Poznáme to úplne všetci, no najmä my mamy. Večer padneme do postele ako spílený strom. V lepšom prípade si stihneme s manželom povedať, kto ráno berie deti k lekárovi, a v horšom len potichu hľadíme do stropu, kým nás nepremôže spánok. Teda, ja mám pocit, že spím už po ceste do postele, na strop sa nestihnem ani zahľadieť. Ako dobre, aj tak by mi napadlo len jediné… Že by už bolo treba vymaľovať…
Sme skvelí rodičia. Taxikári, kuchári, animátori aj psychológovia. Ale niekde medzi práčkou plnou opranej bielizne, ktorú treba vyvešať a michellinskou čiapkou, ktorú si nasadíme vždy, keď sa vydáme na boj s vareškami, občas (mám pocit, že aj dosť často) zabúdame, že sme aj partneri.
Ale rodičovstvo predsa nemôže byť koniec…
Žijeme v predstave, že dobrá mama je tá, ktorá je pri deťoch 24/7, a to až do úplného vyšťavenia. Ale pravda je taká, že deti raz vyletia z hniezda a budú mať svoje životy. Pravdaže nás budú potrebovať a jasné, že budeme nablízku a nikdy neprestaneme byť rodičmi. Ale čo z nás ostane, ak si nebudeme okrem rodičovského vzťahu pestovať aj ten partnerský?
Ak sa o náš spoločný svet nebudeme starať teraz, riskujeme, že keď to mrazivé ticho v dome konečne nastane, budeme vedľa seba sedieť ako dvaja cudzinci, ktorí si už nemajú čo povedať.
Malé úniky sú jednoducho skvelé
Ak nám to dovolí čas, peniaze, zdravie a má sa kto o naše najmilovanejšie deti na chvíľku postarať, víkend bez nich je absolútny reset pre dušu. A nie preto, že by sme ich neľúbili. Práve preto, že ich tak nekonečne milujeme. Vypnúť srdce na stopkách, aby sme sa k nim vrátili plní energie, trpezlivosti a skutočnej radosti, je pre psychické zdravie a lásku medzi rodičmi viac než prospešné.
A viete, čo je naj? Aj napriek tomu, že roky ubiehajú, objavovať sa znovu a znovu. Dlhé rozhovory, miesta, ktoré pripomínajú dni, keď sme sa zoznámili a čas, keď sme boli „len” my.
Tak si túto poučku skúsme opakovať častejšie: Investovať čas do partnerstva je tá najlepšia vec, ktorú môžeme urobiť aj pre naše deti. Stabilný a šťastný pár je pre ne ten najlepší vzor a bezpečný prístav.
Ach, aké zošnurované a trošku patetické, že?
Ale podstata je správna. Láska k deťom je nekonečná, ale naše baterky nie. Doprajme si byť aspoň občas trochu menej mamou. Keď hovorím za seba, jednoducho chcem byť sem-tam aj ženou, ktorá vie, že na to, aby mohla dávať, musí mať z čoho brať. A tá energia, ktorú načerpám po víkende mimo bežných povinností, len prechádzkami a jedlom, ktoré mi na stôl položí niekto iný, je ako atómovka.
A vrátiť sa v čase, keď ruka v ruke kráčate s manželom? To sa potom domov ide s takou neopísateľnou radosťou…
Tak čo myslíte, hodilo by sa ešte nejaké múdro na záver?
Asi len toľko, že odložme výčitky… Ak máte možnosť a niekoho, kto vám deti postráži, choďte. Objavujte, smejte sa, objímajte sa a buďte chvíľu zasa tými dvoma ľuďmi, ktorí to celé kedysi začali. Vaše deti vás budú milovať rovnako a vy seba určite o kúsok viac.
Ja som tento víkend prežila v radosti a tak trochu sa mi ani nechcelo vrátiť na zem. Ale teda viem, že mám aj prácu a nejaké povinnosti… Tak k týmto riadkom pridávam ešte to najlepšie, čo by ste si v našom magazíne určite mali prečítať.
To naj z naj alebo opäť ďalšia TOP 5
Kniha Sanny Marin „Nádej v našich činoch“: Aké je to byť najmladšou premiérkou sveta?
Psychológ Karol Kleinmann: Muži často poznajú len tri emócie – dobre, zle a normálne
Najlepšia európska praktická lekárka Jana Bendová: Medicína je jedinečné spojenie vedy a ľudskosti
OZ Hlava deravá: Košická iniciatíva, ktorá spája milovníkov rastlín a udržateľnosti
Krásny pondelok plný nekonečnej energie,
s láskou Veronika