NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ ŽENY BLOG ODPORÚČANÉ ROZHOVORY

Blogerka Maryshka: Dnešným mužom chýba odvaha

Kristína Majerová
Share

Slovenka žijúca v Prahe. Bežná kombinácia. Neobyčajná žena. Úspešná blogerka, ktorá píše o živote single ženy vtipným a pútavým spôsobom. Nebojí sa robiť si srandu sama zo seba. Jej blogy majú svoje čaro, vtip, šmrc.  Ako sa stali Maryshkine zápisky slávnymi? A o čom vlastne sú?

Koľko rokov má už blog?

V januári bude mať štyri roky. Takže som ho už vyhrabala z plienok. Čaká ma prvá fáza vzdoru a v blízkej dobe bilancovanie päťročnice.

Ako dlho už žijete v Prahe? Prečo práve Praha?

Žijem tu deväť rokov. Mám však pocit, že som v tomto meste musela žiť v nejakom minulom živote. Vždy ma to sem ťahalo. Od vysokej školy som vedela, že chcem žiť v Prahe. A teraz žijem. V najkrajšom meste na svete. Cudzinci musia platiť za pohľad na to, čo ja vidím len tak na prechádzke cez víkend. Niekedy si až sama sebe závidím. Dá sa to vôbec?

Ako ste v sebe objavili túžbu po písaní? Písali si už aj skôr? Alebo to prišlo úplne nečakane?

žena sedí na zemiAsi to máme všetci podobne, najprv zistíte, že máte radi písanie slohu v škole. Potom sa vôbec nebojíte písomnej maturity, lebo viete, že sa z toho nejak “vykecáte”. To je podľa mňa práve dôvod, prečo píšem. Lebo strašne veľa rozprávam, a aby som úplne neotrávila okolie svojimi “kecami”, dávam to na papier.

Blog som začala písať z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že sa nad historkami, ktoré sa mi stávajú v živote, moje kamarátky veľmi smiali. Mne to najprv neprišlo vôbec vtipné, ale keď som ich videla v záchvatoch smiechu, začala som sa pohrávať s myšlienkou, že či ja náhodou neviem ľudí rozosmiať? A druhý dôvod bol chlap. Ako inak. Takže nič, čo tu ešte nebolo, vám nepoviem ani ja.

Prešla som si všetkými porozchodovými fázami, plač, zlosť, smskovanie, víno, víno, víno a nejak som sa zabrzdila vo fáze smútku. Po nejakom čase povedala, že tak toto nie, to nie, moja pekná. Nie si prvá ani posledná, životná múdrosť z Pásla kone na betóne, plno báb prežíva podobný smútok, a tak som sa rozhodla, že im aspoň na pár minút, ako budú čítať môj blog, zlepším náladu. Píšem o svojich trapasoch na lyžiach, v autoservise, o nevydarených rande, o chlapoch dobrých k randeniu, aj o tých, ktorým sa treba vyhýbať ako opaľovaniu, keď už vám nie je dvadsať. V blogoch si robím často srandu sama zo seba. Môj názor je, že z druhých ľudí si môžete robiť srandu až vtedy, keď si viete najprv urobiť srandu sama zo seba.

Vnímate rozdiel medzi slovenskými a českými chlapmi?

Vnímam. Ale oni zatiaľ ani jedna, ani druhá skupina nevnímajú mňa. Skúšala som to na Slovensku, žiaden úspech, skúšam to tu, ako cez kopirák. Ale nie, robím si srandu. Rozdiel? Určite áno. Je pravda, že Slovenky sú pre českých mužov atraktívne. Naša reč im pripadá „děsně sexy“, minimálne na začiatku vzťahu. Neskôr im príde „děsivá“. Česi sú podľa mojich skúseností extrémne športovo založení. Tri béčkari: bicykel, beh, bežky. Sama som z nich už zdegenerovala a som hrdá majiteľka bicykla aj bežiek. Len beh vynechávam.

Ale nemôžem vám nič garantovať. Kto vie, ako ešte dopadnem. Tiež som si všimla jednu vec, ktorú som už v mojich blogoch pár krát spomenula, podľa môjho názoru, ak si nemôžu obliecť waterproof bundu, alebo termotričko, sú dosť stratení. V tom si myslím majú Slováci naviac. Na druhej strane majú Česi „vokativ“ a to sa mne osobne teda páči veľmi. Keď ma oslovujú „Marysko“, „lásko“, „ženo moje“, nevadí mi ani, že majú obuté trekové topánky k obleku.

Prečítajte si aj článok o Petrovi Podlesnom: Muži potrebujú uznanie a priestor, ale nie mať zo ženy matku

Viete o tom, či blog čítajú aj muži? Máte nejakú spätnú väzbu aj od nich?

Viem určite, že čítajú. Tí najodvážnejší dajú aj verejne like alebo koment. A to ich potom veľmi chválim. Niektorí napíšu správu, niektorí takú správu, na ktorú sa neodpovedá, pretože si očividne pomýlili blog so zoznamkou. A keď som mala akciu na kúpu knihy bez poštovného, ale kupujúci musel byť muž a kniha musela mať venovanie od neho, ozvalo sa ich naozaj veľa.

Váš blog je popretkávaný hláškami z filmov, viete sa stotožniť s rôznymi hlavnými postavami. Zapisujete si niečo, keď vás niečo osloví, alebo si to zamapätáte?

Skôr si zapisujem hlášky z môjho okolia. Do blogu používam hlášky z filmov, ktoré sú moje obľúbené, a tým pádom ich mám napozerané odpredu aj odzadu. Pri písaní textu sa to samo objaví niekde vzadu v hlave:).

Stalo sa vám už, že ste prišli napríklad na rande a muž vás mal prekuknutú na základe blogu? Nie je niekedy možno na škodu prezrádzať o sebe príliš veľa?

Ale veď ja som na blogu úplne tajná:). Snažím sa nepodávať detaily o tom, kde bývam, pracujem, kam idem večer alebo cez víkend. V tom mám jasno, súkromie si chránim. Práve preto, aby si niekto o mne neurobil obrázok na základe textu, ktorý je často prehnaný a nadsadený, len preto, aby to bolo pre čitateľa záživné. Pretože nikdy nemôžete len sucho opísať, čo sa vám prihodilo. To by nikoho nebavilo. V písanom texte tomu musíte dať „šťavičku“. A aj preto, aby netušil, že sa v tom texte môže s veľkou pravdepodobnosťou objaviť aj on sám. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou. Hraničiacou až s istotou.

Aká vlastnosť podľa vás dnešným mužom najviac chýba?

žena drží tabuľkuNemusím rozmýšľať ani sekundu: chýba im odvaha. Odvaha osloviť v električke ženu, ktorá sa na nich usmieva a klopí pri tom oči. Odvaha vypýtať si telefónne číslo od ženy, ktorú každý týždeň stretávajú na obede v reštaurácii spoločnej kancelárskej budovy. Dokonca sa za nimi ešte dvakrát otočí, div si hlavu nerozbije o stoličku. Odvaha nebáť sa byť so ženou, ktorá je možno o niečo staršia, práve v tej chvíli o niečo úspešnejšia v práci, o niečo viac ošľahaná životom. Odvaha nazrieť do nás pod naším povrchom. Boli by milo prekvapení.

K blogu ste napísali aj rovnomennú knihu. Čo bolo najťažšie pri jej vydávaní?

Neskutočne mi pomohli kamaráti. Gabika, ktorá mi robí úžasné fotky a jej manžel. Stále mám v telefóne fotky ako jeden sedel v kuchyni, druhý v obývačke. Obidvaja kontrolovali text, pretože aj keď to po sebe skontrolujete stokrát, neuvidíte tam preklepy, alebo gramatické chyby. Ich vtedy päťročný syn sa trpezlivo hral s autíčkami, lebo rodičia mali „dôležitú prácu“. Ostatné bolo zvládnuteľné, nájsť si tlačiareň, navrhnúť si obálku, rozloženie textu a fotiek. Nechcela som nič komplikované, takže to nebolo až také hrozné.

Prečítajte si aj rozhovor s Ľubicou Noščákovou: Radosť a láskavosť nie sú merateľné číslami

Stretávate sa s nejakými predsudkami ako zrelá single žena?

Koľko máme priestoru? Kde mám začať? Predsudkov je veľa, od bežného klišé „si príliš vyberavá“, až po „niečo musí byť na nej divné“. Nemusí. Neviem, prečo Zuza stretla svojho manžela už v prvom ročníku na gymnáziu a odvtedy sú spolu a prečo som ja nikoho takto nestretla. (Žeby preto, že som nechodila na gymnázium?) A neviem, prečo Kaťa stretla normálneho chlapa na diskotéke a dnes majú tri deti a dom. Ja som predsa na tie diskotéky chodila tiež. Nemyslím si, že na to nájdem niekedy odpoveď. Ale som si istá, že nie som ani vyberavá a nie je na mne ani nič divné. Hoci keď nemám doma chlieb, som schopná zjesť rybaciu nátierku aj s vianočkou. Ak je toto dôvod, prečo som single, tak potom nechápem, ako sa mohol oženiť Monk.

Stala sa vám nejaká vtipná situácia v súvislosti s vaším blogovým písaním?

Najviac srandy a trapasov je vždy pri fotení. Už sme s kamarátkou tak odolné, že nám vôbec nevadia ľudia v parku, kde ležím na zemi. Nevadí sused idúci okolo v nákupnom stredisku, kde sa vo večernej róbe s bielymi perlami okolo krku nakláňam cez zábradlie čakajúc, kedy na veľkoplošnej reklamnej obrazovke za mnou bude presne ten obrázok, ktorý potrebujeme do záberu. Raz nás takto dokonca stretol kolega z práce. Vtedy to zhodím všetko na kamarátku, že pózujem len pre ňu. Ako som povedala, snažím sa chrániť si súkromie. Nemusia všetci vedieť, že píšem blog, neboli by už v mojej prítomnosti dokonale prirodzení a to by bola škoda. Pre môj blog, pochopiteľne.

Ako by ste charakterizovali akčnú ženu?

Žena, ktorá len neprežíva, ale žije. Žije si svoj sen, že raz napíše knihu alebo bude mať pravidelnú rubriku v časopise. Žije svoj talent a maľuje nádherné veľkonočné vajíčka, ktoré rozdáva, predáva alebo vystavuje na súťažiach. Žije si svoju kariéru a dokáže byť aj mama a aj manažérka. Prípadne pracuje na svojich telesných predpokladoch a trénuje, aby zabehla maratón pod štyri hodiny. Jednoducho, robí niečo, čo ju baví okrem toho, že robí všetko to, čo robiť musí.

Zdroj foto: Wineatte

Tagy

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X