MDŽ 2021. Ženy vo vedúcich pozíciách: Snaha o dosiahnutie rovnej budúcnosti vo svete ochorenia COVID-19 – tak znie motto tohtoročného Medzinárodného dňa žien, ktorý sa na celom svete pripomína 8. marca. Organizácia spojených národov (OSN) chce na jednej strane vzdať hold obrovskému nasadeniu žien na celom svete pri prekonávaní pandémie nového koronavírusu, na strane druhej poukázať na ich nerovnaké postavenie a nevyhnutnosť vytvárania vyrovnanejších podmienok v budúcnosti.
OSN poukazuje na to, že ženy stoja aj na čele boja proti ochoreniu COVID-19, či už ako zdravotné sestry, lekárky alebo vedkyne, ale napriek ich nasadeniu v prvej línii dostávajú vo všeobecnosti platy o 11 percent nižšie ako ich mužskí kolegovia.
Ženy sú stále nedostatočne zastúpené tiež vo verejnom živote a pri rozhodovaní, konštatuje OSN. Hlavami štátov a vlád sú v 22 krajinách a iba 24,9 percent poslancov národných parlamentov sú ženy. Aj rovnoprávnosť mužov a žien v podnikaní je stále len hudbou budúcnosti. Myslí si to 92 percent manažérok, ktoré sa zúčastnili na prieskume audítorskej spoločnosti KPMG, realizovanom na vzorke 675 manažérok z 52 krajín sveta.
Generálny tajomník OSN António Guterres kritizoval enormnú nerovnosť pohlaví v oblasti politiky i hospodárstva a vyhlásil, že 21. storočie sa musí stať “storočím rovnosti žien”. Šéf OSN poukázal na chýbajúcu rovnosť medzi mužmi a ženami v mnohých oblastiach, ktorá je “ohromnou nespravodlivosťou našej doby a najväčšou výzvou pre ľudské práva”.
Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich. Protestné pochody naberali postupne na sile a v roku 1908 tak pochodovalo ôsmy marcový deň ulicami New Yorku už 15.000 žien.
Prvý Národný deň žien sa konal v USA 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.
Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien v Kodani, ktorá sa konala v súvislosti so zasadnutím Druhej internacionály, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nasledujúcom roku, v nedeľu 19. marca, demonštrovali prvýkrát v európskych metropolách ženy za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.
Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca začala silnieť po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve v ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa pripomínal v roku 1921, o rok neskôr nadobudol už masový charakter.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.
Daniela Hlaváčková pochádza z Prahy. Aktuálne žije už vyše roka v Bratislave, kde sa presťahovala za prácou. Vedie celú obchodnú jednotku v spoločnosti Mars na Slovensku. Zároveň je mamou dvoch dcér (Anabela 6r., Nikola 4 r.).
Aké je to skĺbiť rodinu s vysokou pracovnou pozíciou? Čo si najviac cení na svojej práci? Čo jej pomohlo nájsť systém a nezblázniť sa? Na tieto a aj iné otázky odpovedá špeciálne pre Akčné ženy Daniela Hlaváčková.
Daniela, je pre vás náročné skĺbiť prácu a rodinu zvlášť v tejto dobe?
Áno, nie je to jednoduché. Zároveň si myslím, že pre nás ženy je to veľmi cenná skúsenosť, z ktorej si môžeme zobrať ponaučenie. Pre mňa osobne bolo veľkou školou zvládnutie rodiny s deťmi a prácou tak, aby to fungovalo a aby sa človek z toho nezbláznil. K tomu, aby mal aj človek čas na seba. Mne to chvíľku trvalo, kým som si našla spôsob, ako to všetko zvládnuť.
Je to o režime alebo systéme? Dá sa to vôbec?
Myslím si, že je to veľmi individuálne. Záleží ako a kde pracujete, aký prístup má zamestnávateľ. Musím povedať, že spoločnosť Mars je veľmi flexibilná a dávame našim spolupracovníkom možnosť flexibility. Zamestnanci sú naši hlavní spolupracovníci. Čas si môžu riadiť podľa seba.
Človek si však systém musí nastaviť aj sám v sebe.
Pamätám si minulý rok v marci, počas prvej vlny covidu, keď nám zatvorili škôlku. S manželom sme obaja pracovali. Dva dni som mala leadership meeting, kde som to už nezvládla. Počas neho som sa rozplakala, čo som to ja za matku. Vtedy som si uvedomila, že takto to ďalej nejde. Večer sme si s manželom sadli. Naplánovali sme si režim dňa. Na veľký papier sme si nakreslili režim dňa aj pre deti, kedy sa vstáva, raňajkuje, kedy sa deti hrajú s maminkou, kedy s otcom. Zaznačili sme aj čas úloh, čas upratovania, odchodu do postele. Veľmi nám to obom pomohlo. Vedela som, že od 7-11 hod pracujem ja, a on sa venuje deťom. A potom zase opačne. Z pohľadu práca, deti, rodina toto rozvrhnutie fungovalo.
Žiaden čas pre seba
Čo však nefungovalo, bola skutočnosť, že ani jeden z nás sme nemali žiaden čas na seba. Obaja sme išli na maximum a bolo to naozaj veľmi náročné. V lete, počas druhej vlny sme už vedeli, že sa to dá zvládnuť, ale že si to potrebujeme nastaviť čas aj pre nás osobne. My sme obaja športové typy, k tomu aby sme sa cítili dobre, potrebujeme pohyb. Tiež sme sa dohodli úplne konkrétne, štýlom: ráno ty odvádzaš deti do škôlky, večer ja uspávam, ty ideš v tom čase behať a opačne. Každý deň sme sa snažili nájsť si pol hodiny času byť len sami so sebou. Mne osobne to veľmi pomohlo. Hoci to bolo zo začiatku náročné nastaviť.
Ako to prijali deti?
Som skutočne rada, že deti novú situáciu nejako prirodzene akceptovali. Hoci predtým boli zvyknuté, že som pracovala len v čase, kedy som reálne bola v práci. Čiže, keď som bola doma, vedeli, že maminka je už len s nimi. Teraz, ako som doma stále, aj deťom trvalo, kým pochopili, áno, maminka je na jednej strane s nami stále, na druhej strane musí pracovať.
V jednej firme ste už 14 rokov. Nenastal u vás ešte stereotyp?
D. Hlaváčková vedie celú obchodnú jednotku v spoločnosti Mars na Slovensku. Foto: archív D. Hlaváčková
Nie, zatiaľ vôbec o tom nerozmýšľam (smiech). V spoločnosti Mars mám neustále nové príležitosti a impulzy. Za tie roky, ktoré tu pracujem, som prešla rôznymi pozíciami, rôznymi trhmi, marketingovými produktami. Stále sa niečo učím, objavujem niečo nového. Nemala som čas do stereotypu zapadnúť. Veľmi sa mi páči, že Mars tieto príležitosti dáva. Aj to je dôvod, prečo som tak dlho v tejto firme. Ak spolupracovník chce, tak príležitosť dostať môže. Potom je už len na ňom, ako s ňou naloží.
Podpora doma je však veľmi dôležitá. Som veľmi vďačná, že ma manžel podporuje.
Ja som typ človeka, ktorý rád skúša nové veci. Nebojím sa ísť aj do niečoho nového. Aj táto rola, v ktorej teraz som, je taká lotéria. Po 12 rokoch v marketingu som dostala príležitosť skúsiť obchodnú pozíciu. Zmena ovplyvnila aj rodinu, čiže sme sa tentokrát všetci presťahovali do Bratislavy. Vďaka tomu, že zažívam stále iné prostredie, iné roly, tak si to naozaj veľmi užívam.
Ako sa vám páči v Bratislave?
Veľmi ma mrzí, že dva mesiace po presťahovaní už bol Covid. Čiže sme toho moc nestihli. Ja som Pražák, ktorý predtým žil v Londýne. Vyhovuje mi, že Bratislava je komornejšia a človek sa všade rýchlo dostane. Bývame v peknom prostredí, vieme vybehnúť s deťmi do prírody, do lesa. Pre mňa je to pokojné mesto a miesto na bývanie.
Nemali ste problém skĺbiť starostlivosť o malé deti a zároveň prácu na vysokej pozícii?
Ako som spomínala, zásadné sú aj podmienky práce od zamestnávateľa. Za toto som spoločnosti Mars veľmi vďačná. Mám naozaj možnosť flexibilne si veci nastaviť tak, aby to vyhovovalo mne. Napríklad aj popri deťoch som si nastavila 80% pracovný úväzok, voľné piatky, odchádzať maximálne o 16-17hod a večer už nepracovať. Toto sa týka práce a možnosti prispôsobenia aktuálnej situácie.
Podpora doma je však taktiež veľmi dôležitá. Ja som veľmi vďačná, že ma manžel podporuje. Pomáha s deťmi, vyzdvihuje ich zo škôlky, hrá sa s nimi, stará sa o domácnosť. Nemáme presne rozdelené, kto čo robí.Všetci robíme všetko. Manžel však napríklad varí a varí veľmi dobre. Kým sme žili v Prahe, pomoc babičiek bola k nezaplateniu, najmä, keď deti boli malé. Detičky chodili aj do jaslí, ja som pracovala. Následný čas s deťmi som sa snažila vyplniť kvalitou, nie kvantitou. Bola som naozaj len pre nich.
Takže nie je to niečo nereálne?
Myslím si, že ženy sa aktuálneho nastavenia nemusia báť. Treba si to vedieť usporiadať a nebáť sa ísť aj mimo svojej komfortnej zóny a vyskúšať, čo sa dá. Ženy si často neveria, najmä, keď sa napríklad vracajú po materskej dovolenke. Zvládnem to? Nezvládnem to? Ale od toho sme tu my, ženy, matky, aby sme sa navzájom podporovali a inšpirovali, že to spoločne dokážeme a že sa to dá.
Daniela Hlaváčková. Foto: archív D. Hlaváčková
Aké je to, keď mama pracuje pre spoločnosť produkujúcu najmä cukrovinky? Doprajete ich aj deťom alebo ich držíte ďalej od dobrôt?
Som zástanca teórie, všetko s mierou. Týka sa to aj sladkého. Tým, že sme aktívna rodina, trávime veľa času vonku, snažíme sa športovať, nemám problém s tým, že jedia sladké. Samozrejme, snažím sa to regulovať. Nechávam to však aj na nich. Dostali malý sáčik cukríkov, jedna to zjedla okamžite, druhá si to šetrí.
U nás sa však osvedčili od relatívne nízkeho veku (tri roky) žuvačky bez cukru, s ovocnou príchuťou. Dievčatá si to veľmi obľúbili a mám pocit, že im to nahradzuje sladkosti. Ak majú chuť na sladké, dajú si žuvačky a žujú teda celkom dosť (smiech).
Pôsobíte aj v leadership tíme. Čo pre vás osobne znamená pojem leadership?
Leadership pre mňa znamená byť schopný viesť ľudí a viesť ich určitým smerom. Ukazovať im smer, kam ísť a mať víziu, ktorú ostatní budú nasledovať. Leader by mal byť príkladom a mal by inšpirovať. Pre mňa je dôležité, aby leader bol autentický, vedel byť sám sebou. O toto sa snažím aj ja osobne, nechcem pôsobiť dojmom superženy, pretože ňou nie som. Keby som bola, tak sa nerozplačem počas situácie, kde sa to vôbec neočakáva a nehodí (smiech).
O diverzite na pracovisku sa hovorí stále viac. Ako to funguje vo vašej firme?
Diverzita a inklúzia sú zásadné témy v našej spoločnosti, neustále aktuálne. Genderovú vyváženosť v tímoch máme číselne na 40%, cieľom je však neustále toto číslo zvyšovať. Aj v rámci tímu leadership v Centrálnej Európe je nás dokopy desať ľudí, z toho päť žien. Snažím sa o balans vedome aj v mojom tíme. Keď som nastúpila tu na Slovensku, v mojom tíme boli iba muži. Mala som však šťastie, že na otvorené pracovné pozície sa hlásili veľmi schopné kandidátky. Veľmi som sa tešila, absolútne som neváhala, a dnes máme v našom tíme aj ženy. Okamžite to zmenilo dynamiku tímu, ženský pohľad na veci otvára iné dimenzie.
V Mars máme aktuálne globálne prebiehajúcu kampaň s hashtagom #HereToBeHeard. V kampani sa spoločnosť Mars pýta všetkých žien po celom svete, v rôznych oblastiach a úrovniach, čo sa musí zmeniť, aby ženy mohli naplniť svoj plný potenciál. V priebehu marca je fáza zbierania odpovedí. Ďalšou fázou je analýza týchto získaných odpovedí, dát a informácií, ktoré ženy poskytnú. Na základe toho chceme aj my vypracovať plán, čo my v spoločnosti Mars potrebujeme ešte zmeniť, zlepšiť. Je to náš akčný plán, aby sme dávali možnosť plného využitia ženského potenciálu. Ja sama sa snažím povzbudzovať a motivovať ženy k tomu, aby sa nebáli aj tých vodcovských a leaderských pozícií.
D. Hlaváčková “Človek sa veľmi veľa učí od ľudí okolo seba”. Foto: archív D. Hlaváčková
Čo vás na vašej práci baví najviac?
Extrémne ma baví vedenie ľudí. Veľmi ma to motivuje a posúva vpred. Človek sa veľmi veľa učí od ľudí okolo seba. Mám šťastie, že som obklopená šikovnými a veľmi bystrými ľuďmi, ktorí toho vedia veľmi veľa. Mars je firma, postavená na princípoch rodinnej firmy: efektivita, vzájomnosť, sloboda, kvalita a zodpovednosť. Na týchto hodnotách spoločnosť stojí a naozaj ich aj žije. V poslednom období sa veľmi ukázala vzájomnosť. Bolo to vidieť na tom, ako sme pristupovali k našim spolupracovníkom alebo k ľuďom, ktorí potrebovali nejako pomôcť. Kombinácia týchto skutočností ma veľmi baví a napĺňa.
Máte nejaký sen, ktorý by ste chceli ešte v rámci firmy dosiahnuť?
Ja som pripravená na všetko (smiech). Nech sa deje, čo sa deje, som otvorená všetkému. Chcela by som byť spokojná doma aj v práci. Verím tomu, že spokojná matka = spokojné deti. Vnímam to tak, ak je človek spokojný v práci, bude spokojný aj doma.
V rámci pracovnej pozície, na ktorej som zatiaľ jeden rok, by som chcela posunúť obchodnú jednotku tým správnym smerom. Mojim snom je vidieť, ako práca celého môjho tímu prináša ovocie, nielen finančné výsledky, ale aj naplnenie poslania spoločnosti Mars. Budúcnosť totiž závisí od toho, čo robíme teraz. Prajem si, aby sa mi tu na Slovensku podarili nastaviť procesy tak, aby všetko fungovalo, tak ako má.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky malo v sobotu večer otvoriť približne 13 000 voľných termínov na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 na najbližší týždeň. Tieto voľné miesta mali byť určené pre seniorov nad 70 rokov.
Rýchle sa minuli. Včera večer mali byt poskytnuté ďalšie voľné termíny na očkovanie. Ako to dopadlo?
Avízo na voľné termíny
Očkovať by sa malo vakcínou od spoločnosti Pfizer/BioNTech. Na sociálnej sieti o tom cez víkend informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).
“Dnes ministerstvo otvorilo 11-tisíc termínov pre prvoočokovancov v kategórii od 60-70 rokov. Tieto termíny sa rozchytali v priebehu niekoľkých hodín. Všetci záujemci nad 70 rokov budú očkovaní vakcínami od firiem Pfizer/BioNTech alebo Moderna. Ešte dnes večer sa otvorí na najbližší týždeň približne 13-tisíc termínov na očkovanie pre seniorov nad 70 rokov vakcínou od spoločnosti Pfizer/BioNTech.
Žiaľ, akútny nedostatok vakcín nám neumožňuje otvoriť viac termínov a preto prosím o pochopenie. Predpokladám, že otvorené termíny budú veľmi rýchlo obsadené.”
Ako sa prihlásiť na očkovanie?
Samozrejme, termíny sa v sobotu rozchytali v priebehu cca hodiny, takže ak ste práve nesedeli pri počítači, tak ste mali smolu. Môj brat to permanentne sledoval a podarilo sa mu okolo pol jedenástej večer nájsť termíny pre našich rodičov najbližšie v Nitre. Všetko ostatné už bolo obsadené. Nakoniec ostal len Prešov.
Včera bola veľmi podobná situácia. Okolo ôsmej hodiny večer sa mi podarilo prihlásiť svokru do Bratislavy. Rodičov prihlásil ešte v sobotu brat do Nitry, takže sme ich chceli presunúť do Bratislavy. Súčasne so mnou teda odhlasoval moju mamu z Nitry, a ja som ju prihlasovala do Bratislavy. Jemu to však zamrzlo a mne tiež.
Nakoniec sme nevedeli, či sa mu podarilo odhlásiť mamu z Nitry a netušili sme, či sa podarilo prihlásiť do Bratislavy. Ale keďže mi neprišiel potvrdzujúci mail, usúdili sme, že nie. Na Bratislavu nám po refreshi stránky ukazovalo nové termíny, a tak sme to skúšali opäť. Všetky tri pokusy skončili zamrznuté.
Najhoršie bolo, že sme ani nevedeli, či ju nakoniec neodhlásil z existujúceho termínu v Nitre, lebo to by bol najhorší variant, že by sme nemali ani jeden termín. Ak niekoho odhlásujete, resp. rušíte termín, nepríde žiaden potvrdzovací email. Dnes sa pokúšal volať do Nitry, či tam ostala prihlásená, ale nevedel sa tam dovolať.
Formulár na prihlásenie na očkovanie
Formulár je nelogický, neintuitívny, vypĺňa sa neskutočne dlho, a kým prídete na koniec, termín už nie je voľný. Keď ho vypĺňate, stále vás to posúva na koniec formulára, aby ste zaškrtli políčko, že nie ste robot. Ďalšie úskalie je vypĺňať mesto pobytu. Musíte si zoliť z ecistujúceho výberu, ak to napíšete ručne, napr. Bratislava, nevezme vám to. Niekedy však možnosti ani nevidíte.
Môže sa vám stať, že vypĺňate 10 formulárov, ale nedostanete ani jeden skutočný termín.
Je paradoxné, že pôvodná informácia počas víkendu bola, že prihlasovať sa dá až od pondelka, ale už v sobotu večer nebol voľný ani jeden termín. Takže ak ste permanentne nesledovali sociálne siete, nemali ste šancu.
To isté sa udialo aj včera, ak ste sa nestihli prihlásiť do nestihli do 20:15, už sa to nedalo.
Jeden komentár k príspevku ministra Krajčího hovoril za všetko: “Ono mi to pripomína, ako kupovať lístky na hokej, keď boli MS.”
Prídu ďalšie očkovacie látky a voľné termíny na očkovanie?
Minister ďalej uviedol, že ďalšie termíny na očkovanie seniorov budú otvárať na ďalší týždeň od 15.3. podľa toho, ako budú prichádzať dodávky vakcín od výrobcov. Európska komisia avizuje aj extra dodávku 100.000 vakcín. Zároveň dnes sa má preberať v Bojniciach aj dar od Francúzskej vlády, 15.000 vakcín AstraZeneca.
Máte chuť na niečo sladké, ale doma je prázdna špajza? Ak nájdete trochu hladkej múky, vyčarujte si obľúbenú, superrýchlu bublaninu, ktorá je hotová do 30 minút aj s prípravou.
Možnosť pridať mrvenicu. Ako na to? Zmiešajte rovnaký diel z cukru, detskej krupice a masla. Za túto pochúťku vás budú všetci milovať.
Nebojte sa pridať väčšie množstvo ovocia, bublaninové cesto toho unesie veľa
Postup prípravy
Všetky suroviny dôkladne premiešame ručne alebo tyčovým mixérom a vylejeme na plech pokrytý papierom na pečenie. Ak nemáme papier, môžeme vymastiť maslom/olejom a vysypať hrubou múkou alebo krupicou.
Máte jazvy po akné alebo sa vám ťažko hojí pokožka po tetovaní alebo permanentnom make-upe? Skúšali ste už slovenskú značku TAMOKO? Porozprával nám o nej zakladateľ, Marián Klein.
Založili ste značku Tamoko, skúste ju našim čitateľkám predstaviť.
Víziou značky TAMOKO je ponúkať riešenia na hranici medzi kozmetikou a dermatológiou. Naším konceptom je použitie prírodných účinných látok prevažne z nášho zemepisného pásma v kombinácii s jedinečnými účinkami konopy siatej.
Sústredíme sa ďaleko za estetické zameranie kozmetiky. Chceme priniesť reálny účinok, ktorý nemaskuje problém, ale napomáha koži nastoliť rovnováhu a prejaviť sa v plnom zdraví.
Ako vznikol názov Tamoko?
Hneď od začiatku sme sa zamerali na jednu z najnáročnejších kozmetických oblastí a tou je tetovanie. Dali sme preto hlavy dokopy s odborníkmi na tvorbu značky a hľadali výstižný a pri tom nenásilný názov. Tradičný maorský výraz pre tetovanie je Tā moko. Inšpirovali sme sa zvukom, upravili (skoro nebadane) písmenká a Tamoko bolo na svete.
Vyrábate špeciálny krém na báze bylín. Na aké účely je vhodný a pre koho je určený?
TAMOKO tattoo aftercare, ako názov napovedá, je špecializovaný na ošetrenie kože po tetovaní, permanentnom make upe a mikropigmentácii pokožky hlavy (hair tattoo). Aby svoju úlohu splnil, musí prenikať do hĺbky, upokojovať podráždenie, hydratovať a podporovať hojivé procesy v koži.
Samozrejme, keďže má napomôcť zaceliť tetovanú pokožku, tak aj iné podobné stavy, ako škrabance a odreniny, sme ním už úspešne ošetrovali. Napríklad je výborný pre ženy po holení a depilácii (ak práve nie sú citlivé na niektorú zo zložiek).
Miera poškodenia kože tetovaním je prirovnávaná k druhému stupňu popálenín a nám sa potvrdil pozitívny účinok krému TAMOKO aj na spálenie po slnení a drobné popáleniny. Tiež významne pomáha pri prejavoch akné a podráždeniach pokožky tváre.
Nechceme z neho robiť všeliek, no je pochopiteľné, že na podobný typ problému ponúka podobne významné výsledky. A keďže pomáha koži rozbitej tetovacími ihlami, tak je vhodný aj pri menšej vonkajšej záťaži, ako chlad, sucho či mechanické poškodenie. Dali sme si spraviť aj mikroštúdiu na kožnej klinike, kde sa krém TAMOKO javil ako účinný u klientov s psoriázou, akné a niektorými druhmi ekzému.
Máte aj vy nejaké osobné skúsenosti s týmto krémom?
Samozrejme, počas vývoja sme ho masívne testovali na sebe aj na svojich blízkych. Naše staršie dcéry ním hojili tetovania, moja žena si ním ošetruje sezónny atopický ekzém. Menším deťom v našich rodinách sme ošetrovali odreniny a škrabance. Našim najstarším členom rodiny zabral na lupienku.
Tamoko sa vyrába z konope. Aké účinky má táto rastlina?
Konope obsahuje látky, ktoré sú veľmi dobre zmapované a dlho známe, no aj také, ktoré sú príznačné práve pre túto rastlinu a vyskytujú sa v podstate iba v konope. Tie známe sú omega 3 a 6 nenasýtené mastné kyseliny, chlorofyl, flavonoidy a terpény (vonné látky). Ich pôsobenie je široké od vyživovania a hydratovania, cez protizápalové a dezinfekčné účinky až po ochrannú a premasťujúcu funkciu.
No a tie špeciálne látky, sú kanabinoidy. Hovorí sa o nich stále viac a patria medzi najviac skúmané látky posledných rokov. To, čo sa smie publikovať, lebo už o tom hovoria aj vedecké správy, naznačuje, že nastoľujú rovnováhu v tkanivách. K tomu patrí potláčanie zápalových procesov, zlepšovanie vlastných ozdravných síl organizmu, regenerácia tkanív.
Olivový olej – obsahuje prírodný vitamín E, dokonale vyživuje pokožku.
Ricínový olej – urýchľuje hojenie rán, uľavuje od bolesti a upokojuje podráždenú pokožku, má silné antibakteriálne účinky.
Pantenol – má protizápalové, antibakteriálne, regeneračné a upokojujúce účinky. Zlepšuje hydratáciu pokožky, zanecháva ju vyhladenú, znižuje svrbenie pokožky.
Vitamín E – silný antioxidant, zabraňuje predčasnému starnutiu pokožky a šupinateniu
Vitamín C – podporuje tvorbu kolagénu, zúčastňuje sa množstva reakcií v tele.
Nechtík lekársky – má upokojujúce, hojivé, liečivé, regeneračné a anti-aging účinky, znižuje opuchy, pomáha obnoviť kožné tkanivo a tvorbu kolagénu, zastavuje krvácanie.
Praslička roľná – zastavuje krvácanie, hojí a regeneruje sliznice a cievy, upokojuje prekrvenú sliznicu, uľavuje pri hnisavých ranách, kožných vyrážkach a pod.
Aloe vera – dôkladne hydratuje, napomáha regenerácii, upokojuje, zvláčňuje, chladí, funguje ako antioxidant, vytvára na pokožke ochranný film, regeneruje pokožku.
Šišiak bajkalský – má pozitívny vplyv na pôsobenie voľných radikálov, protizápalové, cytostatické, protialergické a antidermatózne účinky.
Sladké drievko – vyživuje, posilňuje, upokojuje a zvlhčuje, pôsobí proti začervenaniu i akné. Je vhodné na kožné problémy, ako je dermatitída, lupienka a rosacea.
Levanduľa urýchľuje dobu hojenia, podporuje tvorbu nových buniek, je protizápalová.
Dôležité je aj to, aký nosič používame. Pre tých, ktorí nie sú zbehlí v kozmetike, nosič je vlastne samotná hmota kozmetického prípravku, v ktorej sú zamiešané aktívne látky. My používame tzv. bázu tekutého kryštálu, osvedčenú mnohými rokmi v dermatológii.
Táto báza je vytvorená tak, aby sa čo najviac priblížila štruktúre pokožky.
Pevné časti (ceramidy) sú spojené pružnými lipidovými spojmi. Preto sa to volá tekutý kryštál: má pevnú aj tekutú štruktúru. Takáto hmota omnoho lepšie chráni pokožku, uvoľňuje aktívne látky postupne a dlhodobo, nedovolí nadmerné vysúšanie a udržuje pokožku vyživenú a pružnú. Vytvára na koži hodvábny film, pričom nelepí ani neupcháva póry, ale umožňuje pokožke dýchať.
Ide o vegánsky výrobok, čo presne to znamená?
Znamená to, že jednotlivé zložky nemajú živočíšny pôvod a krém je vhodný pre ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v podľa morálnych zásad neubližovania ostatným živým tvorom.
Kde sa tento produkt vyrába a kto za ním stojí?
Vyrába sa na Slovensku a v tíme ľudí, ktorí sú do jeho tvorby zapojení sú špecialisti na spracovanie rastlín a výťažkov z ich ako aj dlhoroční odborníci na funkčnú kozmetiku (kedysi pod povoleným názvom lekárska kozmetika).
Ako je to s legislatívou pri pestovaní a spracovaní konope? Máte nejaké obmedzenia?
My pracujeme len s povolenými odrodami konope, ktoré spĺňajú prísne požiadavky na úrovni našej aj európskej legislatívy. Tieto obmedzenia (hlavne naše slovenské) sú síce veľmi náročné, ale na druhej strane tým významne chránia spotrebiteľa.
Chystáte sa rozšíriť vaše porfólio aj o nejaké ďalšie produkty?
Určite áno. Doterajšie reakcie zákazníkov nám potvrdzujú, že sme sa vydali správnou cestou, čím myslím prinášať produkty, ktoré naozaj fungujú a sú poctivé k užívateľovi. Jednak chceme rozšíriť rad tatérskych produktov, no radi by sme tu boli aj pre širší okruh zákazníkov. Budeme sa držať svojej zásady, že to, čo predáme, má reálne pomáhať a prinášať úžitok.
V spolupráci s Akčnými ženami chystáte testovanie krému Tamoko. Aké ženy sa môžu do testovania prihlásiť?
Z možnosti testovať v spolupráci s Akčnými ženami máme veľkú radosť. Privítame záujemkyne, ktoré majú skúsenosť s inými kozmetickými produktmi, radi sa delia o svoje názory a sú zvedavé na náš prístup k funkčnej kozmetike.
Jednak by sme radi spolupracovali so ženami, ktoré majú blízko k permanentnému make upu či tetovaniu. Aby sme dostali úprimnú a na skúsenosti založenú spätnú väzbu. Veríme, že odporúčanie na základe skúsenosti je úprimnejšie a správnejšie ako akákoľvek “vyčačkaná” či manipulatívna reklama.
No a druhý cieľ máme dozvedieť sa o ďalších pozitívnych účinkoch nášho krému. Chceli by sme vedieť, ako pôsobí na rozličné typy pleti a rôzne situácie. Robíme s ním už skoro tri roky a je možné, že trpíme „profesionálnou slepotou“. A tu nám nezaujatý pohľad akčnej ženy môže otvoriť oči, dať odporúčania na novú oblasť použitia, alebo dokonca na zlepšenie nášho produktu. Koniec koncov, ten krém robíme pre zákazníčky a zákazníkov, tak chceme, aby mali možnosť dostať to, čo najviac potrebujú.
Kedy ste naposledy čítali knihu alebo rozsiahly článok v časopise? Alebo sa vaše každodenné čitateľské návyky zameriavajú skôr na aktualizácie z Facebooku a rýchle správy z messengera?
V marci už dlhé desaťročia oslavujeme knihy. Tento milý zvyk sa datuje už od roku 1955 a vyhlásili ho vtedy v Československu.
Prečo vlastne?
Cieľom je PODPORIŤ ZÁUJEM O KNIHY.
Marec vyhlásili za mesiac knihy na počesť Mateja Hrebendu Hačavského
Marec vyhlásili za mesiac knihy na počesť Mateja Hrebendu Hačavského
Matej mal zrakovú vadu, ktorá mu už v 15. roku života nedovolila samostatne si čítať. To ale jeho lásku ku knihám nezničilo. Stále hľadal niekoho, kto by mu z knihy predčítaval. Píše sa o ňom ako o ľudovýchovnom pracovníkovi, národnom buditeľovi, ľudovom básnikovi … prvom slovenskom kolportérovi kníh. V tento mesiac sa narodil i zomrel. Bol to šíriteľ slovenskej a českej knihy a mal vášeň v zbieraní kníh.
Ešte v nedávnej minulosti školské nástenky v marci praskali vo švíkoch, písali sa čitateľské denníky, prekvitali čitateľské kluby. Máte pocit, že je to rovnako aj dnes?
Dôvodov prečo nečítať je obrovské množstvo – nedostatok času, zavalenosť prácou, starostlivosť o deti, nutnosť mať domácnosť v akom takom poriadku,…
Ak patríte k ľuďom, ktorí si nezvyknú pravidelne čítať, možno prichádzate o veľa!
Čítanie má značné množstvo výhod a tu je 11 výhod čítania, ktoré vám umožnia začať čítať.
Jedenásť dôvodov prečo čítať:
Rozširovanie slovnej zásoby
Stimulácia mozgovej aktivity
Rozvinutie empatie
Zlepšenie pamäte a schopnosti koncentrácie
Rozšírenie obzorov – nové poznatky
Dlhšie uchovanie mentálneho zdravia
Zlepšenie analytických zručností
Redukcia stresu
Dosiahnutie pokoja a rovnováhy (zníženie tepu)
Zlepšenie schopností písania
Zábava zadarmo
Malá anketa o tom, čo radi čítate
Pripravili sme si pre vás anketu, aby sme sa dozvedeli, po akých knihách siahate v tomto období. Zvoľte odpoveď a stlačte “Vote”.
Počas marca, mesiaca knihy, sme sa porozprávali s autorom krimi románov, Vojtechom Beniczkym. V rozhovore nám prezradil:
prečo zvolil na písanie kníh pseudonym
ako vydával svoju prvú knihu
odkiaľ čerpá námety
aká je hlavná hrdinka jeho románov a čo je na nej akčné
či aj on sám už čelil nebezpečným situáciám
Vydali ste už tri knihy s kriminálnou zápletkou. Písať knihy ste však začali až po 40-ke, prečo?
Príbehy v mojej hlave vznikali dávno predtým, ale nemal som pocit, že by to bolo na knihu. Tie impulzy tam boli, mal som aj také obdobie, že som si počas čítania nejakej knihy povedal, keď toto dočítam, skúsim aj ja niečo napísať. Dokonca som si tesne pred tridsiatkou kvôli tomu kúpil aj svoj prvý počítač. Lenže mal som stále množstvo iných aktivít a na sedenie doma pri počítači som jednoducho nikdy nemal čas. Neskôr som už aj mal čas, no po jednej alebo dvoch stranách som vždy usúdil, že na to, aby som napísal plnohodnotný príbeh, ešte nie som pripravený. A tak som to odložil na neurčito.
Kedy prišiel moment, že ste si uvedomili, že chcete vydať knihu?
Ten správny moment prišiel potom ako som dosť vážne ochorel. Na jednotke intenzívnej starostlivosti som si uvedomil, že možno už ani žiadnu knihu nestihnem napísať. Keď som potom na jar roku 2015 strávil tri týždne na liečení v Nimnici, pri prechádzkach okolitou prírodou som prakticky vymyslel celý príbeh. Už ho len stačilo napísať. Samozrejme, že som sa poriadne natrápil, kým som tých štyristo strán „rukopisu“ dostal do požadovanej podoby. Trvalo mi to viac než rok.
Čomu ste sa venovali predtým?
Predtým som naberal životné skúsenosti, aby som mal z čoho neskôr vo svojej tvorbe čerpať :-) Do tridsaťpäťky som žil veľmi intenzívnym spoločenským životom. Potom sa mi, presne v deň mojich narodenín, narodila dcéra a plynule som prešiel na rodinný život. V tých časom som nemal čas sedieť po večeroch za klávesnicou. Ale myslím, že to prišlo v pravý čas.
Čo bolo pri vydaní knihy pre vás to najťažšie? Aký bol prvý krok k realizácii?
Kým ešte nemáte aspoň aký-taký autorský životopis a nemôžete sa pochváliť nákladom a predajom svojich predošlých kníh, je to veľmi dlhý proces. Musíte si počkať, až sa niekto podujme na prečítanie vášho rukopisu. Ja som mal šťastie, že som natrafil na vtedy začínajúceho vydavateľa Petra Hofereka. Osloviť malé vydavateľstvo, bolo pre mňa, ako pre celkom neznámeho autora, tá správna voľba.
Zvolili ste si cestu vydania cez vydavateľstvo, ako ste postupovali? Oslovili ste s vaším rukopisom viaceré vydavateľstvá? S ktorým vydavateľstvom sa vám najlepšie spolupracovalo?
Pri prvom rukopise som oslovil najznámejšie vydavateľstvá, nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Väčšina z nich mi ani neodpísala. Vydavateľstvu Elist, ktoré sa mi ozvalo do týždňa a hneď malo seriózny záujem podpísať na knihu zmluvu, vďačím za veľa. Dostal som sa k nemu náhodou. Prečítal som si článok na internete, že práve vydalo knihu inému autorovi, ktorý takisto píše krimi romány. Tak som si povedal, že ich skúsim osloviť a vyšlo to.
V Eliste vyšli knižne aj dve moje poviedky, ktoré ma takisto zviditeľnili. Pri ďalších rukopisoch už bolo pre mňa oveľa jednoduchšie získať si pozornosť aj renomovaných vydavateľstiev, akými sú Slovenský spisovateľ, a Marenčin PT, kde mi vyšla zatiaľ posledná kniha Stopy v snehu. Túto spoluprácu si veľmi pochvaľujem.
Rozhodli ste sa písať pod pseudonymom, čo vás k tomu viedlo?
Ja nerád pútam pozornosť. Keď som začal písať, nevedel o tom nikto okrem mojej manželky a dcéry, ktoré so mnou žijú v spoločnej domácnosti. Moji rodičia a sestry sa to dozvedeli tak, že som im na Vianoce daroval svoju prvú knihu. Ale pseudonym som nevymyslel náhodný. Použil som rodné priezvisko mojej babky, čím som potešil svojho otca, ktorý tiež kedysi sníval, že raz napíše knihu, no nikdy sa k tomu neodhodlal.
Vaše knihy sú z kriminálneho prostredia. Kde čerpáte námety?
Vyrastal som na periférií, zopár chlapcov, s ktorými som vyrastal spadlo na šikmú plochu, niektorí prepadli tvrdým drogám. Deväťdesiate roky som trávil väčšinu svojho voľného času po baroch v centre Bratislavy. Stačí si len tie spomienky preniesť do súčasnosti a mám dostatok materiálu na vydanie celej série kníh. Dnes bývam vo Vrakuni a tam mám takisto veľa inšpirácie. Ďalším zdrojom mojich príbehov je fantázia, ktorú mám naozaj veľkú.
Ako dokážete opísať detaily policajnej práce, ako výsluch, zatýkanie a pod.? Máte konzultanta?
V živote som stretol rôznych ľudí. Rozprával som s chlapmi, ktorí mali čo to odsedené vo väzení, ale tiež s policajtmi, či advokátmi. Veľmi dôležité je vedieť pozorne počúvať a sledovať dianie okolo seba. Na vlastnej koži som zažil policajnú raziu večer v bare, aj zatýkanie jedného môjho suseda, keď som ráno išiel do práce. Ale konzultácie s odborníkmi nikdy nie sú na škodu.
Pri druhej knihe Zločin v uliciach, si môj rukopis pred vydaním prečítal policajt, ktorý spolupracoval s vydavateľstvom. Momentálne som v kontakte s odborníkom v tejto oblasti, ktorý takisto píše a je veľmi ochotný mi poradiť, za čo som mu nesmierne vďačný.
Aká je hlavná hrdinka vašich románov Paula Santorisová?
Je to akčná žena. Preto som veľmi rád, že som dostal priestor práve na vašom webe. Paula je fiktívna postava, meno má po mojej dvanásťročnej dcére a vlastnosti viacerých žien, ktoré poznám. Vlastne som spojil trénerku bojových umení, motorkárku a policajtku, do jednej osoby a zrodila sa hlavná postava mojich príbehov.
Dostali ste sa aj vy osobne do nejakej nebezpečnej situácie?
Raz som sa ocitol v bare, kde sa po práci opíjal šialený sbs-kár v uniforme, ktorý sa tam behom pár minút dostal do konfliktu asi s každým. Prisadol si aj k nášmu stolu. Potom vybral z puzdra pištoľ a snažil sa získať si tým rešpekt. S kamarátom sme sa okamžite zdvihli a odišli sme. Bola to len chvíľka a vonku sa ozvala streľba. Neskôr sme sa dozvedeli, že nejakí ľudia tam schytali odrazené guľky po jeho „akože“ varovných výstreloch do chodníka.
Ak práve nepíšete, čomu sa ešte rád venujete?
Chodievame s rodinou na chalupu na Záhorí. Mám rád prírodu, prechádzky alebo menej náročné túry, na ktoré sa vždy tešíme spolu s dcérou. Ak by to bolo možné, navštevoval by som rôzne verejné podujatia. Športové, kultúrne aj hudobné koncerty. Chýbajú mi. Momentálne si ich približujem aspoň prostredníctvom internetu a televízie.
O čom sa chystáte písať najbližšie?
Nový detektívny príbeh s hlavnou hrdinkou Paulou Santorisovou je už rozpísaný a pevne verím, že čitateľom sa bude čítať rovnako dobre ako ten predošlý. Odohráva sa opäť najmä v našom hlavnom meste, nechýba napätie, ale je v ňom ako vždy aj osobný život Pauly a štipka humoru. Dej románu by som však vopred nerád prezrádzal.
Čo by ste poradili začínajúcim autorom?
Ja som si zobral k srdcu jednu radu: Treba využiť chvíle, kedy máte pocit, že píšete ten najúžasnejší príbeh na svete, lebo prídu aj také, keď si budete myslieť presný opak.
Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.
Vo všeobecnosti nerád dávam rady druhým, ale ja by som sa nikdy nevzdal toho, o čom som presvedčený, že som sa v tom našiel. Vtedy som ochotný bojovať aj s veternými mlynmi.
Hľadáte tip na rýchly obed, či večeru. Plnená tortilla obsahuje samé zdravé potraviny ako je chudé kuracie mäsko a veľa čerstvej zeleniny. A bude určite chutiť celej rodinke. U nás doma v nej nesmie chýbať rukola, ale môžete ju nahradiť aj čerstvým baby špenátom alebo polníčkom.
Tortilly sú obľúbeným pokrmom mexickej kuchyne a v našich končinách sa taktiež tešia veľkej obľube. Sú to jednoduché múčne placky, do ktorých zabalíte plnku podľa vlastnej chuti.
Ak si chcete urobiť vlastné tortilly, tu je návod:
Tortilly:
2 hrnčeky hladkej múky
1 lyžička kypriaceho prášku
pol lyžičky soli
2 lyžice rastlinného oleja
3/4 hrnčeka vlažného mlieka alebo vody
Domáce tortilly. Foto: Jillian Atkinson
Suché prísady zmiešame a pridáme olej a mlieko. Vypracujeme tuhé cesto, nemalo by sa lepiť. Necháme na pol hodinu odležať. Rozdelíme na viacero častí na guľky, z ktorých vyvaľkáme tenkú placku a opekáme na panvici z každej strany približne minútu.
Kuracie prsia si pokrájame na menšie kúsky. Pokvapkáme olejom a dochutíme obľúbeným korením. Ja som použila údenú papriku, sušený cesnak, tymián a soľ.
Urobte si vlastné plnené tortilly. Foto: archív Akčné ženy.
TIP: Údená paprika vzniká údením sladkej červenej papriky a dodáva jedlu príjemnú údenú chuť a arómu.
Kuracie mäso sprudka opečieme na panvici. Tortillu jemne potrieme krémovým syrom s bylinkami, navrstvíme rukolu, mäsko, kukuricu. Pridáme nastrúhaný syr a rajčiny. Zrolujeme a zapečieme v toustovači alebo grile.
Podávame so zeleninovým šalátom, napríklad z rukoly alebo z ľadového šalátu.
Opäť sa u nás súťaží – spustili sme 6. ročník VEĽKEJ SRDIEČKOVEJ SÚŤAŽE pre tvorivé mamičky. Máš vo svojej tvorivej dielničke výrobok v tvare srdiečka alebo s motívom srdiečka? Neváhaj a prihlás sa! Čakajú na teba úžasné výhry!
Pre tri víťazky máme, vďaka partnerom, pripravené neskutočné ceny. Keďže je toto obdobie finančne náročné pre mnohých, spoločne so Slovenskou sporiteľňou rozdelíme medzi víťazky až 1200 eur. Hlavná víťazka získa srdiečkový zlat ý špe rk od Hany Kašičkovej, ktorá je zároveň aj členkou poroty. Všetky víťazky získajú marketingové kampane svojej handmade značky od nás v Čo dokáže mama, poukážky na nákup od Intermedic a v Miestni, rodinnú vstupenku od Malkia Park a srdiečkový balíček od Fusakle. K tomu in d ivid u á lne po rad en stvo v p o dn ikan í od Slovenskej sporiteľne. Tešíme na všetky vaše srdiečkové výtvory. Šírme do sveta lásku, spolupatričnosť a nádej!
Podmienky prihlásenia:
Do súťaže sa môžu prihlásiť mamky, babičky (na veku nezáleží) s výrobkom, ktorý sami vyrobili, vymysleli alebo nadizajnovali. Výrobok musí byť v tvare srdiečka alebo obsahovať motív srdiečka. Každá súťažiaca sa môže zapojiť do súťaže len s 1 výrobkom. Výrobok je možné prihlásiť zaslaním nasledovných informácií na email sutaz@codokazemama.sk do 05.03.2021 12:00:
1 reprezentatívna fotka výrobku. Rozmazané / nezaostrené fotky do súťaže nezaradíme.
Názov výrobku.
Popis výrobku.
Tvoje meno a priezvisko.
Kontaktné údaje: adresa a telefónne číslo.
Tvoj príbeh, krátky popis o tebe, tvojich detičkách a tvojej tvorbe.
Len výrobky, ktoré splnia podmienky prihlásenia, budú zaradené do súťaže.
Priebeh súťaže
Súťaž prebieha v období od 14.02.2021 do 31.03.2021 rozdelené na nasledovné
etapy:
Prihlasovanie súťažných výrobkov a služieb prebieha od 14.februára do 5.marca
2021 12:00.
Tím Čo Dokáže Mama vyberie zo všetkých prihlásených výrobkov, ktoré splnia podmienky, tie, ktoré postúpia do verejného hlasovania. Tieto výrobky zverejníme
marca 2021 na facebook fanpage Čo dokáže mama.
Hlasovať sa bude pomocou LIKE-ov do 26.marca do 12:00 a 15 výrobkov s najviac lajkami postupuje do FINÁLE.
Z finálových výrobkov vyberie porota 3 víťazné, ktoré budú zverejnené 31.marca
2021.
Kto rozhodne?
Je nám cťou vám predstaviť tohtoročné porotkyne: Hany Kašičková, umelecká zlatníčka
Čomu ste sa venovali predtým?
