Jana Benková je slovenská spisovateľka, ktorá vytvorila desiatky kníh, popri písaní sa venuje aj komunikačným tréningom pre vrcholových manažérov a politikov, ktorých pripravuje na mediálne vystúpenia. Tento rok nás prekvapí rôznymi novinkami.

Ste novinárka, ktorú živili televízne scenáre, reklamné kampane, politika. Čo vás tieto profesie naučili?

Tieto profesie, ale najmä ľudia, ktorých som v týchto oblastiach stretla, ma naučili všetko, čo viem o písaní, manažmente, politickom zákulisí a vzťahoch v ňom. Som vďačná každému jednému z nich.

Kedy ste sa rozhodli, že je vám písanie kníh blízke?

Písanie mi bolo blízke asi od momentu, keď som sa naučila ako prváčka základnej školy napísať prvé písmenko… (úsmev). No nikdy som si nedávala až také méty, že napíšem knihu a budem písať ďalej… Keď som ešte ako novinárka pôsobila v ženskom magazíne, vyhľadala ma jeden pán vydavateľ s ponukou, či by som nechcela vydať svoje rozhovory s umelcami a športovcami knižne. Nuž, ktorý novinár by netúžil po niečom takom? Bola to pre mňa pocta. Kniha mala úspech, no a cez ňu som sa prepracovala až do súčasnosti, keď mi vychádzajú v najbližších mesiacoch 32-há a 33-tia kniha.

Dá sa hovoriť o biznise s knihami? Dá sa na Slovensku uživiť písaním kníh?

Áno, ak píšete veľa a monitorujete, aké témy čitateľov zaujímajú, ak osobne ľuďom na besedách či autogramiádach prezentujete svoje knihy a staráte sa o všetko, čo knihe môže priniesť reklamu, vtedy sa tým v pohode uživíte a nemusíte robiť nič iné. Veľmi mi v tom pomáhajú skúsenosti v politickom marketingu, ale aj v mediálnej komunikácii. Tá práca okolo prezentácie kníh si však vyžaduje neustále pracovné nasadenie, aby si ľudia knihu všimli, a aby boli motivovaní kúpiť si ju. Ponuka je dnes veľmi široká. Ale ja už mám stabilných čitateľov a vďaka nim a ich záujmu sa môžem venovať tomu, čo ma baví najviac – písaniu. Je to veľký životný dar.

Keď sa pozriete na svoju prvú knihu a poslednú, cítite rozdiel v štýle písania?

Samozrejme. Vyvíjam sa ako žena i ako autorka, posunula som sa v témach, píše sa mi ľahšie, viac sa viem pri tvorbe uvoľniť. Mám viac skúseností s prácou s našou krásnou slovenčinou, ale aj tých životných. Tým všetkým napĺňam svoje romány. Každou novou knihou sa niečo naučím, potrebujem cítiť progres, že som sa zasa posunula ďalej.

Rozhovor s ďalšou akčnou ženou, novinárkou Miriam Zsilleovou, si môžete prečítať tu.

Čo je pri vydávaní kníh najťažšie?

Nájsť taký silný príbeh, ktorý zaujme a ktorým sa posuniete ešte ďalej, než ste boli predtým. V súčasnosti vychádza enormné množstvo kníh, musíte na sebe pracovať a vyberať témy a štýl písania tak, aby si vás ľudia všimli.

Presadili ste sa románmi, rozhovormi, biografiou Aleny Heribanovej, encyklopédiou, dovedna sú to desiatky kníh. Kde čerpáte inšpiráciu?

Všade okolo seba. Tým, že nie som zameraná na jednu oblasť, ale pracovala som ako novinárka, ktorá sa venovala najskôr desať rokov umeleckej oblasti, potom športovej, politickej, neskôr som pôsobila aj v politickom zákulisí – to všetko sú kontakty, skúsenosti a nevyčerpateľná inšpirácia do kníh. Aj preto mám vo svojej autorskej vizitke rôzne žánre – hokejovú encyklopédiu Slovenské hviezdy v NHL, biografie známych ľudí, zbierky rozhovorov so známymi osobnosťami… V posledných rokoch sa venujem tvorbe románov, ale moji čitatelia vedia, že v nich reflektujem aj na konkrétne reálne udalosti. Aj preto moje romány nečítajú iba ženy, ale aj muži. Inšpirácie mám v tejto krajine, kde je veľmi slabá a mimo reality pôsobiaca vláda, kde v podstate riadne nefunguje polícia, súdy, prokuratúra a len zriedkavo sa domôžete svojich práv, aj na ďalších desať kníh… (úsmev)

Ako relaxujete?

Niekoľko rokov som kvôli pracovnej dynamike voľný čas nemala vôbec, možno občas polovicu nedele, ale už takto nežijem. Milujem spánok, ale ak by som ho v čase voľna nekorigovala, stále by som asi iba spala… (smiech) Mám rada šport, beh, prechádzky, momentálne si užívam tú trochu napadnutého snehu, a keď znova a znova padá, vybieham z vyhriateho bytu von a tancujem od radosti, ja zimu zbožňujem! A rada chodím do kina, milujem cestovanie.

Čomu sa ešte okrem písania kníh venujete?

Robím komunikačné tréningy pre vrcholových manažérov a politikov, pripravujem ich na mediálne vystúpenia, najmä v rámci krízovej komunikácie. Už som sa tomu venovať ani nechcela, lebo nemusím, ale stále dostávam zaujímavé ponuky a ako som už spomenula – všetko je to pre mňa skúsenosť. A ešte stále sa z nich niečo naučím. Politika je akési moje životné prekliatie, veľmi ma baví, zabávam sa na nej – každý, kto ma pozná, vie, že sa jej len tak nezbavím.

Ako si triedite čas, využívate time management?

Samozrejme, je základom môjho fungovania. Mám veľmi vysoké pracovné tempo a viem si ho nastaviť tak, že za deň stihnem viac vecí ako niekto za týždeň – a potom si môžem užívať sladké voľno…

Dávate si predsavzatia? Aké máte knižné plány na tento rok?

Predsavzatia si nedávam, ale pracovné plány si robím aj na tri roky vopred. Tento rok bude toho na to, že som si pôvodne chcela dať v písaní dlhšiu prestávku, dosť veľa… Presvedčili ma krásne ponuky. V marci mi vyjde nová kniha ČIP, no ešte predtým, už 6. februára, to bude román Pozývam ťa na večeru, ktorý nájdete pribalený výhradne k magazínu EMMA ako darček pre čitateľov, a ktorý som písala tak, ako už viacero ďalších, exkluzívne pre ich edíciu EMMA LOVE. Spolupráca s EMMOU je pre mňa úžasná, pri písaní mi vždy nechávajú absolútne voľné ruky. Milujem to očakávanie a ten adrenalín, keď nový román vďaka flexibilite procesu vydania v EMMA LOVE drží čitateľ/ka v ruke v podstate len tri týždne po dopísaní jeho poslednej bodky – môžem v ňom teda reagovať na mnohé aktuálne situácie, ktoré sa dejú okolo nás. Niečo možno prichystám čitateľom aj na leto, len zatiaľ nemôžem prezrádzať… (smiech) No a v Česku mi vyjde koncom jari novinka Bláznivé pokušení, takže ma čaká reklamné turné v tejto mojej druhej domovine.

Máte nesplnený sen?

Momentálne nie, ale vysnívam si ho… (úsmev)

Dajte nám 3 rady pre ženy, ktoré by si tiež chceli splniť sen o písaní či práci spisovateľky.

Táto práca je nádherná, ale vyžaduje veľa práce na sebe, na prezentácii i komunikácii, ale aj vo všeobecnom prehľade, rozhľade. Musíte sa stále vzdelávať, aby ste do kníh mohli vložiť tú pridanú hodnotu a nepísali iba plytké, mantinelové príbehy kdesi od stola zo zatvorenej izby, kde k vám nepreniknú noviny, časopisy, informácie o tom, čo sa aktuálne deje… To je moja prvá aj druhá rada – pracovať na sebe, neustále sa vzdelávať. A tá tretia? Ak ste presvedčené o tom, že písanie milujete a máte naň talent, nedajte sa odradiť. Nikým a ničím. Stretávam veľa začínajúcich autorov, ktorých odmietnutie jedného vydavateľstva odradilo ponúknuť svoje dielo iným. Takto teda nie – ak nevyhovujete jednej značke, možno sa zapáčite desiatim iným, šťastie treba pokúšať stále a snažiť sa o splnenie svojho sna.

Kde sa s vami môžeme stretnúť?

Na čitateľských besedách či autogramiádach, ktoré robím priebežne po celý rok. Ich termíny nájdete na mojej facebookovej stránke.