Už pečiete a vyvárate? Ak vám ostávajú škrupinky z vajíčok, určite ich nevyhadzujte. Na Veľkú noc sa náramne hodia. Vytvoriť z nich môžete milé veľkonočné dekorácie. Potešia sa najmä najmenší.
U nás doma sme do škrupiniek nasadili semiačka už pred dvoma týždňami. Je to úplne jednoduché a potrebujete k tomu len zopár škrupiniek a obal z vajíčok. Doma máte určite semiačka či fazuľky.
Čo budete potrebovať?
prázdne vaječné škrupiny (pokúste sa vyprázdniť hornú časť, aby ste mohli použiť škrupinu dobrej veľkosti)
Umyte poriadne vaječné škrupinky a uložte ich do krabičky na vajíčka, aby boli stabilné.
Nakreslite si na ne nejaké bláznivé tváričky a použite nálepky – oči, ak ich máte. Môžete prípadne urobiť aj rodinné autoportréty alebo vtipné tváričky.
Dajte do škrupiny nejakú vatu a navlhčite ju trochou vody.
Posypte semienkami žeruchy po celej vate alebo hline – ak dáte dostatok semiačok, hlavy budú mať dosť vlasov :-).
Výsledok môže vyzerať napríklad aj takto:
Inšpirácie sa medze nekladú. Škrupinkami si môžete dozdobiť slávnostne aj ikebanu, stôl či jarnú kyticu pučiacich konárikov.
Na Instagrame vznikla zaujímavá platforma o tom, kto všetko pomáha počas koronavírusu. Je tam zoznam ľudí, ktorí zadarmo poskytujú rôzne náučné videá, ponúkajú rúška alebo robia donášky potravín. Pozreli sme sa na niektoré z nich.
Sme pripravení je iniciatíva, zameraná na dobrovoľníkov, ktorí sú pripravení pomôcť Slovensku v najťažších časoch. Prepájajú dobrovoľníkov so zdravotníckym vzdelaním s nemocnicami a ďalšími zdravotníckymi inštitúciami prostredníctvom platformy smepripraveni.solved.fi. Projekt vznikol ako iniciatíva medikov a lekárov a mnohých známych osobností, ako je napr. profesor Vladimír Krčméry či Michal Mego.
https://www.instagram.com/p/B-b5Ie6H7ac/
Automaty na rúška
Skvelou novinkou pre obyvateľov Bratislavy a Prievidze je automat na rúška. Sieť lekární Dr. Max zmenil lekárenský automat na rúškomat. Nájdete ho v podchode na Trnavskom mýte. Do rúškomatu sa zmestí 200 rúšok, ktoré šije slovenská odevná spoločnosť Tatrasvit z certifikovanej netkanej textílie. Rúška môžete oprať a použiť znova. Neskôr by sa mali podobné rúškomaty objaviť aj v bratislavskej Dúbravke či v Košiciach a Žiline.
https://www.instagram.com/p/B-b2SbcHKT0/
Naučte sa angličtinu
Jednoducho, ostaňte doma a vzdelávajte sa. Každý pracovný deň o 18:00 na Facebooku @thebridge.sk nájdete online bezplatné 15-minútovky angličtiny. Zostante doma a naučte sa niečo nové!
https://www.instagram.com/p/B-FnKvUHDaW/
Depaul pre ľudí bez domova
Organizácia Depaul pomáha ľuďom bez domova. Najmä teraz čelia náročnej situácii, keď sa maj=u postarať o 250 ľudí bez domova. Nedávno sme robili rozhovor s Júliou, ktorá u nich vypomáha.
https://www.instagram.com/p/B-kc7dWnqps/
Bezplatná linka Curaprox
Spoločnosť Curaprox Slovensko spustila bezplatnú infolinku pre tých, ktorí to teraz potrebujú najviac. Pre seniorov, ktorým chcú takto spríjemniť čas o samote či poradiť a pomôcť s konkrétnymi otázkami. K dispozícii sú na čísle 0800 939 333 každý pracovný deň od 8:30 do 17:00.
https://www.instagram.com/p/B-ZKzZKnYB5/
Martinus a jeho rozprávky
Odľahčiť rodičov sa rozhodli aj v Martinuse. Každý večer o 19:00 čítajú deťom rozprávky na dobrú noc známe osobnosti. Aby ste na to nezabudli, môžete sa prihlásiť na odber na Youtube, vašim deťom tak už žiadna rozprávka neujde. Projekt podporili napríklad Juraj Kemka, Juraj Hrčka, Katarína Koščová, Kristína Tormová či Veronika Husovská.
https://www.instagram.com/p/B-AyWjNnm95/
Cvičenie s Marošom Molnárom
Na instagrame Maroša Molnára, známeho trénera, ktorý pomáha motivovať a schudnúť ľuďom, @maros_molnar, nájdete skvelé domáce cvičenia, ktoré si môžete vyskúšať aj s vašimi deťmi. Sledujte a cvičte z pohodlia domova.
https://www.instagram.com/p/B9_8DmXH5Sx/
Pošli tašku
Projekt Pošli tašku má pod patronátom Bratislavská arcidiecézna charita. Pomáha vyše ?? ????????. Chcú však pomôcť aj ďalším. Seniorov v núdzi podporia taškou plnou potravín z predchádzajúcich zbierok. Ostatným zase s nákupmi a vybavením všetkého potrebného. Tým, ktorí sa cítia osamelí, sú na telefóne k dispozícii profesionálne psychologičky. Taška je už naplnená a vy ju môžete poslať konkrétnemu seniorovi, stačí navštíviť stránku www.poslitasku.sk.
https://www.instagram.com/p/B-RtJ8WHNmT/
Pomôžem vám
Ďalšou novinkou je portál pomozemvam.sk. Web slúži na vzájomné prepojenie ľudí, ktorí niečo potrebujú, s tými, ktorí ponúkajú pomoc.
Správne zvolený make-up dokáže s vašou pleťou doslova zázraky. Viete sa však zorientovať a vybrať si vhodný make-up pre vašu pleť? Ukážme si teraz, aké formy make-upu poznáme, aký je pre vás ten správny a tiež ako sa make-up správne nanáša.
Aké poznáme formy make- upu?
Tekutý make-up
Tento make-up patrí medzi najbežnejšie a zároveň medzi najuniverzálnejšie formy make- upu. Väčšinou má hydratačné schopnosti, čo ocenia dámy so sucho pleťou. Nevýhodou je však slabé krytie, ktoré poskytuje táto forma. Tento make-up je vhodný pre mladšiu pleť, ktorá nepotrebuje zakrývať výrazné nedokonalosti, no určite si ho obľúbia aj ženy so zrelou pleťou, pretože nezvýrazňuje vrásky.
Tuhý make-up je opakom tekutého- je hutný, ťažký a má výraznejšie krytie. Tento make-up sa nehodí na suchú pleť, pretože má sklony vysušovať a tiež sa môže stať, že vám bude zaliezať do vrások. Tento make-up je však skvelým pomocníkom pre ženy s problematickou pleťou a výraznými nedokonalosťami.
V recenzii sa na prvom mieste umiestnil tuhý make up značky Max Factor – Panstik.
Krémový make-up
Krémový make- up by sme mohli kľudne označiť ako zlatú strednú cestu. Tento make-up nevysušuje, no zároveň má dostatočné krycie schopnosti, aby zakryl aj väčšie nedokonalosti. Väčšina krémových make-upov má aj hydratačné vlastnosti a vďaka svojej štruktúre nezalieza ani do hlbších vrások. Krémový make-up patrí medzi najobľúbenejšie formy a nájdete ho u mnohých značiek, ktoré ponúkajú make-upy s najrozličnejšími vlastnosťami.
V poslednej recenzii sa na prvom mieste umiestnil make- up Revlon Cosmetics ColorStay.
Kompaktný, alebo púdrový make-up patrí medzi novinky v rodine make-upov. Táto forma je obľúbená najmä v lete, kedy ženy hľadajú ľahký, avšak dostatočne krycí make-up. Kompaktný make-up je skvelý pre mastnú pleť, pretože ju dokonalo zmatní a zároveň ju nevysušuje.
Medzi najobľúbenejšie v recenzii patrí Wet & Dry od známej značky Dermacol.
Foto: pixabay.com
Druhy make-upu
Nielen konzistenciu, ale najmä druh make-upu si musíte vyberať podľa typu vašej pleti. Mastná pleť vyžaduje make-up zmatňujúci, suchá pleť naopak vyžaduje make-up, ktorý má hydratačné vlastnosti.
Pre zrelú pleť sú na trhu rôzne make-upy s liftingovými či anti-ageingovým účinkom, unavená pleť zase ocení make-up rozjasňujúci.
Ako nanášať make-up?
Spôsoby ako nanášať make-up sú rôzne. Závisí to najmä od toho, akú formu make-upu ste si zvolili. Tekutý make-up môžete nanášať vlhkou špongiou alebo prstami. Krémový make-up je najvhodnejšie nanášať prstami, poprípade vlhkou špongiou. Kvalita špongie je tiež veľmi dôležitá, pretože nevhodne nanesený make-up má aj nižšiu výdrž.
Objavovanie sveta spolu s deťmi je neopakovateľný zážitok. Je to makačka aj zábava. Je to možnosť stať sa lepšími rodičmi a zvedavejšími deťmi. Stačí vám len odvaha, nadšenie a flexibilita. Vydajte sa na cesty spoločne s nami prostredníctvom rozhovoru s cestovateľkou Barborou.
Barbora má nezastaviteľný cestovateľský tím: Pato, Lily a Niky a tatino. Vo svojom blogu Fox on board sa delí o praktické rady a vychytávky, ale hlavne o dojmy a postrehy z ciest. Rodičia nevidia prekážky, len možnosti, ako sa to dá.
V rozhovore sa dozviete:
V čom tkvie tajomstvo efektívneho balenia?
Aký má najhorší zážitok s ciest?
Čo je najdôležitejšia súčasť batožiny?
Akých 5 tipov ponúka rodičom, ktorí chcú cestovať s deťmi?
V ktorom období ste cestovali najviac?
Paradoxne, počas mojej materskej dovolenky. Najviac som začala cestovať na vysokej škole, keď som si niečo už aj našetrila. Na dlhšie – väčšie cesty sme využili práve materskú dovolenku. S Patrikom – ten má teraz 4 roky – som bola 6 mesiacov na materskej. S ním sme si dali roadtrip po Španielsku a Portugalsku. Pol roka na to sme šli na mesiac do Austrálie. Pri dievčatách – dvojičkách som bola doma na materskej rok a pol s tým, že prvý polrok sme boli radi, keď sme sa dostali k rodičom.
V tom sme sa našli. Nie sme cestovatelia, ktorí by dali výpoveď a rok len cestovali. Naše cesty trvali vždy mesiac, čiže dovolenka v práci, ktorú sa mi podarilo dostať.Až počas materskej sa nám podarilo stráviť viac ako dva mesiace na Zélande a následne mesiac v Kanade.
Nelákalo vás usadiť sa niekde aj na dlhšie?
Uvažovali sme nad tým, že budeme cestovať pol roka, ale malo to viac nevýhod. Jednak vnímam, ako rýchlo deti rastú a chcem, aby boli často aj so starými rodičmi. A tiež praktická časť – preventívne prehliadky a podobne. Vždy sme doma všetko vybavili, všetkých sme videli a opäť sme sa vybrali na cesty.
V ktorej časti roka zvyknete cestovať?
Cestujeme stále, nevyberáme si ročné obdobie ani prázdniny. Akonáhle mali dvojičky 8 mesiacov, urobili sme prvú väčšiu cestu do Mexika za kamarátmi. Následne po Vianociach sme šli na Nový Zéland, odtiaľ na Fidži a do Austrálie. Tam sme prežili leto namiesto zimy. Potom sme boli týždeň doma a následne šli na týždeň lyžovať do Talianska. V podstate konštantne máme niečo v pláne.
Ako to robíte? Ste v Austrálii a po týždni sa rozhodnete ísť do Talianska. Ako to zvládate? Všetko vyprať, zmanažovať, opäť pobaliť?
Čo sa týka balenia, v tom sme asi úplní profíci. Ja mám presný zoznam spísaný na Googli, kde je napísané pre každého člena rodiny, čo potrebuje. Tajomstvo je vždy sa zbaliť maximálne na 7 dní. Neťahať zo sebou veľa vecí. Vždy, keď je čas sa baliť, sadnem si k tomu, zadám si do počítača, koľko potrebuje každé dieťa tričiek a všetko potrebné. Následne ide balenie veľmi rýchlo a hladko.
Ja som aj hlavný organizátor, aj plánovač. Mňa to neskutočne baví. Keď to celé plánujem, mám pocit, že dlhšie žijem tou cestou. Manžel fotí, na to ja nemám oko. On šoféruje, bookuje auto. Robí logistické a technickejšie veci.
Keď sa na to pozriem s deťmi, určite Nový Zéland a Fidži. Príroda je tam neskutočne rozmanitá. Na Fidži sme sa stretli s jednoduchým, prostým, otvoreným spôsobom života. Boli sme na odľahlejších miestach. Miestni ľudia reagovali aj na deti – aké je to skvelé mať také požehnanie, a či budeme mať ďalšie. Zvyčajne je reakcia opačná, či to s tými deťmi nie je náročné…
Ako ste cestovali s deťmi na Novom Zélande?
Pre dvojičky nosíme všade so sebou kočiar. Keďže sú deti tri a my sme dvaja, potrebujeme mať počas dňa moment, kedy máme pocit, že na ne stačíme.
S kočiarom si to vieme rozdeliť. Jeden z nás má kočiar a druhý Patrika. Okrem toho máme vždy nosítko. Potrebujeme mať istotu, aby sme ich vedeli ustrážiť. Na Zélande sme mali obytné auto. Cestujeme jednoducho. Na Fidži bola namiesto sprchy jednoduchá hadica. Pokiaľ má destinácia možnosť základnej hygieny, je to ok.
Mali ste problém navštíviť nejaké miesto s dvojkočiarom?
Nie, my sa totiž nezmestíme ani ku nám do bytu s dvojkočiarom. Tak sme si zvykli, že sa deti vyberú, kočiar sa zloží a vmestíme sa všade. Kočiar nás zastavil vlastne len raz, v Dubaji. Chceli sme ísť na mrakodrap a tam nás zastavili, lebo kočiare sú zakázané. Dievčatá nám práve spali, tak sme to vzdali.
Jasné, snáď na každej ceste. V prvom rade sú to choroby. Už mám naštudované asi všetko. Pediatra mám nonstop na telefóne. Navštívili sme nemocnicu napríklad v Rakúsku, v Dubaji aj na Novom Zélande. Tam sme mali strašný jetlack. Všetci sme mali po prílete teploty, všetkým nám bolo zle od žalúdka a v momente, keď sa nám Patrik vysypal na celom tele, bola som hotová. Vtedy som sa fakt bála. Najmä preto, že nás to naraz dostalo všetkých. Tie prvé 4 dni boli fakt ťažké. Ledva sme sa striedali s mužom, aby sme ich zabavili a dali sa pritom dokopy.
Obmedzila terajšia situácia vaše cestovateľské plány?
Sme s tým zmierení. Na poslednú chvíľku sme sa vrátili z Malajzie. Ešte stále z toho veľmi čerpáme. Tým, ako sme všetci doma, mám pocit, že je to veľmi podobné. Cestovanie nie je o tom, že cestujeme a niečo vidíme, ale sme najmä všetci vedome spolu a užívame si to. V týchto momentoch doma sme tiež pokope, nemusíme robiť tisíc vecí, nič nás netlačí, užívame si to. Vlastne je to paradoxne veľmi podobné. Nemusíme nikam na návštevy, veľa sa s deťmi doma hráme… Keď je pekne, vyjdeme na terasu.
Ako ste prežili s malým Patrikom Island?
Boli sme tam na týždeň, Patrik nemal ani rok a tam sme boli bez kočiara. Spali sme aj na farme a bolo to úplne parádne. Vidieť nádhernú prírodu bolo jednoduché. Stačilo zastaviť auto a ohúril nás krásny vodopád, na ktorý sme sa len tak pozerali aj hodinu… Jediné, čo priznám, že sme sa sa neodvážili, bola cesta cez vnútrozemie divokou prírodou. To som si netrúfla, ani sme na to neboli pripravení. Narazila som aj na svoj limit, keď sme prišli k prvej rieke, ktorú sme mali prebrodiť. To bolo na mňa veľa, aj keď manžel si to užíval.
Aké sú vaše ďalšie cestovateľské plány?
Máme zopár vysnívaných destinácií a postupne si ich plníme. Do toho nám pravdaže niekto vždy zmení plány, alebo nás niekam pozvú, alebo zrazu zistíme, že niečo iné dáva teraz väčší zmysel… Jedna z oblastí je Škandinávia. Tam chceme ísť, keď bude Patrik chodiť do školy. To je asi jediná destinácia, kam dáva zmysel chodiť práve cez prázdniny. Potom do Japonska a tiež rôzne parky v USA. Minulé leto sme boli mesiac v Kanade, tak si predstavujem, že to bude podobné.
Pociťujete veľký rozdiel cestovať s deťmi a bez nich?
Pravdaže. Tesne predtým, než som otehotnela, sme boli v Nepále a to bol úplne iný zážitok… Dvojtýždňový pochod. Je to pravdaže iné, musíme chodiť toľko, koľko vládzu chodiť aj ony.
Čo okrem pasu by bol prúser, ak by ste zabudli?
Lekárnička a nosítko. Lekárničku mám zvládnutú perfektne. A vo veľmi limitovanej miere aj hračky. Patrik má svoj vlastný batôžtek, musí si to vždy aj odniesť a doň si môže zabaliť, čo chce. To je kúsok domova, ktorý si berie so sebou. Hračky nám tak trošku aj sebecky pomáhajú. Vezme si svoje autíčko, s ktorým si jazdí, sám sa zahrá, musí sa o to starať a byť za to zodpovedný.
Máte overenú batožinu, do ktorej sa balíte?
Cestovná taška, ktorú viete nosiť na chrbte aj v ruke a nemá kolieska. Do toho sa vieme zabaliť všetci.
Všetci piati?
Zvyčajne áno. Okrem toho máme pre každého také packing cubes – tie sa dajú aj dekompresovať – máme štyri kusy a pekne sa do toho zbalíme na 7 dní. Potom záleží od destinácie. Na Zéland sme napríklad nebrali postieľky. Na Fidži sme vedeli, že budeme veľa na lodi. V Malajzii sme postieľky mali. Máme cestovnú vychytávku, je ľahšia ako samotné dieťa a keď plánujeme na dlhší čas byť na jednom mieste, je to príjemné a pohodlné.
Žijete v Prahe – zvyknete cestovať aj po Čechách?
Máme celkom roztrúsenú rodinu. Často cestujeme na Slovensko. Ja som z Moravy, čiže keď je voľný víkend, cestujeme za rodinou. Teraz sa to, pravdaže, zmení. Všetci sa stretneme v lete na Machovom jazere.
Kam viedla vaša prvá cesta s troma deťmi?
Keď mali dvojčatá 6 mesiacov, požičali sme si karavan na tri týždne a prešli sme Slovinsko a Taliansko. To bola skúška, či to vôbec spolu dáme. S troma deťmi sme prvýkrát následne leteli do Mexika.
Ako riešite jedlo na cestách?
Snažíme sa vyberať si miesta, kde si môžeme navariť. Ísť trikrát denne s troma deckami do reštaurácie nie je žiadna sranda.
Máte nejaké akčné tipy pre rodičov, ktorí chcú cestovať s deťmi?
Jasné, robíme aj cestovateľské prednášky. Pravdaže, nie je to univerzálne, ale máme takých 5 tipov alebo skôr našich postrehov z ciest:
Treba si uvedomiť, že keď cestujete s deťmi, nie ste cestovateľ. Ste v prvom rade rodič – rodič na cestách. Budete musieť tíšiť, kŕmiť, utešovať, uspávať. Toto treba mať v hlave. Rodičovstvo sa nedá vypnúť.
Nemať zbytočné očakávania alebo nadupaný itinerár a intenzívne presuny. Sú dni, keď budete len na ihrisku. Prečo ste sa trepali na druhú stranu sveta a celý deň ste na ihrisku? Berte to ako priestor na zamyslenie a malý “výdych”. Možnosť zamyslieť sa nad vaším ďalším plánom.
Cieľ cestovania je spoločne strávený čas. Deti majú vtedy vašu maximálnu pozornosť.
Nič vám neutečie :-)
Z ciest si berieme inšpiráciu do každodenného života. Pripomína nám, že treba tráviť čas vonku každý deň. Žiť jednoduchšie. Zbavovať sa záťaže. Hrať sa s deťmi a byť ako deti. Redukovať odpad. Byť spoločne s blízkymi a aj naďalej cestovať.
Aký máte v tieto dni popri troch deťoch režim home office?
Máme režim. Priznám sa, trvalo nám chvíľu, kým sme to zvládli. Najmä prvý týždeň bol náročný. A najmä mne dalo zabrať, kým som si uvedomila, že sa nedá zvládať všetko. Snažím sa začínať o pol deviatej – deviatej, ako keď zvyčajne začínam v práci.
Prvý týždeň som motivovane otvárala laptop už o siedmej ráno a myslela si, že zvládnem prvých pár emailov a popritom obslúžim deti, ale mýlila som sa. Ráno mám pre deti, potom si eventuálne odbehnem do inej časti bytu a pracujem. Rovnako som si vybookovala obedy a vtedy obsluhujeme deti na obed a sami sa pritom najeme.
Dievčatá si poobede ešte pospia, takže je relatívne pokoj. Patrik sa zahrá už aj sám. Večer dorábam, čo treba. Dôležité je uvedomenie, že nemusím zvládnuť všetko. Nemusím deti stále kontrolovať, podávať im desiatu a podobne. Sústredím sa na prácu a následne, keď nepracujem, venujem sa naplno im.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor!
Barboru a jej cestovateľské zážitky môžete sledovať na blogu FOX ON BOARD.
Každý rok si presne 7. apríla pripomíname Svetový deň zdravia. Viete, aká téma je na rok 2020? A prečo vybralo WHO práve túto tému?
Svetová zdravotnícka organizácia už od roku 1950 každoročne vyhlasuje tému, ktorej je venovaný Svetový deň zdravia. Téma poukazuje na konkrétne aspekty zdravia, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť.
Dnešný deň, 7. apríl 2020 je dňom, kedy oslavujeme prácu zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Tým si pripomíname ich dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravého sveta.Zdravotné sestry a ďalší zdravotní pracovníci sú v aj v prvých líniách v boji s koronavírusom. Nachádzajú sa vo veľmi ťažkej a náročnej situácií. Snažia sa poskytovať kvalitné, úctivé zaobchádzanie s ľuďmi, vedú neľahké dialógy plné obáv, strachu. Častokrát ani oni sami nemajú odpovede na položené otázky. Musia si pritom zachovať pokoj a nadhľad. Niektorí z nich zhromažďujú údaje potrebné ku klinickým štúdiám, čím prispievajú k rozvoju zdravotníctva ako takého. O dôležitosti práce pôrodných asistentiek vie asi každá žena, ktorá si prešla pôrodom. Ich odbornosť, empatickosť, ľudskosť dokáže pri pôrode žene neskutočne pomôcť.
Vznik Svetového dňa zdravia
V roku 1945 účastníci Konferencie OSN schválili návrh Číny a Brazílie na vytvorenie nezávislej a medzinárodnej zdravotníckej organizácie v rámci OSN. V roku 1946, o rok neskôr 61 štátov v New Yorku podpísalo Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. Za cieľ si zobrali zabezpečiť čo najlepšie zdravie pre ľudí na celom svete, predovšetkým v kontexte verejného zdravia.
Aj Slovensko v rámci vtedajšieho Československa podpísalo tento dôležitý dokument. Neskôr, v roku 1950 na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie celý svet začal oslavovať presne 7. apríla Svetový deň zdravia (presne dva roky od nadobudnutia platnosti Ústavy WHO).
Pandémia Covid-19 zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť globálnu pracovnú silu v zdravotníctve. Nová správa s názvom Stav svetového ošetrovateľstva 2020 poskytuje detailný pohľad na túto zložku pracovnej sily v zdravotníctve. Zistenia poukazujú na dôležité medzery v ošetrovateľskej pracovnej sile, ale aj v investíciách do vzdelávania sestier, pracovných miest s cieľom posilniť ošetrovateľstvo v rámci celého sveta. Zdravotné sestry tvoria viac ako polovicu všetkých zdravotníckych pracovníkov na svete a poskytujú nevyhnutné služby v celom zdravotníckom systéme. Z historického hľadiska sú aj dnes zdravotné sestry v popredí boja proti epidémiám a pandémiám, ktoré ohrozuje zdravie celého sveta. Každý jeden človek môže vidieť ich súcit, statočnosť a odvahu, ktorú preukazujú každý deň.
„Zdravotné sestry sú chrbtovou kosťou akéhokoľvek systému zdravotníctva. Dnes mnohé sestry sú priamo na frontovej línii v boji proti Covid-19“, uviedol Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ WHO.
Štatistiky ukazujú, že až 90% percent zdravotných sestier predstavujú ženy, avšak väčšinou vedúce pozície v zdravotných profesiách zastávajú naopak muži.
zvýšiť financovanie vzdelávania a zamestnávania väčšieho počtu zdravotných sestier;
posilniť kapacitu na zhromažďovanie, analýzu a spracovanie údajov o pracovnej sile v zdravotníctve;
monitorovať mobilitu a migráciu sestier a zodpovedne a eticky ich riadiť;
vzdelávať a školiť sestry v oblasti vedeckých, technologických a sociologických zručností, ktoré potrebujú na dosiahnutie pokroku v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti
podporovať rozvoj vedúceho postavenia mladých sestier;
zabezpečiť, aby sestry v tímoch primárnej zdravotnej starostlivosti pracovali v plnom rozsahu, napríklad pri prevencii a zvládaní neprenosných chorôb;
zlepšovať pracovné podmienky, a to aj prostredníctvom primeraného počtu zamestnancov, spravodlivých miezd a dodržiavania práv na zdravie a bezpečnosť pri práci;
implementovať rodovo citlivé politiky ošetrovateľskej pracovnej sily;
modernizovať profesionálnu reguláciu ošetrovateľstva harmonizáciou vzdelávacích a praktických štandardov a využívaním systémov, ktoré dokážu globálne rozpoznať a spracovať poverenia sestier;
posilniť úlohu sestier v opatrovateľských tímoch spojením rôznych sektorov (zdravotníctvo, vzdelávanie, prisťahovalectvo, financie a práca) so zúčastnenými stranami ošetrovateľstva na účely politického dialógu a plánovania pracovnej sily.
Na masle si speníme nadrobno nakrájanú cibuľku, pridáme nasekaný medvedí cesnak (predtým poriadne umyjeme, stonky odrežeme, nasekáme) a popražíme. Pridáme na jemno nastrúhané surové zemiaky, chvíľku všetko spolu popražíme a zalejeme vodou tak, aby bolo všetko zakryté.
Dochutíme soľou, mletým čiernym korením. Dusíme do zmäknutia. Na konci pridáme šľahačkovú smotanu a miešame, kým nám polievka nezovrie.
Po vychladnutí zmixujeme do hladka stolovým alebo tyčovým mixérom.
K polievke sa výborne hodia vajcia uvarené na tvrdo, ktoré si každý pridá do taniera podľa chuti. Takisto opečený chlebík, či čerstvé pečivo je chutnou prílohou.
detoxikačná schopnosť – funguje ako prečisťovadlo;
pomoc pri žalúdočných problémoch – hnačky, zápchy, plynatosť. Podľa Márie Treben má preventívne účinky aj pred rakovinou hrubého čreva;
liečba srdcovocievnych ochorení, znižuje vysoký krvný tlak;
bolestivé kŕčové žily (zlepšuje prietok krvi);
bolesti hlavy, migrény;
ochorenia horných dýchacích ciest (zápal priedušiek, astma);
posilňovač imunity;
antibakteriálne a antibiotické vlastnosti.
Ako sa dá použiť?
Úplne najideálnejšia je jeho surová konzumácia, tzn. bez tepelnej úpravy. Je veľmi chutný ku chlebíku, do šalátu, pridať do nátierok, či cestovín. Ak máte radi rôzne rolády na slano, medvedí cesnak im pridá výbornú chuť a zdravotný bonus navyše.
Veľmi rýchlo sa dá pripraviť aj pesto z medvedieho cesnaku, ktoré sa dá skladovať v chladničke a je kedykoľvek k dispozícii. Stačí rozmixovať medvedí cesnak s kvalitným olivovým olejom, soľou a s orechami a naložiť do malých pohárikov a dať do chladničky.
Pozor
Listy medvedieho cesnaku sa veľmi podobajú jedovatým listom konvalinky. Medvedí cesnak má však výraznú cesnakovú vôňu, takže treba ovoňať a určite sa nepomýlite.
Ako je to u vás? Máte radi medvedí cesnak? Čo robievate z neho Vy? Podeľte sa s nami o vaše tipy.
Volám sa Dana. Som ten typ značka obyčajná. Zapadnem v každom dave, presne ako tá šedá myška z rozprávky, ktorú si nikto nikdy nevšimol. Môj spôsob života dokonale pristane k môjmu zjavu. Je tiež obyčajný až do úmoru.
Jednoducho klasika, škola v rodnej dedine s otrávenými učiteľmi, kamarátky od susedov a televízne seriály na snívanie. Nepatrím medzi obdarených, nikdy som nedostala lepšiu známku ako trojku. A keďže vôbec netrpím zbytočnými ambíciami, robím predavačku v miestnom obchode.
Žijem v starom rodinnom dome, ktorý je v permanentnej rekonštrukcii snáď už päťdesiat rokov. Začal dedko, potom otec, strýko. Každý niečo zbúral, niečo pristaval a rýchlo skončil, lebo mu došli peniaze. Príliš neriešim, čo bude. Na čo robiť plány, keď všetci okolo žijú tie svoje ufrflané a zamračené životy tak samozrejme, že rozmýšľať o inom scenári ma nikdy ani len nenapadlo.
Láska bola pre mňa iba hlavná postava v romantickom filme, ktorá nemala nič spoločné s realitou.
Prekvapenie
Ale život mi pripravil prekvapenie. Taký malý zázrak od cesty. Milan, nový zamestnanec miestneho autoservisu. Vysoký, pekne urastený s krásnym úsmevom. Stačila jedna treska s rožkom, ktorú som mu nablokovala pri pulte, a bola som stratená. Naozaj zamilovaná do poslednej kvapky krvi. Utopená v krásnych predstavách, užívala som si tú nečakanú lásku. Ten pocit bol tak nádherný, tak neuveriteľný. Akoby vám dal niekto do ruky zázračné sklíčko a vy cezeň s úžasom pozeráte, kde to zrazu ste. Všetko je iné, vrúcne, žiarivé, plné zvláštneho tepla.
Vôbec ma nenapadlo, že by snáď aj on… Niekde, niekedy. Ale pri ďalšom nákupe mi venoval trochu prekvapený pohľad. Neviem prečo. Mne obyčajnej. Asi je pravda, že láska priťahuje. Akoby každý z nás, ak zachytí jej vôňu, už ju nedokáže ignorovať.
Nečakaný záujem
Občas sa mi zdalo, že cítim jeho úsmev. Rýchlo som sama seba presvedčila, že patrí tej obdarenej slečne s výstrihom, čo skúmala dátum na jogurte. No o pár dní stál pri pulte, nikto široko ďaleko, pohladil ma po ruke , akože trochu omylom a poprial mi pekný deň. Bola sa z toho úplne namäkko.
Keď jeden slnečný deň len tak pri platení prehodil niečo o tom, že je dobré občas zájsť na pivo, naschvál som nerozumela. Veď ja som tú svoju lásku opatrovala, ako poklad vzácny, najvzácnejší a zrazu ju mám vyhodiť len tak do reálneho sveta?! S ním?! Nie, toľko odvahy som v sebe nenašla.
On také problémy nemal. Rande ohlásil bez rozpakov rovno v predajni. Veľavravné úškrny chlapov z partie a chichot našich brigádničiek mu nevadili. Ani v najmenšom. Jednoducho bez akejkoľvek pochybnosti vyhlásil, že po robote sa pre mňa zastaví. Na motorke. Vraj výlet ešte nikomu nezaškodil.
Foto: pixabay.com
Sen v priamom prenose
A tak sa začal môj sen v priamom prenose. Rozprával mi veľa o sebe. Čo má rád, čo mu chutí a nechutí, ako rozumie autám. Hltala som každé jeho slovo. Všetko ma zaujímalo, bavilo. Chodil často, temer každý druhý deň, vonku už bolo fajn teplo. O mne, a nebodaj o nás, nepadlo ani slovo.
Doma hneď zaregistrovali moje výlety. Zatiaľ čo sestra iba posmešne pokrútila hlavou, mama ako obyčajne nezaváhala a hneď spustila krik: „Preboha živého načo sa s ním vláčiš?! Veď sa na seba pozri, čo by tak on mohol od teba chcieť, okrem toho jediného!“
Miesto odpovede som mu začala po nociach vypekať koláče. Mame naschvál. Milan ich zbožňoval. Keď sme sa stretli, prvý pohľad venoval bielemu úhľadnému balíčku. S priam posvätnou úctou ho s privretými očami otvoril, zavoňal, zahryzol. A po prvom lahodnom kúsku som dostala krásnu pusu.
Neprešiel ani mesiac a on ma zviedol doslovne malíčkom na nohe. Stačilo objatie a už som bola stratená v nebi. Nemilovaná a krásne pomilovaná.
Papierová vreckovka
Na druhý deň ho čakali tie najlepšie tvarohové buchty na svete. No darmo som ho vyzerala nešťastná s balíkom v ruke. Neprišiel. Ani na druhý, tretí, štvrtý a dvadsiaty deň. Aj do obchodu prestal chodiť. Jeho kamaráti z partie nakupovali bez neho. Jednoducho, zaradil ma medzi obyčajné papierové vreckovky. Použiješ a zahodíš.
No prekvapivo, po pár usmoklených nociach ma všetok žiaľ prešiel. Nenariekala som, netrhala vlasy a sestrine návody na to, ako mu zničiť život, alebo aspoň motorku, som v pokoji odignorovala. Stačilo tak málo.
Dať aj jemu nálepku, síce luxusného, no predsa jedno rázového tovaru. Niečo ako dokonalé jedlo. Raz ochutnáš a do konca života zacítiš pri spomienke sladkú príchuť. Predsa aj my ženy môžeme mať sex len tak. Pre krásu, pre radosť, pre ten nádherný okamih. Presne ako v tom romantickom španielskom seriáli.
Teraz som na seba pyšná. Veď ktorá obyčajná žena zažila niečo také úžasné?!
Úzkosť je vysoká a môže byť ťažké nájsť si čas na zhlboka sa nadýchnuť. Tu je sprievodca po odpočinku, ale koľko času musíte ušetriť.
Zatiaľ čo „stay well“ sa stalo hláškou v dobe koronavírusu, je skutočne dôležité povedať aj „stay sane“, hovorí psychologička a autorka knihy Úzkostné návaly, Lucy Atcheson. Takže je dôležité nielen to, aby ste sa mali a cítili dobre, ale aj byť rozumní. Keď sa situácia mení rýchlejšie, ako dokážeme spracovať, a snažíme sa ňou preplávať, je niekoľko stratégií na zvládnutie úzkosti, či už máte na to minútu alebo máte na to 14 dní.
Ak máte jednu minútu
„Dýchajte pokojne,“ hovorí psychologička Linda Blair. “Pomaly sa nadýchnite nosom, počítajte do troch, zadržte dych a potom vydýchnite na šesť.” Desať opakovaní vám zníži to hladinu kortizolu, stresového hormónu, a posilní pocity pohody. Atcheson odporúča sedieť alebo stáť s nohami mierne rozkročenými od seba, vdychovať, zadržať dych a vydychovať a rátať do štyroch. Dýchať treba nosom, najmä ak cítite paniku, pretože ak dýchate práve nosom, nemôžete hyperventilovať.
Ak máte päť minút
„Naučte sa nové slovo a používajte ho,“ hovorí Blair. “Pozrite sa na slovo dňa na webovej stránke Merriam-Webster.” Tento jednoduchý akt sebarealizácie povedie k tomu, že sa budete cítiť viac pod kontrolou a budete si istí svojou schopnosťou vyrovnať sa s pocitom „Áno, idem vpred“, hoci to nie je vedome spojené so súčasnou krízou. Rovnako je päť minút dosť času na vyskúšanie si všímavosti.
Karen Atkinson, spoluzakladateľka spoločnosti Mindfulness UK hovorí: „Je to ako budovať svoje fyzické svaly – začnete s nízkou hmotnosťou a opakovaniami a potom budete pridávať.“ Navrhuje, aby ste išli von, ak je to možné, a aby ste vyskúšali postup zvaný prijímanie dobra, ktorý pomáha vášmu psychickému, emocionálnemu pocitu.
“Je jar, takže ak si všimnete rozkvitnutie krásnej kvetiny, vychutnajte si ten okamih a nechajte všetko ostatné padnúť za vás. Stačí si uvedomiť fyzický a emocionálny zážitok pri pohľade na kvetinu, motýľa alebo vtáčika. Trvá to 20 sekúnd, kým sa vo vašom mozgu zaregistruje pozitívny zážitok, takže zastavenie sa a vnímanie vzduchu na vašej pokožke a prítomnosť vašich zmyslov pomáha zmierniť každú úzkosť.”
Foto: pixabay.com
Ak máte 10 minút
„Napíšte si sám sebe list o všetkých dobrých veciach, ktoré robíte, a o tom, ako dobre to robíte,“ hovorí Atcheson. Spôsob, ako to spraviť, hovorí: „Chystám sa napísať tento list svojmu najlepšiemu priateľovi, ktorý je náhodou ja, a musím ho rozveseliť. To naozaj spochybňuje kritický hlas vo vašej hlave a veľa úzkosti pramení z nedostatočnej viery v naše vlastné schopnosti. “ Ak písanie listov nie je vaša obľúbená vec, skúste terapiu vďačnosti, ako popisuje Blair: „Napíšte tri veci, za ktoré ste vďační. Na začiatku si môžete myslieť: „Nemám nič.“ Ale áno, áno. Strávte 10 minút hľadaním troch vecí. Budete sa tak cítiť v bezpečí.“
„Keď sa dostaneme do úzkosti, začneme emocionálne myslieť a už nepoužívame našu logiku,“ hovorí Blair. “Najlepším spôsobom, ako získať perspektívu a použiť logiku, je urobiť si od všetkého malú pauzu.”
“Ľahnite si na zem, na chrbát. Ohnite kolená a položte ruky na bok. Nastavte hodiny na 20 minút alebo požiadajte niekoho, aby vám oznámil, kedy prešiel čas. Zavrite oči”, hovorí Blair, „a začnite dýchať tak, ako ste to robili pri minúte. A to je všetko, čo budete robiť. Nemusíte pritom zaspať, ale to, čo sa stane je, že sa vaše myšlienky neutralizujú. Sú tam, ale nemajú moc.“ Na konci 20 minút sa pomaly vracajte k sebe, sadnite si a potom sa vráťte k čomukoľvek, čo ste robili.
Ak máte 14 dní
Aby sa odvrátilo riziko prevalcovania starosťami, je dôležité tento čas usporiadať tak, aby život stále mal zmysel, význam a radosť, hovorí Atcheson. „Je to možné vďaka knihám, súpravám, online cvičeniu, vyskúšaniu nového receptu, rozhovoru s ľuďmi, s ktorými normálne nemáme čas hovoriť.“ Budujte zdravé rutiny, počínajte každý deň hlbokým dýchaním, potom cvičením a podobne končiacim dňom – nie cvičením s vysokým adrenalínom, ale pomalším.
Ak nie ste v karanténe alebo v izolácii, mali by ste to zvážiť. Prenos koronavírusu je úžasne ľahký a niektorí lekárski odborníci tvrdia, že vírus môže prežiť na povrchoch až tri dni. Na rozklad vírusu bez dezinfekčných opatrení je potrebné ho nechať tri dni.
A keď ste teraz na dlhý čas zavretí doma, pripravili sme zoznam vecí, ktorý by ste si mohli postupne urobiť.
Deväť vecí, ktoré môžete robiť doma počas koronavírusu:
1. Zavolajte priateľovi
Zatelefonujte alebo pošlite správu cez WhatsApp, FaceTime alebo Zoom niekomu, s kým ste nejaký čas nehovorili. Predstavte si to ako skvelú príležitosť na opätovné obnovenie kontaktu.
2. Čítajte knihy
Prečítajte si päť kníh, ktoré ste stále plánovali prečítať, ale stále ste nemali ste čas. Teraz je dosť času. A ak si chcete oddýchnuť, pozrite si časopisy alebo náš online magazín:).
Foto: pexels.com
3. Zacvičte si doma
Nemôžete ísť do posilňovne? Môžete si urobiť vlastné kolečko cvikov aj doma. Robiť výpady, drepy, chodiť po schodoch, robiť kliky a výskoky. Prípadne zapnite YouTube a odtiaľ čerpajte inšpiráciu na cviky s vlastnou váhou, alebo skúste aerobik.
4. Nájdite nové televízne programy
Doprajte si tri, štyri alebo viac skvelých seriálov, ktoré vám priatelia odporučia. Počula som, že sa oplatí pozrieť The Good Place. Nevidela som to, ale je to na mojom zozname. Ak ste na sci-fi, sledujte Outsider (HBO) a I Am Not Okay With This či Strange Things (NetFlix). A pre romantikov odporúčam Once upon a Time.
5. Napíšte báseň alebo román
Nechajte sa kopnúť múzou. Okrem blogových príspevkov plánujem dokončiť svoje poviedky, ak sa mesiac karantény zmení na tri alebo viac. Len pri deťoch je to zložitejšie.
Prechádzajte sa vonku na slnku v zdravej vzdialenosti od ostatných ľudí (chodníky, lesy atď.). Ak máte psíka, vraj sa nemusíte obávať – neexistuje dôkaz o tom, že by sa rozkošný mopslík od susedov mohol infikovať koronavírusom a potom ho preniesť na toho vášho. Skúste si zabehať vonku a prirodzene si vytvoríte vitamín D. Čo by mohlo byť lepšie?
7. Varte a pečte
Vyskúšajte nový recept a potom sa nám s ním pochváľte, rady ho uverejníme na našom portáli akčné mamy. Vytvorte jedlo, na ktoré budete hrdí. Je dobré zásobiť sa cestovinami, ryžou, konzervovanou zeleninou a korením, aby ste mali na dosah viac receptov.
Foto: pixabay.com
8. Naštartujte svoju kreativitu
Ak práve nemáte chuť písať, stále je tu veľa možností, ako rozbehnúť svoju kreativitu. Môžete začať pliesť, šiť, vyrábať šperky, či vyskúšať keramiku, alebo si konečne kúpiť maliarsky stojan, po ktorom ste vždy túžili.
9. Naučte sa niečo nové
Chcete sa naučiť niečo z marketingu? Alebo vytvárať Facebook reklamy? Alebo sa naučiť variť? Na internete nájdete množstvo online kurzov. Aj to, ako si postaviť Rubikovu kocku. Na platforme Udemy je veľa rozličných kurzov, napríklad na zvládnutie rôznych programov, ako Photoshop a pod. Skvelé sú aj jazykové kurzy.
Bonus pre rodičov – postavte lego
Ak máte deti, táto aktivita priláka vašich potomkov a navyše dáte do poriadku niekoľko rozbitých setov:). Momentálne mám rozostavaný Final duel zo Star Wars a robota Wall-e. Ak vám chýbajú súčiastky, môžete ich objednať zo stránky Bricklink.com.
