Martha Stewart má 85 rokov. Tajomstvo jej značky? Nikdy nezostala pri tom, čo fungovalo

Podľa
Veronika Samborská
-
Foto: Instagram/marthastewart

Martha Stewart oslávila 3. augusta 2026 svoje 85. narodeniny. Začínala ako modelka a maklérka, vybudovala cateringovú firmu, časopis, televíznu a vydavateľskú značku, stala sa prvou americkou self-made miliardárkou a po väzení dokázala svoju kariéru znovu postaviť na nohy. Dnes má za sebou viac ako sto kníh a stále pracuje.

Čo je tajomstvom jej pozoruhodnej dlhovekosti? Martha Stewart dokázala, že osobná značka nemusí zomrieť spolu s prvou verziou svojho úspechu. Práve naopak. Najsilnejšie značky sa dokážu meniť.

Od cateringu k miliardám

Martha Stewart začala svoju kariéru ako modelka a neskôr pracovala ako maklérka na Wall Street. V 70. rokoch sa pustila do cateringu a postupne si vybudovala meno ako odborníčka na varenie, dekorovanie, domácnosť a životný štýl. Vydala knihy, neskôr vznikol časopis Martha Stewart Living a tiež televízne programy.

V roku 1997 spojila svoje aktivity pod spoločnosť Martha Stewart Living Omnimedia. Keď firma v roku 1999 vstúpila na burzu, hodnota Stewartinho podielu ju na krátky čas vyniesla medzi amerických self-made miliardárov. Bola prvou ženou v USA, ktorá túto hranicu dosiahla vlastným podnikaním.

Jej značka však nestála iba na produktoch. Stála na jej mene, vkuse a osobnosti. A to sa neskôr ukázalo ako jej najväčšia výhoda.

Potom prišiel pád

V roku 2004 bola Stewart odsúdená za trestné činy súvisiace s vyšetrovaním predaja akcií spoločnosti ImClone. Strávila päť mesiacov vo väzení a jej reputácia utrpela obrovskú ranu. Pre osobnú značku založenú na dôveryhodnosti to mohla byť definitívna stopka. Ale nebola. Po návrate z väzenia sa postupne vrátila do televízie, k podnikaniu aj k verejnému životu.

A neurobila pritom jednu zásadnú chybu: nesnažila sa vrátiť k tomu, čím bola. Začala vytvárať novú Marthu Stewart.

Naučila sa meniť publikum aj formát

Časopis už nebol jediným miestom, kde ju ľudia mohli sledovať. Prišli weby, sociálne siete, podcasty, nové televízne formáty a spolupráce.

Jednou z najväčších ukážok jej schopnosti osloviť úplne inú generáciu bola spolupráca s rapperom Snoop Doggom. Ich televízne partnerstvo ukázalo, že Martha Stewart nemusí zostať symbolom tradičnej domácnosti. Môže byť popkultúrnou osobnosťou.

V roku 2023 vo veku 81 rokov pózovala na titulke Sports Illustrated Swimsuit Issue a stala sa najstaršou ženou, ktorá sa na titulke magazínu objavila.

A opäť urobila niečo veľmi jednoduché: nebojovala proti svojmu veku. Urobila z neho súčasť svojej značky.

Viac ako 100 kníh a stále pokračuje

Martha Stewart vydala svoju 100. knihu v roku 2024. V roku 2025 nasledovala 101. a v máji 2026 vydala The Martha Way, podľa jej oficiálneho webu už svoju 102. knihu.

V 85 rokoch tak stále vytvára nový obsah, rozvíja svoje podnikanie a vstupuje aj do nových oblastí vrátane technológií.

Nezostala tou istou ženou

Martha Stewart nezačínala ako influencerka. V čase, keď budovala svoje podnikanie, neexistoval Instagram, TikTok ani YouTube. Napriek tomu sa naučila fungovať v každej novej ére.

Menil sa obsah, menilo sa publikum a zmenili sa aj technológie, no jej meno zostalo. A to je presne tá hlavná podstata dlhovekej osobnej značky. Nie schopnosť robiť stále to isté. Ale schopnosť zistiť, čo môže vaše meno znamenať pre ďalšiu generáciu.

Čo si z toho zoberú ženy po 40?

Že nemusia zostať pri tom, v čom boli úspešné pred desiatimi rokmi. Ak podnikali offline, môžu skúsiť digitál. Pokiaľ celý život pracovali v jednej profesii, nech vytvoria nový projekt. Ak sa doteraz neukazovali, môžu začať budovať osobnú značku. A keď niečo nevyjde, nemusí to znamenať koniec.

Martha Stewart má za sebou miliardový úspech aj väzenie. Napriek tomu jej kariéra pokračuje. Jej najväčšou konkurenčnou výhodou nie je dokonalosť, s ktorou si ju desaťročia spájali. Ale schopnosť začať znova.

Aj vy môžete začať novú kapitolu

Príbeh Marthy Stewart krásne korešponduje s myšlienkou, že na novú etapu nikdy nie je neskoro. Či už premýšľate nad vlastným podnikaním, chcete rozvíjať svoje zručnosti, hľadáte inšpiráciu alebo jednoducho nechcete zostať stáť na mieste, nemusíte na to byť sama.

V Akčných ženách vytvárame priestor pre ženy, ktoré sa chcú posúvať, vzdelávať, prepájať a navzájom si pomáhať.

Pridajte sa k Akčným ženám – vyberte si členstvo, ktoré vám najviac vyhovuje, a buďte súčasťou komunity žien, ktoré nechcú čakať na „správny čas”.

Pretože nová kapitola sa môže začať v 25, 45, 65 aj 85 rokoch.

Nechcem byť prvá. Chcem byť nenahraditeľná

Podľa
Veronika Samborská
-

Vypočula som si jednu anketu, ktorá ma, jemne povedané, zaskočila. Otázka bola jednoduchá: Keby si mal muž zoradiť tri ženy vo svojom živote – mamu, dcéru a manželku – ktorá by bola na prvom, druhom a treťom mieste?

Odpoveď, ktorá zaznela najčastejšie, bola pre mňa fackou. Na treťom mieste skončila manželka.

Dôvod? Je vraj nahraditeľná.

Pozerám na to slovo aj teraz…

…a čítam ho znovu a znovu: nahraditeľná.

Nie, nechcem súťažiť s mamou, ani spochybňovať lásku rodiča k dieťaťu. Zabolelo ma niečo celkom iné. To jediné slovo akoby zmazalo všetko, čo si s partnerom dvaja ľudia budujú. Roky spoločného života, kompromisy, odpustenia, deň po dni, rozhodnutie zostať aj vtedy, keď to nie je jednoduché.

Najprv som však cítila niečo, čo by som skoro nazvala hrdosťou. Som matka. Moje dieťa by ma – aspoň podľa tejto ankety – postavilo niekam vysoko, možno na prvé miesto. A to je krásny pocit. Vedieť, že som pre niekoho práve naopak nenahraditeľná, že som mu dala niečo, čo sa nedá nahradiť ničím a nikým iným. O tomto vzťahu ale nechcem polemizovať. Vzťah rodiča a dieťaťa je jedinečný. Nedá sa porovnávať so žiadnym iným.

Lenže potom som sa prestala pozerať na seba ako na matku a začala som sa pozerať na seba ako na manželku.

Ak som pre svoje dieťa nenahraditeľná, čo to znamená pre môjho manžela? Ak by aj on odpovedal rovnako ako muži v ankete, znamenalo by to, že žena, s ktorou sa rozhodol zostarnúť, je až tretia. Že je tou, ktorú možno nahradiť. A práve tomu nerozumiem.

Manželku nám predsa nikto nepridelí. Nie je to vzťah, do ktorého sa narodíme. Je to žena, ktorú si vyberieme. Dobrovoľne. Z miliónov iných ľudí si povieme: s tebou chcem prežiť svoj život. Práve preto ma zaráža predstava, že tento vzťah môže byť vnímaný ako menej dôležitý než tie, ktoré sme dostali do vienka.

No možno je chyba už v samotnej otázke. Asi sa nedá zoradiť mama, dcéra a manželka na jednu pomyselnú stupnicu. Každá z týchto žien predstavuje inú lásku, inú úlohu či puto. Život predsa nie je rebríček.

A predsa…

Keď som počúvala odpovede, neprestávala som myslieť na tie ženy, ktoré ich možno počujú tiež. Ako sa asi cíti manželka, keď sa dozvie, že je tretia? Že je tou jedinou z troch, pri ktorej niekto bez zaváhania povie: tá sa dá nahradiť.

Zrejme muži v ankete nerozmýšľali. Odpovedali spontánne. Alebo vôbec netušili, akú váhu môže mať jedno jediné slovo. Ale slová váhu majú. A ja som sa pri tomto jednom zastavila. No nie preto, aby som súdila cudzích mužov. Skôr preto, že ma prinútilo položiť si otázku, ktorú by si mal občas položiť každý z nás. Nie aké miesto máme v nejakej ankete. Ale… Aké miesto máme v živote človeka, ktorého sme si vybrali?

Nechcem byť prvá za každú cenu. Nechcem súperiť s manželovou mamou ani s deťmi. Chcem len vedieť, že v našom vzťahu nie som niekým, koho možno jednoducho nahradiť. A ak raz príde deň, keď budem musieť túto otázku položiť nahlas manželovi – nie ankete – dúfam, že odpoveď nebude o poradí. Bude o tom, že som preňho jednoducho nenahraditeľná.

Posledná prázdninová TOP 5

Tak to zase uletelo, že? Aj ten čas nás vie neúprosne postaviť pred rôzne situácie. Našťastie, s nami nerobí anketu. Asi vie prečo… Ale vy čas na chvíľku zastavte a pri dobrej rannej káve si prečítajte, čo sme si pre vás pripravili minulý týždeň. Aby ste nezmeškali niečo, čo ste určite zmeškať nemali.

Oblek alebo smart casual? Pracovné pohovory už nemajú jasný drees code

Varšava ako európsky New York? Ižite si kúsok Ameriky bez letu cez Atlantik

Jedlo nie je výkon: Kuchynské DOBROdružstvá otvárajú cestu k vedomému stravovaniu

Dobrý nápad nestačí: Simona Held Veselá o tom, prečo vedecké sny zostávajú zavreté v šuflíku

Školské pomôcky tlačia rodičov do dlhov: Niektorí kvôli nim dokonca hazardujú

Želám vám krásny pondelok aj s pocitom nenahraditeľnosti, 

s láskou Veronika

Je Snapchat bezpečný pre deti? Fotky miznú iba naoko a poloha môže zostať verejná

Podľa
Frederika Lyžičiar
-
Foto: CanvaPro ( Elena Vagengeim od autora elenavagengeim, sketchify)

Snapchat láka mladých používateľov filtrami, krátkymi videami, ale aj rýchlou komunikáciou s kamarátmi. Za hravým prostredím sa skrývajú riziká, ktoré si deti nemusia uvedomovať, od uložených fotografií až po zdieľanie presnej polohy.

Pre tínedžera je Snapchat jednoduchým miestom na zábavu. Odfotí sa, pridá filter, pošle snímku kamarátovi a o pár sekúnd obsah zmizne. Aspoň taký dojem aplikácia vytvára.

Rodič má situáciu o niečo zložitejšiu. Snapchat nemá klasický verejný profil plný príspevkov, ktoré možno spätne prechádzať. Správy a fotografie sa strácajú, takže kontrola komunikácie je oveľa náročnejšia než na sociálnych sieťach s bežným informačným kanálom.

To ešte nerobí zo Snapchatu automaticky nebezpečnú aplikáciu. Veľa závisí od veku používateľa, nastavenia súkromia a toho, s kým komunikuje.

Fotografia môže zostať aj po zmiznutí

Najväčšou pascou Snapchatu je pocit dočasnosti. Odoslaná fotografia alebo video sa po prezretí prestanú zobrazovať, no druhá osoba si ich môže uložiť prostredníctvom snímky obrazovky. Aplikácia síce upozorní odosielateľa na vytvorenie snímky, ani táto funkcia však neposkytuje úplnú ochranu. Obsah obrazovky sa dá jednoducho odfotiť ďalším telefónom. Pôvodný autor o tom nedostane žiadne upozornenie.

Deťom preto treba pripomínať základné pravidlo internetu: odoslaním fotografie strácajú kontrolu nad tým, kto ju neskôr uvidí. Snímka vytvorená zo žartu môže skončiť v skupinovom chate, medzi spolužiakmi alebo úplne mimo okruhu známych ľudí.

Pocit, že obsah o chvíľu zmizne, môže zvádzať k väčšej odvahe. Mladý človek pošle niečo, čo by na verejný profil nikdy nepridal. Následky sa objavia až po uložení alebo ďalšom zdieľaní fotografie.

Foto: CanvaPro (Lavju od autora Getty Images)

Plamienok pri mene môže vytvárať tlak

Používatelia Snapchatu si medzi sebou vytvárajú takzvané Snapstreaks. Ide o sériu dní, v ktorých si dvaja ľudia pošlú aspoň jednu správu, fotografiu alebo video. Vedľa mena sa zobrazí symbol plameňa a počet dní, odkedy komunikácia pokračuje.

Na prvý pohľad ide o nevinnú hru. Dlhá séria sa však môže zmeniť na povinnosť, ktorú tínedžer nechce prerušiť. Telefón potom kontroluje nielen pre nové správy, ale aj zo strachu, že stratí plamienok budovaný celé týždne. Každodenná výmena často nemá nič spoločné so skutočným rozhovorom. Tínedžer pošle napríklad rýchlu fotografiu stropu len preto, aby séria pokračovala. Postupne môže nadobudnúť pocit, že jediný vynechaný deň všetko pokazí alebo sklame kamaráta.

Veková hranica sa dá ľahko obísť

Snapchat je určený používateľom od 13 rokov. Pri registrácii stačí zadať dátum narodenia, no aplikácia správnosť údajov dôsledne neoveruje. Mladšie dieťa si preto môže vytvoriť účet s vymysleným rokom narodenia.

Samotná veková hranica navyše nehovorí nič o pripravenosti konkrétneho tínedžera. Dôležitá je schopnosť rozpoznať nevhodnú správu, odmietnuť žiadosť cudzieho človeka a premýšľať nad obsahom ešte pred odoslaním.

Snapchat má i určité výhody. Fotografie nie sú automaticky vystavené na verejnom profile a aplikácia nekladie taký dôraz na zbieranie lajkov pod dokonale upravenými príspevkami. Na nadviazanie kontaktu treba poznať používateľské meno alebo telefónne číslo. Ani tieto prvky však úplne nevylučujú šikanu, nevhodný obsah či kontakt s cudzími ľuďmi.

Kým vy si užívate zaslúžený relax, váš smartfón pracuje na plné obrátky. Každým kliknutím, prihlásením sa na Wi-Fi či zdieľaním záberu totiž vytvárate digitálnu stopu.

Nastavenia súkromia skontrolujte spoločne

Prvým krokom by nemalo byť tajné prezeranie telefónu, ale spoločné otvorenie nastavení. Vysvetlite tínedžerovi, že cieľom nie je čítať každú správu, ale obmedziť situácie, v ktorých sa k nemu dostane niekto neznámy. V možnostiach Kontaktovať ma a Zobraziť môj príbeh vyberte nastavenie Moji priatelia, nie možnosť dostupnú pre každého. Obsah tak uvidia iba používatelia, ktorých má majiteľ účtu medzi priateľmi.

Pozornosť venujte polohe. V časti Zobraziť moju polohu zapnite režim duchov, známy ako Ghost Mode. Poloha potom nebude viditeľná ostatným používateľom. Zdieľať ju možno iba s vybranými ľuďmi, no túto možnosť je dobré vopred spoločne prebrať.

Vypnutie funkcie Quick Add obmedzí zobrazovanie profilu v návrhoch pre ďalších používateľov. Nový kontakt bude potrebovať konkrétne používateľské meno namiesto toho, aby účet jednoducho našiel medzi odporúčaniami. Názvy jednotlivých možností sa môžu mierne líšiť v závislosti od jazyka a verzie aplikácie.

Rodičia môžu využiť aj Family Center. Nástroj ukáže kontakty tínedžera a ľudí, s ktorými komunikoval za posledných sedem dní. Obsah odoslaných alebo prijatých správ rodič neuvidí. Ide teda skôr o prehľad kontaktov než o úplnú kontrolu účtu.

Najdôležitejšou ochranou zostáva otvorený rozhovor. Pýtajte sa, čo dieťa na Snapchate baví, s kým si píše a ako by reagovalo na nepríjemnú správu. Dohodnite sa, že za vami môže prísť aj po chybe bez okamžitého kriku alebo odobratia telefónu.

Snapchat môže byť miestom bežnej komunikácie s kamarátmi, no miznúci obsah nevytvára automatické bezpečie. Najlepšiu ochranu ponúka kombinácia správnych nastavení, primeraného dohľadu a dôvery medzi rodičom a dieťaťom.

Zdroj

Cestovanie s kamarátkami: 7 destinácií, v ktorých babská jazda naberie nový rozmer

Podľa
Veronika Samborská
-
Foto: Instagram/hajnaltravels_bledslovenia/visit.chefchaouen

Sedíte pri dobrom víne a niektorá z vás povie: „Mali by sme niekam vypadnúť, len my.” A vtedy to začne. Zrazu majú v ruke mobil všetky kamarátky a o deň neskôr už v skupinovom čete lietajú odkazy na letenky. A s nimi aj otázka, či to bude bezpečné.

A my na túto otázku poznáme odpoveď. Našli sme pre vás sedem miest, kde si môžete užiť slobodu cestovania bez toho, aby ste polovicu času riešili strach a obavy.

Poďme na to

Ľubľana a jazero Bled – Slovinsko pre tie, ktoré chcú vypnúť

Ak je toto vaša prvá spoločná cesta a niektorá zo skupinky má obavy, začnite tu. Ľubľana je jedno z najbezpečnejších hlavných miest Európy – dá sa prejsť pešo za pol hodiny a večer môžete sedieť pri rieke Lubľanka do polnoci a nikto sa na vás nebude čudne pozerať. Cez deň skočíte na Bled, poveslujete si na ostrovček uprostred jazera a zazvoníte na zvon šťastia. Tradícia hovorí, že si vtedy môžete niečo priať. Večer opäť v meste stačí sadnúť do jednej z kaviarní na nábreží a sledovať, ako sa postupne zapaľuje jedno svetlo za druhým. Slovinčina je málokedy prekážkou, angličtina funguje takmer všade a mestská doprava aj taxi sú spoľahlivé aj neskoro v noci.

Porto – portugalské mesto, ktoré vás naučí spomaliť

Porto má niečo, čo sa ťažko opisuje – je farebné, strmé, trochu neusporiadané, ale nikdy nepôsobí hrozivo. Ženy sa tu prechádzajú aj v neskorých hodinách samy a bez väčších obáv. A okrem toho, mesto je také malé, že sa v ňom po pár dňoch orientujete lepšie ako doma. Ideálny program: ráno káva s pastel de nata (portugalské koláčiky plnené žĺtkovým krémom – pozn. red.) pri rieke Douro, popoludní ochutnávka portského vína priamo vo vinárňach na druhom brehu a večer večera s výhľadom na most Dom Luís I., ktorý sa v noci rozsvieti tak, že sa vám bude chcieť fotiť úplne všetko. Miestni sú na skupinky cestovateliek zvyknutí a väčšinou milo zvedaví, odkiaľ ste.

Grécke ostrovy mimo hlavného prúdu – Naxos alebo Paros

Santorini a Mykonos poznajú všetci, práve preto tam občas býva viac davu než pokoja. Naxos a Paros ponúkajú to isté – biele domčeky, tyrkysové more, večerné tavernas s ouzom – len bez tlačenice a za rozumnejšie ceny. Grécko má navyše tú výhodu, že ostrovná mentalita znamená, že si vás miestni po dvoch dňoch pamätajú a začnú sa o vás akoby mimochodom starať: majiteľ taverny vás upozorní na pláž, ktorá je večer opustená a radšej by ste sa odtiaľ nemali vracať osamote, taxikár vám dá svoje číslo pre prípad, že by ste sa nemohli dovolať na centrálu. Táto neformálna sieť starostlivosti je jeden z dôvodov, prečo sú grécke ostrovy dlhodobo obľúbené práve medzi skupinami žien.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa insocial.gr (@insocial.gr)

Tbilisi – Gruzínsko, o ktorom vaši rodičia netušia, že existuje

Toto je destinácia pre partiu, ktorá už má za sebou pár klasickejších ciest a chce niečo, čím prekvapí aj tie najviac scestované kamarátky. Tbilisi je mesto kontrastov – secesné balkóny vedľa sovietskych sídlisk, síranové kúpele v starom meste, vináreň za rohom, kde vás majiteľka posadí ako rodinu a nepustí bez tretej ochutávky. Gruzínska pohostinnosť voči cestujúcim ženám je legendárna v tom najlepšom zmysle slova – hostia sú tu posvätní. Mesto je prekvapivo lacné, dobre prepojené lanovkou a metrom, a večerný život v starej štvrti Fabrika je plný ľudí zo všetkých kútov sveta, takže sa v ňom nikdy necítite osamotené.

Krakov – poľské mesto na víkendovku, ktorá sa pretiahne na týždeň

Niekedy nie je treba lietať na druhý koniec Európy, aby ste mali pocit dobrodružstva. Krakov kombinuje historické staré mesto so živou študentskou štvrťou Kazimierz, kde sa dá lacno a dobre najesť skoro na každom rohu. Mesto je kompaktné, chodí sa peši, mestská doprava funguje do neskorých hodín a poľská polícia má v centre viditeľnú prítomnosť, čo mnohé návštevníčky oceňujú. Určite nevynechajte výlet do soľnej bane Wieliczka – podzemná katedrála vytesaná do soli je jedna z tých pamiatok, ktoré vyzerajú neuveriteľne aj na fotke, aj v skutočnosti.

Chefchaouen – modré mesto v marockých horách

Marocké mestá vedia byť pre skupinu žien cestujúcich bez sprievodcu trochu náročnejšie na orientáciu, no Chefchaouen je iný prípad. Je to malé horské mestečko, kde sú všetky domy pomaľované na odtiene modrej. Ulice sú tu úzke, tiché a bez tej hustej pouličnej dynamiky veľkých miest ako Marakeš. Mesto žije skôr z remesiel a kaviarní ako z nočného ruchu, čo z neho robí pokojnú voľbu pre tie, ktoré chcú okúsiť severnú Afriku bez pocitu, že musia byť neustále v strehu. Odporúča sa nosiť oblečenie zakrývajúce ramená a kolená. Nie z povinnosti, ale preto, že to otvára dvere k oveľa vrelejšiemu prijatiu.

Kotor – čiernohorský fjord, o ktorom veľa z nás nevie

Kotor sa skrýva v zálive, ktorý vyzerá, akoby ho niekto vystrihol z Nórska a preniesol na Balkán. Stredoveké mesto obohnané hradbami je najkrajšie večer, keď svetlá mesta vytvárajú scénu ako z filmu. Cez deň sa dá skočiť loďou na ostrovček Our Lady of the Rocks alebo na túru popod pevnosť sv. Jána. Čierna Hora je jedna z tých lacnejších destinácií pri Jadrane. Angličtina funguje v turistických oblastiach bez problémov. A mesto nie je veľké, skôr priateľské k tým, ktoré nemajú veľmi dobrý orientačný zmysel.

Kedysi námorná veľmoc, dnes nedocenený turistický raj. Menšia z krajín na Pyrenejskom polostrove má dobrú polohu a optimálne prírodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu.

Buďte pripravené, nech idete kamkoľvek

Bezpečnosť na cestách nie je o strachu, ale skôr o pripravenosti. Zdieľajte si navzájom polohu cez telefón. Majte v skupine dohodnuté heslo pre prípad, že by niektorá z vás potrebovala nenápadne povedať „poďme preč” bez toho, aby to vyzeralo dramaticky. A vždy majte offline mapu mesta stiahnutú vopred. A možno najdôležitejšie. Dôverujte intuícii. Ak sa vám niečo nezdá, nie je to paranoja. Je to skúsenosť, ktorú si telo pamätá aj keď hlava ešte nevie prečo.

Ale predovšetkým si to užite. Babská jazda nie je o mieste, kam cestujete. Ale o smiechu, vďaka ktorému sa za vami všetci otáčajú, ale žiadnej z vás to neprekáža.

Hrášková polievka ako od mamy: Hotová je za 20 minút a poznáme trik na ešte krémovejšiu chuť

Podľa
Martina Novotná
-
hrášková polievka
hrášková polievka

Hrášková polievka patrí medzi recepty, ktoré sa spájajú s detstvom, domácou kuchyňou a vôňou, ktorá sa šíri celým bytom. Táto verzia je jednoduchá, lacná a hotová približne do 20 minút. Pridáte krupicové halušky, petržlenovú vňať a máte rýchly obed, ktorý chutí deťom aj dospelým.

Pôvodný recept na hráškovú polievku sme na Akčných ženách zverejnili ešte v roku 2021. Teraz sme ho aktualizovali o praktické tipy, zdravšiu verziu a jednoduchý trik, vďaka ktorému bude polievka krásne zelená a zároveň krémová.

Hrášková polievka s haluškami

Hrášková polievka nemusí byť komplikovaná. Základ tvoria suroviny, ktoré máte pravdepodobne bežne doma: hrášok, cibuľa, cesnak, vývar a niekoľko korenín. Krupicové halušky z nej urobia sýtejšie jedlo.

Ingrediencie na 4 porcie

  • 350 g mrazeného alebo čerstvého hrášku, 1 liter zeleninového vývaru alebo vody, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL olivového oleja, 1 bobkový list, 4 – 5 guľôčok celého čierneho korenia, štipka kurkumy, ½ ČL sladkej mletej papriky, ½ ČL majoránu, soľ podľa chuti, čerstvá petržlenová vňať alebo pažítka

Na krupicové halušky

  • 5 – 6 PL detskej krupice, 1 PL polohrubej múky, 1 vajce, malý plátok masla, štipka soli, 1 – 2 PL vody podľa potreby, petržlenová vňať podľa chuti
hrášková polievka
Zdroj foto: hrášková polievka od Martina Novotná archív

Ako pripraviť hráškovú polievku

Cibuľu nakrájajte nadrobno a na olivovom oleji ju nechajte zosklovatieť. Ku koncu pridajte nasekaný cesnak, bobkový list a celé korenie. Prisypte sladkú papriku, krátko premiešajte a zalejte horúcim zeleninovým vývarom. Pridajte hrášok, kurkumu, majorán a trochu soli.

Hrášok nemusíte variť dlho. Pri mrazenom hrášku stačí približne 8 – 10 minút. Príliš dlhé varenie môže zbytočne utlmiť jeho sviežu chuť a zelenú farbu.

Medzitým si pripravte haluškové cesto. Zmiešajte krupicu, múku, vajce, maslo a štipku soli. Podľa potreby pridajte trochu vody. Cesto má byť mäkké, ale dostatočne husté na to, aby sa z neho dali do polievky vykrajovať alebo hádzať malé halušky. Halušky vložte priamo do vriacej polievky a nechajte ich niekoľko minút povariť. Nakoniec pridajte nasekanú petržlenovú vňať alebo pažítku.

A hrášková polievka ako od mamy je hotová.

Ak chcete krémovú hráškovú polievku, skúste tento trik

Časť polievky môžete po uvarení rozmixovať ponorným mixérom a potom ju zmiešať so zvyškom. Nemusíte pritom rozmixovať všetok hrášok. Keď necháte časť hrášku vcelku, získate krémovejšiu konzistenciu, ale zároveň príjemnú štruktúru.

Ak chcete ešte jemnejšiu verziu, môžete namiesto časti vývaru použiť 100 – 150 ml mlieka. Pri rastlinnej verzii funguje napríklad nesladený ovsený nápoj.

Zdravšia verzia na rok 2026

Máte chuť spraviť z klasickej hráškovej polievky ľahší obed? Nemusíte meniť celý recept.

Stačia tri jednoduché úpravy:

  • použite zeleninový vývar s nižším obsahom soli,
  • halušky pripravte z väčšieho podielu krupice a vynechajte maslo,
  • časť halušiek môžete nahradiť extra hráškom alebo drobnými zemiakmi.

Hrášok je zaujímavý aj z výživového hľadiska. Obsahuje bielkoviny, vlákninu a viaceré vitamíny a minerály. Práve kombinácia sacharidov, bielkovín a vlákniny z neho robí praktickú surovinu do sýtych, ale stále jednoduchých jedál.

Mrazený alebo čerstvý hrášok?

Oba sú úplne v poriadku. Nemusíte čakať na krátku sezónu čerstvého hrášku. Mrazený hrášok je praktická voľba, pretože ho máte k dispozícii počas celého roka a do polievky ho môžete pridať priamo z mrazničky. Aj aktuálne potravinové databázy počítajú s mrazeným zeleným hráškom ako s bežne dostupnou formou zeleniny.

Hrášok nie je taká obyčajná zelenina

Hrášok je zaujímavý aj botanicky a výživovo. Z hľadiska jedálnička ho bežne vnímame ako zeleninu, zároveň však patrí medzi strukoviny. A práve preto je výživovo trochu iný ako napríklad uhorka či šalát. Obsahuje totiž aj nezanedbateľné množstvo bielkovín a vlákniny.

Tip: Ak máte doma deti, môžete polievku rozmixovať úplne dohladka a halušky urobiť menšie. Pre dospelých ju naopak môžete nechať rustikálnejšiu a pridať viac čerstvých byliniek.

Koľko času vám recept zaberie?

  • Príprava: približne 10 minút
  • Varenie: približne 10 minút
  • Celkový čas: približne 20 minút
  • Množstvo: 4 porcie

Takže ak potrebujete rýchly obed a nechcete stáť hodinu pri sporáku, hrášková polievka je ideálny kandidát.

Ak máte radi jednoduché domáce polievky, pozrite si aj: Luskovica so strateným vajíčkom: Tradičná polievka, ktorá zasýti a pohladí Alebo vyskúšajte: Krémová kalerábová polievka s camembertom – rýchly a chutný recept A mnohé ďalšie inšpirácie nielen na polievky nájdete tu: https://akcnezeny.sk/lifestyle/recepty/

Hrášková polievka ako od mamy – recept v skratke

Cibuľu a cesnak orestujeme na oleji, pridáme koreniny, zalejeme vývarom a pridáme hrášok. Varíme približne 8–10 minút. Z ingrediencií pripravíme cesto na halušky a postupne ich pridáme do vriacej polievky. Po niekoľkých minútach pridáme čerstvú petržlenovú vňať alebo pažítku.

Jednoduché, rýchle a presne také, aké má domáca polievka byť.

Akčná rada na záver

Nebojte sa experimentovať. Do hráškovej polievky môžete namiesto halušiek pridať malé cestoviny, zemiaky alebo červenú šošovicu. Ak chcete viac bielkovín, môžete ju doplniť vareným vajíčkom alebo bielymi fazuľami.

A ak chcete výraznejšiu chuť, skúste na tanier pridať kvapku citrónovej šťavy. Hrášok tým dostane sviežejšiu chuť.

Hľadáte viac praktických tipov pre každodenný život aj podnikanie?

Pridajte sa k nám – inšpirácia, komunita, klub. Akčné ženy prinášajú praktické rady, rozhovory, vzdelávanie aj priestor na prepájanie žien. Pozrite si možnosti členstva v Klube Akčné ženy

Deti skúšajú hranice, cudzí nervy: Zvládnite verejný amok bez kriku a pocitu viny

Podľa
Frederika Lyžičiar
-
Zdroj foto: CanvaPro (martinedoucet od autora Getty Images Signature, Engin Akyurt od autora Pexels)

Stačí sekunda. Dieťa na ihrisku sotí do kamaráta, hodí piesok nesprávnym smerom alebo chytí amok pri pokladni v potravinách. A kým sa vôbec stihnete nadýchnuť a zasiahnuť, už sa ozve cudzie „haló” a nepríjemný incident je na svete.

V takej chvíli človek väčšinou zamrzne, čo je úplne pochopiteľné. Na jednej strane sa vám varí krv a chcete svoje dieťa brániť pred cudzím človekom, na druhej strane vám je jasné, že to, čo spravilo, nebolo v poriadku. Skvelé je, že si nemusíte vyberať stranu. Môžete dieťa ochrániť pred cudzím krikom a zároveň mu neskôr s chladnou hlavou vysvetliť, kde sú hranice.

Najprv stopnite cudzích, až potom riešte svoje dieťa

Pustiť sa do hádky s cudzím človekom väčšinou len prileje olej do ohňa. Vaše dieťa je už aj tak v strese a keď uvidí dospelých, ako po sebe štekajú, rozsype sa úplne.

Zhlboka sa nadýchnite a odbavte okolostojacich jednou vetou: „Ďakujem, vyriešim si to.”

Ak niekto vyslovene kričí, pokojne dodajte: „Prosím vás, nekričte naňho. Postarám sa o to.”

Nie je dôvod nikomu vysvetľovať svoje výchovné metódy, ani sa púšťať do debát. Touto krátkou vetou ukážete, že situáciu držíte v rukách vy. A potom dieťa jednoducho vezmite za ruku a odíďte o pár metrov ďalej.

Zastať sa neznamená všetko prepáčiť

To, že nenecháte cudzieho človeka hučať do vášho dieťaťa, neznamená, že nad jeho výstrelkom privierate oči. Dieťaťu len musíte pomenovať obe veci samostatne.

Skúste to takto: „Ten ujo na teba nemal čo kričať, preto som ho zastavila. Ale to, že si hodil piesok do Terezky, nebolo v poriadku.”

Dieťa tak získa istotu, že pri ňom stojíte, no zároveň vie, že jeho správanie malo chybu. Rozumie tomu oveľa lepšie, než keď naňho kričia traja ľudia naraz.

Pomenujte činy, nelepte nálepky

Určite ste sa už ocitli v situácii, kde nervy tečú jedna radosť a z úst ľahko vykĺznu slová ako „nevychovaný”, „drzý” alebo „neposlušný”. Problém je, že zo zmienených slov dieťa netuší, čo vlastne urobilo zle. Akurát v ňom zostane pocit, že je „zlé”.

Namiesto vety „Zasa sa správaš ako odtrhnutý z reťaze,” povedzte presne to, čo sa stalo: „Udrel si chlapca” alebo „Kričal si na tetu.”

A hneď pridajte pravidlo: „Ľudí nebijeme.” Je to jasné, priame a dieťa nemusí lúštiť, čo myslíte pod pojmom „správaj sa slušne”.

Zdroj foto: CanvaPro (Nickondr od autora Getty Images)

S prednáškou počkajte, kým vychladne

S dieťaťom, ktoré je v amoku, sa nedá vyjednávať. Zbytočne mu budete uprostred plaču vysvetľovať moralitky – vnímať vás jednoducho dokáže až vtedy, keď sa upokojí.

Odneste ho z ruchu, buďte pri ňom a veľa nerozprávajte. K celej veci sa vráťte, až keď emócie opadnú. Neskôr sa ho môžete opýtať, čo sa vlastne stalo a čo ho tak vytočilo. Spolu potom môžete vymyslieť, čo mal spraviť namiesto sotenia, napríklad požiadať o hračku alebo vás zavolať na pomoc.

Často za tým nie je zlosť, ale obyčajná únava

Deti nerobia scény preto, že by vám chceli zámerne ničiť život. Ich mozog sa ešte len učí spracovávať hnev, sklamanie či dosť časté preťaženie. Výbuch príde najčastejšie vtedy, keď sú hladné alebo jednoducho unavené z hlučného prostredia.

Urobte si v duchu maličkú revíziu: Nebolo už naňho toho dnes veľa? Neprišiel koniec hry príliš zhurta?

Pred vstupom do obchodu alebo na ihrisko povedzte dieťaťu jedno jasné pravidlo: „Na šmykľavku ideme po jednom a počkáme, kým chlapček zíde.” Konkrétnemu pokynu porozumie ľahšie ako množstvu všeobecných poučení.

Deti potrebujú vedieť, čo od nich očakávame, namiesto toho, aby sme ich neskôr neustále napomínali.

Dôsledok musí prísť hneď. A bez kriku

Dieťa musí vedieť, čo nasleduje, ak prekročí hranicu. Dôsledok by mal priamo súvisieť s tým, čo sa stalo, a prísť hneď – nie až večer doma.

Po opakovanom hádzaní piesku sa hra v pieskovisku končí. Dieťa, ktoré ublížilo kamarátovi, sa najskôr upokojí a potom sa pokúsi situáciu napraviť. Zakázať mu večernú rozprávku za niečo, čo urobilo popoludní na ihrisku, už preň nemá žiadnu logickú súvislosť.

A pamätajte: krik nie je dôsledok. Krik je len hluk, ktorý v dieťati spúšťa vzdor.

Všimnite si, keď to zvládne

Úprimne, my rodičia často zareagujeme až na problém. Pokojnú hru si sotva všimneme, pretože sme radi, že je chvíľu ticho. Našu pozornosť si deti získajú až po hádke alebo potýčke.

Skúste to otočiť. Chyťte dieťa pritom, keď urobí niečo pekné. „Páčilo sa mi, ako si počkal, kým sa uvoľní hojdačka.” Je to konkrétne a dieťa presne vie, aké správanie má zopakovať. Obyčajné „si šikovný” poteší, ale nič ho nenaučí.

Recenzia knihy Rodičovstvo bez trestov od Jona Fogela nie je klasickou recenziou v zmysle „kúpte si, je dobrá”. Je to malý rozbor knihy, ktorá podáva pomenovanie pre veci, ktoré možno aj vy intuitívne cítite.

Jedna scéna z vás nerobí zlého rodiča

Po návrate domov sa v hlave často rozbehne kolotoč myšlienok: „Čo si o mne pomysleli? Preboha, veď vyzerám ako niekto, kto nevie zvládnuť vlastné dieťa.”

Deti proste skúšajú hranice. Ich správanie na verejnosti nie je vaším vysvedčením a nehovorí nič o tom, aký ste rodič. Dokonalá reakcia jednoducho neexistuje. Niekedy zvýšite hlas aj vy a tá správna veta vám napadne až vo vani pred spaním. To je úplne v poriadku. Dôležité je, že sa z toho učíte obaja – vy aj vaše dieťa.

Zdroj

Slovenka, Chorvátka a Taliani za volantom. Takto vyzeral náš roadtrip Apúliou

Podľa
Veronika Samborská
-
Zdroj foto: archív Veronika Samborská

Niekedy netreba veľké plánovanie ani týždne dovolenky. Stačí dobrý let, kamarátka, auto a chuť objavovať. Presne viem, o čom hovorím. A teraz sa už len usmievam nad tým, ako dostal niekoľkoročný plán reálne kontúry do pár hodín.

Roky letujeme v Chorvátsku a s mnohými ľudmi sme si tu vytvorili mimoriadne silné priateľské vzťahy. Tak slovo dalo slovo a po rôznych výletoch prišla na rad aj vysnívaná Apúlia. Áno, áno. Je to tiež Jadran, ale z opačnej strany, tak prečo nezistiť, či je rovnako krásny, nie?

Zaplatili sme letenky, objednali ubytko, pripravili itinerár cesty a vyrazili sme za dobrodružstvom. Dve ženy, Slovenka a Chorvátka, odlet zo Zadaru, prílet do Bari. Štyri intenzívne dni v talianskej Apúlii stáli za to.

Un viaggio perfetto alebo jednoducho perfektný výlet

Zdroj foto: archív Veronika Samborská

Kým začnem so superlatívami, ešte spomeniem jednu celkom zaujímavú jazykovú výzvu. Neustále som hovorila po chorvátsky, teda snažila som sa. (Smiech.) V Taliansku som zas lovila zo seba všetko, čo som si pamätala z tejto krásnej reči a keď už nebolo jasné vôbec nič, nastúpila angličtina. Hoci povedzme si úprimne – talianska angličtina je niekedy samostatná jazyková disciplína. (Smiech.) Po návrate som sa cítila, akoby som zdolala jazykový Mount Everest a skladám klobúk pred všetkými polyglotmi. Ale poďme radšej na začiatok našej príjemne bláznivej cesty.

Apúlia je úžasná

Let zo Zadaru do Bari bol pre nás ideálnou vstupnou bránou do Apúlie. Z letiska sme mali zabezpečený odvoz do požičovne áut a práve prenájom auta som si pred cestou poctivo preverovala. Prešla som množstvo požičovní, recenzie aj podmienky a rezerváciu som napokon vybavila vopred mailom. A bola to skvelá voľba. Pretože ak chcete Apúliu naozaj spoznať, auto je podľa mňa obrovská výhoda. Nie ste odkázané na jeden vlak či autobus a môžete sa zastaviť presne tam, kde sa vám zapáči.

Samozrejme, má to jeden malý háčik. Taliani za volantom. (Smiech.)

Ak ste zvyknuté na slovenský poriadok na cestách, pripravte sa na kultúrny zážitok. Alebo skôr šok? Z Chorvátska som vycvičená, u nás doma to tiež nie je vždy výhra, ale Taliansko je unikát a naozaj je na tom Slovensko ešte veľmi dobre. Rýchlosť je v Taliansku skôr orientačný údaj, predbiehanie cez plnú čiaru niečo, nad čím sa netreba príliš zamýšľať, a odstup medzi autami je zjavne vecou osobného názoru. Hlavná cesta nie je vždy hlavnou, a označenú sme ju nikdy nikde ani nevideli, a pravidlo pravej ruky sme občas radšej nechali na osud.

Po pár kilometroch sme pochopili jedno: v Apúlii sa vôbec nejazdí podľa značiek. Jazdí sa podľa intuície. A prežili sme. (Smiech.)

Santo Spirito – prvý večer pri mori

Po prílete sme sa presunuli len pár kilometrov od letiska do príjemného ubytovania. Na prvý večer sme si nechali Santo Spirito. Krásna promenáda, milí domáci, úžasná hudba, super koktejly. Ideálny oddych pred náročným programom, ktorý sme si dosť dobre naplánovali, aj keď detaily sme ponechali na náhodu, chuť a pocit.

Polignano a Mare – mesto nad morom

Prebudili sme sa do horúceho rána, ale to nás ani na chvíľu neodradilo od toho, aby sme nasadli do našej novučkej „pandičky” a vyrazili smer Polignano a Mare, do jedného z najfotogenickejších miest Apúlie.

Mesto stojí na vápencových útesoch nad Jadranom a jeho historické centrum je spleťou bielych domov, úzkych uličiek a terás s výhľadmi na more. Polignano je zároveň rodiskom Domenica Modugna, autora legendárnej piesne Volare. My sme si však Polignano pozreli aj z úplne inej perspektívy – z lode. Ja, ako rodená „suchozemka”, ktorá ani po rokoch na Jadrane nedokázala prekonať obavy z plavby, som kričala pri každej vlnke, do ktorej loď narazila. Zábavu tak mali nielen členovia posádky, ale aj moja „spolupútnička” Marina. (Smiech.)

Ošľahané vetrom a morom sme si plavbu popri pobreží a jaskyniach neskutočne užili. Ak zvažujete, ako spoznať tento prekrásny kút Apúlie, plavba loďou je to pravé. Z mora totiž vyzerá celé mesto úplne inak. Lama Monachile je dokonale krásne.

Monopoli – mestečko s čarovnou atmosférou

Tu sme sa len tak potúlali a asi práve preto sa mi Monopoli tak páčilo. Historické centrum, malé uličky, prístav, more, domy, reštaurácie a každodenný život.

Monopoli je staré rybárske mesto, kde sa historické centrum stretáva s morom a za mestom začína krajina olivovníkov a kopcov. Očarila nás kamenná pevnosť Castello Carlo V, ale aj katedrála Madonna della Madia.

Ostuni – biele mesto

Na konci dňa sme zamierili do Ostuni. Mesto, ktoré už z diaľky vyzerá ako obrovská biela škvrna na kopci, si vyslúžilo prezývku La Città Bianca – Biele mesto. Tu nás zachytil dážď, ale ani ten nám neprekážal. Pár kvapiek nás sprevádzalo historickým centrom a na Piazza della Libertà sme si posedeli pri chutnom obede a palacinkách. A pri túlačkách nekonečnými uličkami sme obdivovali olivové háje a výhľad na vzdialený Jadran.

Alberobello – keď sa ocitnete v rozprávke

Na noc sme sa presunuli do Alberobella a na druhý deň sme si ho poriadne prezreli. Ak ste tu ešte neboli, tak práve trulli sú azda najznámejším symbolom Valle d’Itria. Ide o tradičné kamenné stavby s charakteristickými kužeľovitými strechami a Alberobello ich má zachované celé štvrte. Mesto je od roku 1996 na zozname UNESCO.

A áno – je to turistické. Ale zároveň je to jedno z miest, kde si poviete, že toto ste naozaj ešte nikdy nevideli. Vyberte sa do Rione Monti, mrknite kostol Sant’Antonio, ale najmä sa len tak poprechádzajte pomedzi trulli domčeky.

Locorotondo – biele uličky a malé balkóny

Locorotondo sme pôvodne nestihli. A tak sme sa preň jednoducho vrátili. Asi to je tá najväčšia výhoda roadtripu. Itinerár viete zmeniť, prispôsobiť. Presne tak, ako sme to urobili aj my. A neľutujeme, pretože Locorotondo patrí medzi najkrajšie mestečká údolia. Typické sú biele domy, úzke uličky, kvety, malé balkóny a výhľady na krajinu. Mesto je známe aj vlastným vínom Locorotondo DOC, ale to sme ochutnať nestihli. Niečo si musíme predsa nechať v zálohe nabudúce. (Smiech.)

Zdroj foto: archív Veronika Samborská

A potom prišla na rad Matera

Matera je úplne iný svet. Mesto vytesané do skaly, slávne svojimi štvrťami Sassi, kamennými domami a jaskynnými obydliami. Ak máte možnosť, nechajte si tento skvost na večer. Večerná Matera je dokonalá. Keď sa rozsvietia kamenné domy, celé mesto dostane úplne inú atmosféru.

Zistili sme, že práve v uliciach mesta sa natáčalo niekoľko slávnych filmov a koniec jednej filmovačky sme zažili aj my. No zažili sme aj to, ako sa po poriadnej dažďovej nádielke toto mesto pasuje s odčerpávaním vody. A tiež to, že v tradičných reštauráciách sú rodinné väzby a majitelia obdarení schopnosťou prilákať na večeru každého okoloidúceho. Vôbec nám to neprekážalo. Malo to svoje čaro… A že chutilo…

Bari na záver – a potom už len let do Dubrovníka

Na posledný deň sme si nechali Bari. A po všetkých malých mestečkách, útesoch, trulli a bielych uličkách sme sa ponorili do Bari Vecchia – starého mesta, kde sa oplatí chodiť bez presného cieľa. Spievali sme si na každom rohu s pouličnými muzikantami a pozorovali miestne ženy, ako pripravujú pravé domáce talianske cestoviny.

A opäť sme sa veľa smiali. Aj keď už poriadne unavené, ale šťastné.

Praktické roadtrip tipy – Rent a car: Požičajte si auto od kvalitnej spoločnosti. Poriadne si prečítajte recenzie, pýtajte sa na kauciu. Stačí vám malé autíčko, je ideálne aj na parkovanie. Parkovanie: V Taliansku platí jednoduché pravidlo – modré čiary = platené parkovanie, biele = bezplatné (ak značka neurčuje inak) a žlté = vyhradené miesta, na ktorých bez oprávnenia neparkujte. Pozor aj na zóny ZTL v historických centrách, kde je vjazd bez povolenia zakázaný. Benzínky: Na samoobslužných stojanoch (Self/Fai da te) býva palivo lacnejšie. Pri platbe kartou môže terminál dočasne zablokovať vyššiu sumu (napríklad 100 €), no po natankovaní sa zaúčtuje len skutočná cena a zvyšok vám banka automaticky uvoľní. Mimochodom, na našom okruhu sme minuli ledva polku nádrže. Obišli sme mnoho krásneho a precestovali zhruba 270 km.

Prečo sa do Apúlie rada vrátim?

Lebo je to skvelá kombinácia. More a skaly, biele mestá, olivovníky, trulli, jednoduché jedlo, staré kamenné domy, život v uliciach a pocit, že aj keď ste turistka, stále sa môžete na chvíľu stať súčasťou miestneho života.

Ak teda máte pár dní voľna a premýšľate, kam vyraziť, Apúlia je podľa mňa super výber. Nie je to dovolenka, na ktorej budete celý čas ležať na pláži. Je to dovolenka, počas ktorej budete chodiť, šoférovať, jesť, objavovať, fotiť a pravdepodobne aj niekoľkokrát otvárať ústa od úžasu. A to môže byť molto bello ba až bellissimo, nie?

Viac super cestovateľských tipov nájdete TU

Cuketové pagáče mäkké ako obláčik: Zo stola zmiznú ešte teplé

Podľa
Frederika Lyžičiar
-
Foto: AI, CanvaPro (coramueller od autora Getty Images)

Cuketa dodá pagáčom vláčnosť, no v hotovom pečive ju takmer necítiť. Vo vnútri zostanú krásne mäkké a na povrchu ich doplní chrumkavá vrstva syra.

V lete stačí na pár dní prehliadnuť záhon a z nenápadnej cukety je úlovok, ktorý zaberie polovicu kuchynskej linky. Po cuketových plackách príde vhod zmena a slané pagáče ju zužitkujú bez výraznej zeleninovej chuti. Najviac záleží na dôkladnom vyžmýkaní nastrúhanej cukety. Priveľa vody by si vypýtalo ďalšiu múku a pagáče by stratili svoju ľahkosť. Mladú cuketu netreba šúpať, staršiu je lepšie zbaviť šupky aj veľkých jadierok.

Cuketové pagáče ako obláčik

Suroviny na približne 30 pagáčov

  • 500 g hladkej múky, 300 g cukety, 100 ml vlažného mlieka, 20 g čerstvého droždia, prípadne 7 g sušeného, 1 čajová lyžička cukru, 2 vajcia, 100 g kyslej smotany, 80 g zmäknutého masla, 1 a ½ čajovej lyžičky soli, 120 g nastrúhaného syra, sezam alebo rasca na posypanie

Ako pripraviť cuketové pagáče

Cuketu nastrúhajte nahrubo, premiešajte s polovicou lyžičky soli a nechajte desať minút postáť. Následne ju rukami poriadne vyžmýkajte. Čím menej vody v nej zostane, tým ľahšie sa bude s cestom pracovať. Do vlažného mlieka rozdrobte droždie, pridajte cukor a lyžicu múky. Kvások nechajte približne desať minút prebudiť.

Vo väčšej mise spojte múku so zvyšnou soľou. Pridajte kvások, jedno vajce, kyslú smotanu, maslo a vyžmýkanú cuketu. Vypracujte mäkké cesto, ktoré sa oddeľuje od stien misy. Vlhšia cuketa si môže vypýtať jednu či dve lyžice múky navyše, viac jej radšej nepridávajte.

Cesto prikryte utierkou a nechajte kysnúť približne hodinu. Po vykysnutí ho rozvaľkajte na hrúbku asi 1,5 cm. Preložte ho z oboch strán smerom do stredu, potom ešte zhora nadol. Zakryte ho a doprajte mu ďalších 15 minút odpočinku. Krátke preloženie vytvorí krajšiu štruktúru a pagáče budú nadýchanejšie.

Cesto opäť rozvaľkajte, tentoraz na hrúbku približne 2 cm. Povrch jemne narežte do mriežky a vykrajujte kolieska. Použiť môžete pohár s tenším okrajom alebo klasickú formičku.

Pagáče poukladajte na plech vystlaný papierom na pečenie a nechajte ich ešte 15 minút podkysnúť. Potrite ich rozšľahaným vajcom, posypte syrom a podľa chuti pridajte sezam či rascu.

Pečte ich v rúre vyhriatej na 190 °C približne 18 až 22 minút. Hotové sú vo chvíli, keď získajú sýtu zlatistú farbu.

Mäkké zostanú aj na druhý deň

Čerstvé cuketové pagáče chutia najlepšie ešte mierne teplé. Po vychladnutí ich odložte do uzatvárateľnej nádoby, aby zbytočne neobschli. Na druhý deň ich stačí na pár minút vložiť do rúry vyhriatej na 150 °C a budú znovu príjemne mäkké.

Hodia sa na raňajky, k polievke aj ako malé pohostenie pre návštevu. Len ich radšej upečte o čosi viac, pretože prvá várka má zvláštnu schopnosť zmiznúť ešte pred úplným vychladnutím.

Viac cukety nikdy nie je dosť cukety

Pripraviť si môžete aj:

  1. Cuketovo-rajčinová omáčka na cestoviny: Rýchly recept z čerstvej zeleniny
  2. Cuketové halušky s bryndzou a slaninkou si zamiluješ po prvom súste
  3. Najlepší cuketový prívarok s vajíčkom a opekanou klobáskou

Čo nezabudnúť pri zariaďovaní izby pre prváka?

Podľa
Róbert
-
Foto na titulke: www.pixabay.com - Sunriseforever

Nástup do školy je jednou z najväčších zmien v živote dieťaťa. Vstup do novej životnej etapy vyžaduje zmeny aj v jeho obytnom priestore.

Detskú izbu je potrebné prispôsobiť novým študijným nárokom a zariadiť ju tak, aby prvákovi poskytla zázemie pre jeho intelektuálny vývoj a rozvoj tvorivého potenciálu.

Izba pre prváčikov

Vytvorenie študijnej zóny

Voľný čas prváka už nebude vypĺňať iba hranie. Hračky a spoločenské hry sa od 1. septembra budú musieť podeliť o priestor s vybavením na štúdium. Časť detskej izby vyhraďte na vytvorenie študijnej zóny, ktorá doplní hernú a oddychovú zónu. Pôjde o kútik, ktorý bude slúžiť na učenie a písanie domácich úloh. Umiestnite do neho všetok nábytok a vybavenie určené na aktivity súvisiace s prípravou do školy. Vytvorenie takejto zóny má okrem zaistenia pohodlného prostredia na štúdium aj psychologický efekt. Prvák si nebude prenášať školské povinnosti do postele ani do herného kútika. Platí to aj opačne. Hry nebudú mať miesto v študijnej zóne, aby ho nerozptyľovali pri učení. Rozdelením izby na niekoľko zón podporíte aj disciplínu a sústredenie dieťaťa.

Foto: www.pixabay.com – Sunriseforever

Umiestnenie písacieho stola

So vznikom študijnej zóny pribudne v detskej izbe nový nábytok. Základom novej nábytkovej zostavy je písací stôl. Pri výbere vhodného modelu nie je dôležitá iba veľkosť a dizajn. V rámci jeho zakomponovania do bytu myslite na správnu polohu. Bytoví dizajnéri ho odporúčajú umiestniť v dosahu denného svetla. Vhodná poloha je v blízkosti okna, resp. čelom k nemu, aby dieťa nemalo svetlo za chrbtom. Priamy dopad denného svetla mu pomôže udržiavať koncentráciu a podať lepší výkon pri učení.

Výber správneho osvetlenia

Napriek nastaveniu písacieho stola smerom k oknu je nutné zabezpečiť ďalší zdroj svetla. Najmä v zime je potrebné umelé osvetlenie. Stolná lampa nesmie chýbať na písacom stole. Ideálnym riešením je svietidlo s nastaviteľnou výškou a intenzitou svetla, ktorú si bude dieťa prispôsobovať podľa potreby. Dôležité je aj správne umiestnenie. Lampa má byť postavená na protiľahlej strane ruky, ktorou dieťa píše. U praváka ju umiestnite na ľavú stranu stola tak, aby malo dieťa dostatok miesta na pohyb aj rozloženie zošitov a učebníc, u ľaváka v opačnom smere. Stolná lampa bude slúžiť ako doplnkový zdroj svetla. Funkciu hlavného zdroja najlepšie splní stropné osvetlenie v podobe centrálneho lustra alebo bodových svetiel. Svetelnú zostavu môžete doplniť menším záhlavným svetlom nad posteľou alebo v jej blízkosti.

Kúpa polohovateľnej stoličky

Písací stôl sa nezaobíde bez stoličky. Pre zaistenie pohodlia sa odporúča výber polohovateľného modelu. Dôležité je tiež zohľadnenie ergonomických princípov. Dieťa potrebuje stoličku s výškou, ktorá mu umožní sedieť s chodidlami opretými o podlahu. Kolená by mali byť v 90° uhle. Model s nastaviteľnou výškou je finančne výhodným riešením. Stoličku tak použijete aj niekoľko rokov. Nebudete ju musieť meniť za novú hneď potom, ako dieťa vyrastie.

Organizácia úložného priestoru

Prvák si so sebou prinesie domov zošity, učebnice a iné školské pomôcky. Na ich uloženie vyhraďte špeciálny priestor v skrinkách a na poličkách. Pre lepší prehľad použite boxy, košíky a organizéry, ktoré vnesú do úložných priestorov väčší poriadok. Každý box a košík bude vyhradený pre konkrétny druh pomôcok alebo pre zošity a učebnice z rovnakého predmetu. Organizéry si nájdu uplatnenie aj na písacom stole. Dieťa sa s nimi naučí ukladať veci na rovnaké miesto, čím pochytí správne návyky a uľahčí si upratovanie aj prípravu do školy.

Foto: www.pixabay.com – LAMER4578

V detskej izbe si nájde miesto aj niekoľko školských pomôcok, ktoré sa dajú využiť ako estetické doplnky. Glóbus, veľká nástenná mapa alebo plagáty so slovíčkami z cudzích jazykov oživia dizajn izby. Použiť môžete aj ručné počítadlá a malé tabule. Vzdelávacie pomôcky a inventár, ktorý slúži k štúdiu, by však nemal nahrádzať hračky. Prvák je vo veku, kedy potrebuje k životu pravidelnú hru. Z detskej izby by sa nemala stať pracovňa ani spálňa pre dospelých. Nevhodné prostredie by mohlo pôsobiť kontraproduktívne a intelektuálny vývoj dieťaťa skôr pribrzdiť.

Chcete si prečítať viac článkov, ktoré pomôžu vám aj vašim prváčikom?

Ako pomôcť prvákovi zvládnuť prvé dni v škole?

Máte doma prváčika? Ako mu pomocť vybudovať si zdravý vzťah k učeniu

Námety pre rodičov budúcich prvákov: Ako rozvíjať reč, slovnú zásobu či myslenie

Prvý školský deň je predo dvermi. Ide vaše dieťa do prvej triedy?

1234...1 235Strana 3 z 1 235