Že dvere ku mne sú vždy otvorené, aj keď tie svoje zatvára, a že nemusí byť v pohode, aby bol vítaný pri stole. Deti vraj testujú práve tých, o ktorých vedia, že vydržia. Je to spôsob, akým zisťujú, či je to bezpečné. Strašne to bolí. Ale aj tak je v tom celom akási zvláštna dôvera.
Testuje ma? Možno ja testujem jeho…
A so slzami v očiach verím, že napokon každý jeden deň predsa len obaja prežijeme. Niekedy aj to je obrovský úspech.
Práve odišiel do školy, tak si idem navariť medovkový čaj. Ževraj upokojuje. Nakúpila som si niekoľko balení.
A budem veriť, že dnes príde domov veselý a povie mi, čo super zažil. Tie chvíle tu ešte stále sú.
TOP 5 príbehov, ktoré píše sám život
Olívia Rosalie: Starostlivosť o seba nie je odmena za produktivitu
Kristína Banovič pripravuje párty pre ženy: Mama je späť má byť večerom bez výčitiek
Začínali ako čašníci. Dnes ich rodinný biznis zmenil celý región pod Tatrami
Prežite pokojný pondelok,
s láskou Veronika